Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/46/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpený: advokátska kancelária SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 00 156 426, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2516/2016 zo dňa 18.08.2016, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky číslo: 2516/2016 zo dňa 18.08.2016 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 16.06.2015 sa na filiálke žalobcu v Trenčíne vykonala úradná kontrola potravín, ktorá bola zameraná na dodržiavanie požiadaviek o potravinách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“). Na podklade tejto cielenej kontroly boli zistené nedostatky, ktoré sú opísané v zázname zo dňa 16.06.2015 (ďalej len „záznam“). Zároveň boli žalobcovi uložené opatrenia na mieste, špecifikované v zázname. Zástupca žalobcu sa k zisteným nedostatkom v zázname vyjadril spôsobom, že bude informovať nadriadeného. Následne bola dňa 14.07.2015 vykonaná dodatočná úradná kontrola potravín, o ktorej bol spísaný záznam. Účelom dodatočnej kontroly bolo overenie splnenia opatrení uložených na mieste na podklade záznamu a bolo konštatované, že uložené opatrenia boli splnené.

2. Upovedomením o začatí správneho konania zo dňa 13.05.2016 bol žalobca zo strany Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Trenčín, so sídlom Súdna 22, 911 01 Trenčín (ďalej len „RVPS“) upovedomený o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iného správneho deliktu podľa príslušných ustanovení . K upovedomeniu o začatí správneho konania sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 23.05.2016.

3. RVPS následne vydala rozhodnutie č. k.: SK 76/2015/1954-ro/po zo dňa 14.06.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodla tak, že žalobca:

3.1. porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti podľa a ; 3.2. porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené a inými predpismi v nadväznosti na povinnosť udržiavať v čistote a dobrom stave údržby priestory prevádzkarne a zariadenia podľa , ; 3.3. porušil povinnosť zabezpečiť hygienu predaja a udržiavať v čistote zariadenia a priestory podľa , ; 3.4. porušil povinnosť uchovávať potraviny pri teplotách deklarovaných prevádzkovateľom potravinárskeho podniku podľa , ; 3.5. porušil povinnosť chrániť potraviny pred akoukoľvek kontamináciou podľa ; 3.6. porušil povinnosť zreteľne označiť potraviny určené na iný než pôvodný účel podľa ; 3.7. umiestňoval na trh potraviny nesprávne označené v nadväznosti na povinnosť umiestniť na trh potraviny označené v kodifikovanej podobe štátneho jazyka podľa ; 3.8. porušil povinnosť umiestniť na trh hlbokozmrazené potraviny, ktoré sú určené na uvedenie na trh konečnému spotrebiteľovi alebo reštaurácii, nemocnici, závodnej jedálni alebo inému zariadeniu spoločného stravovania, označené upozornením, že po rozmrazení sa potravina nemá znovu zmrazovať podľa .

4. Na podklade zistených porušení RVPS uložila žalobcovi pokutu vo výške X.XXX.XXX,XX eur.

5. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 01.07.2016 (ďalej len „odvolanie“), pričom k porušeniu zákazu uvádzať potraviny na trh po uplynutom dátume spotreby / dátume minimálnej trvanlivosti uviedol, že produkty, ktoré boli takto vyhodnotené sa nachádzali mimo predajnej plochy a neboli ponúkané spotrebiteľom na predaj. Tieto boli inšpektormi nájdené v skladových priestoroch za vstupnými dverami skladu a nie na predajnej ploche. Žalobca tak mal za to, že nedošlo k porušeniu .

6. Ďalej žalobca poukázal na to, že má záujem udržiavať potraviny v priestoroch, ktoré spĺňajú všetky požiadavky pre hygienu potravín. Pravdepodobným zlyhaním ľudského faktora došlo k porušeniu a poukázal, že vníma ako poľahčujúcu okolnosť to, že kontrola potravín bola zo strany RVPS vykonaná v najexponovanejšom čase, kedy bol najväčší prísun tovaru na filiálku a tovar musel byť čo najrýchlejšie zmanipulovaný a uložený do paletových pozícií a regálov, pričom pri jeho manipulácii mohlo dôjsť k zvýšenej prašnosti, a tak aj k znečisteniu filiálky. Za ďalšiu poľahčujúcu okolnosť je potrebné pokladať, že zistené porušenia boli ihneď, resp. bezprostredne po výkone úradnej kontroly odstránené.

7. Žalobca si ďalej nebol vedomý porušenia , keď všetky potraviny, a to najmä „L-free Mlieko polotučné, delaktozované 1l“ boli skladované v teplotách deklarovaných výrobcom. Žalobca mal za to, že RVPS vec nesprávne právne posúdila, čo malo za následok, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so .

8. Následne žalobca uviedol, že všetky potraviny, a to najmä „Filé z aljašskej tresky hlbokozmrazené vákuovo balené“, boli balené do vhodného obalu, ktorý chráni pred vysušením, znečistením, mikrobiálnou a inou vonkajšou kontamináciou. RVPS vec nesprávne právne posúdila, čo malo za následok, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so . V prípade, ak by sa aj tovar s poškodeným obalom nachádzal na filiálke, čo sa však nestalo, pri posudzovaní predmetného porušenia by správny orgán mal vziať do úvahy aj samoobslužnú formu predaja výrobkov, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ si sám vyberie potravinu, s ktorou manipuluje bez súčinnosti zamestnanca prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, a teda pri samoobslužnom predaji sa bežne stáva, že spotrebiteľ pri manipulácii s tovarom občas obal tovaru poškodí. Nie je v moci prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, a teda ani žalobcu garantovať, aby pri frekvencii manipulácie s tovarom, k akej dochádza v podmienkach prevádzok potravinárskych reťazcov, bol obal potraviny v každom jednom okamihu v neporušenom stave. K manipulácii s tovarom spotrebiteľmi, ktorí môžu tovar poškodiť, dochádza počas celých otváracích hodín. Ak by mal žalobca garantovať neporušený obal všetkých potravinárskych výrobkov v každom jednom okamihu, dospelo by sa ad absurdum k požiadavke,

aby každého jedného zákazníka po celý čas sprevádzal zodpovedný pracovník, ktorý by okamžite po manipulácii zákazníka s tovarom kontroloval, či náhodou počas nej nedošlo k poškodeniu tovaru alebo jeho obalu. Žalobca vykonáva pravidelnú i náhodnú kontrolu potravín, avšak ekonomicky, personálne a ani fyzicky nie je možné a ani spravodlivé požadovať od akéhokoľvek prevádzkovateľa samoobslužného potravinárskeho podniku, aby kontrola prebiehala bez prestávky. Kontrolná činnosť, ktorú žalobca interne prostredníctvom svojich zamestnancov systematicky vykonáva má za cieľ odhaliť zistené porušenia, avšak ani keby došlo k zvýšeniu frekvencie vykonávania kontrol až na každých 10 minút nie je možné vylúčiť, že v čase medzi vykonávanými kontrolami dôjde k poškodeniu tovaru alebo jeho obalu a práve v tomto okamihu kontrola vykonávaná zo strany správneho orgánu toto porušenie zaznamená.

9. Ďalej žalobca uviedol, že si nie je vedomý porušenia . Tvrdenie RVPS, že v manipulačnej chodbe pre príjem čerstvého mäsa bolo v plastových vreciach v štyroch nákupných košoch uskladnené veľké množstvo pekárskych výrobkov stiahnutých z trhu a uskladnené veľké množstvo pekárskych výrobkov stiahnutých z trhu, sa nezakladalo na pravde, pričom v týchto priestoroch sa žiadne takéto výrobky nenachádzali. RVPS nesprávne zistila skutkový stav, čo malo za následok, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so . 10. Žalobca následne namietal, že pokiaľ na originálnych spotrebiteľských obaloch výrobkov chýbal v označení potravín ich slovenský názov, k uvedenému pochybeniu došlo na strane výrobcu. Ako poľahčujúcu okolnosť vnímal žalobca to, že denne obchoduje so sortimentom cca XX.XXX druhov tovaru, čo predstavuje viac ako XXX.XXX položiek, ktoré je potrebné pri pravidelnom monitoringu manuálne prekontrolovať a v uvedenom prípade došlo k zlyhaniu ľudského faktora a porušenie povinnosti bolo zistené len pri jednom druhu tovaru (Balconi Trancetoo al cacao magro). Ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť žalobca uviedol, že nesprávne označené potraviny ihneď po zistení porušenia zákona stiahol z predaja a umiestňovaním nesprávne označených potravín nedošlo k ohrozeniu zdravia spotrebiteľov.

11. Žalobca si bol vedomý, že na originálnych spotrebiteľských obaloch výrobkov chýbal v označení potravín údaj o tom, že v prípade rozmrazenia sa potravina nemá opätovne zmrazovať, pričom k uvedenému pochybeniu došlo na strane výrobcu. Ako poľahčujúcu okolnosť vnímal žalobca to, že denne obchoduje so sortimentom cca XX.XXX druhov tovaru, čo predstavuje viac ako XXX.XXX položiek, ktoré je potrebné pri pravidelnom monitoringu manuálne prekontrolovať a v uvedenom prípade došlo k zlyhaniu ľudského faktora a porušenie povinnosti bolo zistené len pri jednom zo štyroch druhov hlbokozmrazených potravín. Ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť žalobca uviedol, že nesprávne označené potraviny ihneď po zistení porušenia zákona stiahol z predaja a umiestňovaním nesprávne označených potravín nedošlo k ohrozeniu zdravia spotrebiteľov.

12. Následne žalobca namietal, že nemožno na jednej strane uložiť pokutu za súbeh viacerých správnych deliktov s uplatnením absorpčnej zásady a na druhej strane považovať spáchanie viacerých správnych deliktov za priťažujúcu okolnosť, nakoľko tieto dve skutočnosti sa navzájom vylučujú. Nemožno ukladať sankciu na základe absorpčnej zásady za najprísnejšie postihnuteľný správny delikt a zároveň pri ukladaní sankcie prihliadať na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania a mieru zavinenia vo vzťahu k ostatným iným správnym deliktom, ktoré najprísnejšie správny delikt absorboval. RVPS mala v súlade s konštantnou judikatúrou všeobecných súdov Slovenskej republiky podľa sadzby za najzávažnejší delikt nielen ukladať trest, ale aj posúdiť podmienky ukladania trestu len za tento najprísnejšie postihnuteľný správny delikt.

13. Žalobca tiež namietal nezrozumiteľnosť prvostupňového rozhodnutia spočívajúcu v tom, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nie je jasné, akým spôsobom bola určená výška pokuty, keďže okrem iného nemožno hovoriť o súbehu viacerých správnych deliktov v zmysle absorpčnej zásady a zároveň o priťažujúcej okolnosti za spáchanie viacerých správnych deliktov, pretože tieto dve skutočnosti sa navzájom vylučujú. RVPS pri ukladaní pokuty zohľadňovala okolnosti, za ktorých sa žalobca mal dopustiť všetkých iných správnych deliktov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí a nielen najzávažnejšieho iného správneho deliktu v zmysle absorpčnej zásady. RVPS sa odklonila od predchádzajúcej rozhodovacej praxe. Žalobca tiež namietal , že úradná kontrola potravín bola vykonaná bez prítomnosti zástupcu žalobcu. Žalobca mal za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo nepreskúmateľné, nezákonné, vychádzalo z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a pokuta vo výške X.XXX.XXX,XX eur bola uložená nezákonne.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

14. Žalovaný ako odvolací orgán vydal rozhodnutie o odvolaní č. k.: zo dňa 18.08.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k špecifikácii porušených povinností zo strany žalobcu a zároveň bola žalobcovi v súlade s v spojení s uložená pokuta vo výške X.XXX.XXX,XX eur.

15. Žalovaný uviedol, že bolo dostatočne preukázané, že žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené a osobitnými predpismi v nadväznosti na zákaz umiestňovania na trh potravín po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti podľa , a to tým, že umiestňoval na trh jeden druh potraviny po uplynutí dátumu spotreby a po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti a týmto konaním naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa . Námietky žalobcu vyhodnotil ako klamlivé, irelevantné a účelové. Poukázal na to, že zistené potraviny boli zdokumentované fotograficky.

16. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nezabezpečil požadovanú čistotu a dobrý stav prevádzkových priestorov a zariadení, a tým došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa . Zároveň žalovaný poukázal na to, že boli naplnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa . K odvolacím námietkam uviedol, že charakter nedostatkov a vyhotovená dokumentácia dokazuje, že znečistenie priestorov v sklade a zariadení na predajnej ploche sú dlhodobého charakteru Žalobca si nesplnil povinnosti týkajúce sa čistoty skladových priestorov a zariadení používaných pri predaji potravín a zároveň sa žalobca nemôže zbaviť zodpovednosti za zistený skutkový stav poukazovaním na zlyhanie ľudského faktora.

17. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca v čase výkonu kontroly na predmetnej prevádzke nezabezpečil zodpovedajúcu teplotu uchovávania potravinárskeho výrobku deklarovanú výrobcom, čím došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa . Zároveň žalovaný poukázal na to, že boli naplnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa . Žalovaný nemal pochybnosti o správnosti merania vykonaného počas úradnej kontroly a zároveň konštatoval, že neuchovávaním potravín pri teplotách deklarovaných ich výrobcom žalobca hrubo porušil povinnosti a takéto uchovávanie potravín je nebezpečné z toho dôvodu, že v dôsledku zvýšených skladovacích teplôt môže dôjsť k pomnoženiu nežiadúcej mikroflóry, a tým k pokazeniu výrobkov.

18. Za dostatočne preukázané mal žalovaný aj to, že žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené , osobitnými predpismi a predpismi a chrániť potraviny pred akoukoľvek kontamináciou. Poukázal na to, že žalobca ponúkal na predaj 1 druh hlbokozmrazenej potraviny s porušeným vákuovým balením, na povrchu výrobkov bola námraza a výrobky vykazovali aj zmeny vo farbe, a teda došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa . Žalovaný poukázal na to, že z vyhotovenej fotodokumentácie vidieť, že vo vnútri obalu uvedených výrobkov sa nachádzala hrubá námraza a výrobky boli vyblednuté po vymrazení, čo je dôkazom toho, že obal bol porušený už dlhú dobu. Námraza na výrobkoch s porušeným vákuovým obalom sa nevytvorí za krátku dobu. Umiestňovanie na trh potravín s porušeným obalom a vákuom možno považovať za hrubé zanedbávanie povinností prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, poškodzujúce záujmy konečného spotrebiteľa na trhu potravín. Každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je povinný nepretržite dodržiavať platné zásady, povinnosti a požiadavky potravinového práva.

19. Žalovaný mal za preukázané aj to, že žalobca porušil povinnosť pri skladovaní potravín oddelene uložiť a zreteľne označiť potraviny určené na iný než pôvodný účel podľa , a to tým, že dňa 16.06.2015 v čase výkonu úradnej kontroly potravín v kontrolovanej prevádzke v manipulačnej chodbe pre príjem čerstvého mäsa bolo v plastových vreciach v štyroch nákupných košoch uskladnené veľké množstvo pekárenských výrobkov stiahnutých z trhu, pričom tento priestor nebol žiadnym spôsobom označený, a tým došlo k naplneniu skutkovej podstaty iného

správneho deliktu podľa . V prípade, keď predajca vyradí potraviny z predaja z rôznych dôvodov, tieto potraviny musí uskladniť v osobitých priestoroch na to určených, tieto potraviny musí riadne označiť, že už nie sú určené na predaj a v čo najkratšom čase ich musí z prevádzky odstrániť – tieto povinnosti žalobca nesplnil.

20. Ďalej mal žalovaný za preukázané, že žalobca v čase úradnej kontroly potravín umiestňoval v kontrolovanej prevádzke na trh potraviny neoznačené povinnými údajmi v slovenskom jazyku a umiestňoval na trh hlboko zmrazené potraviny neoznačené upozornením, že po rozmrazení sa potravina nemá znova zmrazovať, čím došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa .

21. Žalovaný k výške uloženej pokuty uviedol, že prihliadol na viaceré podmienky, vrátane trvania protiprávneho vzťahu, ako aj na minulosť žalobcu ako prevádzkovateľa a opakovanosť jeho protiprávneho konania. Aj keď existovali okolnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie pokuty nie na úplne spodnej hranici sadzby (spáchané viaceré správne delikty a viacerými skutkami, niektoré opakované, minulosť žalobcu), tak zákonom definovaná spodná hranica pokuty pri opakovanom konaní je natoľko vysoká, že postačuje na dosiahnutie represívneho a výchovného účelu, ktorý sankcia sleduje.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

22. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave dňa 18.10.2016 správnu žalobu zo dňa 13.10.2016 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia.

23. Žalobca namietal porušenie zásady dvojinštančnosti správneho konania a uviedol, že úradnú kontrolu vykonali inšpektori žalovaného, a preto, ak žalovaný vykonal úradnú kontrolu potravín, a teda konal v prvom stupni, mal následne pokračovať aj v konaní a vydať prvostupňové rozhodnutie a o odvolaní by tak malo rozhodovať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Zo a ani z iného právneho predpisu nevyplýva oprávnenie žalovaného po vykonaní kontroly postúpiť konanie na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá by následne pokračovala v začatom správnom konaní a vydala prvostupňové rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a nezákonné.

24. Následne žalobca poukázal na nepreskúmateľnosť zhromaždených dôkazov a výkon úradnej kontroly potravín. Úradná kontrola potravín a dodatočná úradná kontrola sa uskutočnila bez prítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý by bol oprávnený konať v jeho mene, a to či už z titulu členstva v štatutárnom orgáne alebo z titulu udelenia plnomocenstva. Výkon úradnej kontroly bez prítomnosti štatutárneho alebo splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý by sa mohol kvalifikovane vyjadriť ku všetkým zisteniam, postupom a metódam, považoval za nezákonný. Zároveň mal žalobca za to, že záznam nepredstavuje spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom bol vyhotovovaný jednostranne, s úmyslom udeliť žalobcovi pokutu a zjavne nezachytáva skutočný priebeh úradnej kontroly potravín. Zo záznamu nie je možné identifikovať priebeh kontroly, čo ktorý kontrolór presne vykonával, koľko výrobkov a ktoré výrobky inšpektori žalovaného kontrolovali a ako na seba nadväzovali jednotlivé kroky kontroly, pričom uvedené spôsobuje to, že záznam je nepreskúmateľný a je nedôveryhodný, a nemôže byť považovaný za riadne zistenie dôkazov v správnom konaní, a nemôže byť podkladom pre rozhodnutie, ktorým bola uložená pokuta vo výške X.XXX.XXX,XX eur.

25. Žalobca tiež namietal, že výrok napadnutého rozhodnutia nebol formulovaný tak, aby správny delikt, a teda protiprávne konanie, nebolo možné zameniť s iným deliktom, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, a to z dôvodu, že žalovaný sa odvolával na údajné porušenie , ktoré bolo zistené počas kontroly dňa 16.06.2016, pričom v uvedený deň žalovaný nevykonával úradnú kontrolu potravín, keďže úradná kontrola potravín bola dňa 16.06.2015. Napadnuté rozhodnutie tak považoval za nezákonné a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť pre neúplnosť.

26. Žalobca následne poukázal na porušenie práva na spravodlivý proces a právo na ochranu súkromia. Zároveň namietol neprimeranosť uloženej pokuty, ktorá má tvrdý represívny charakter a je ju možné považovať za likvidačnú.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

27. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.12.2016 (ďalej len „vyjadrenie“), pričom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

28. K porušeniu zásady dvojinštančnosti v správnom konaní žalovaný uviedol, že prvostupňové konanie bolo vedené na vecne a miestne príslušnom orgáne, ktorým je RPVS a o odvolaní objektívne rešpektujúc všetky zásady správneho konania, predovšetkým zásadu zákonnosti, rozhodol žalovaný ako druhostupňový orgán. Žalobcovi ako účastníkovi konania bolo poskytnuté reálne právo na odvolanie, ktoré aj využil a o odvolaní bolo legitímne rozhodnuté na druhom stupni, pričom rozhodoval zamestnanec, ktorý je nezávislý, vo veci nevydával žiadne usmernenia pre prvostupňový orgán a nezávislosť a objektívnosť druhostupňového konania bola zabezpečená a v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania.

29. K žalobnému bodu ohľadom nepreskúmateľnosti dôkazov a výkonu úradnej kontroly potravín žalovaný poukázal na to, že povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku sú stanovené v a osobitných predpisoch. Platnou právnou úpravou je zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach, pričom frekvencia kontrol je stanovená na základe rizika a výsledkov predchádzajúcich kontrol. Príslušný kontrolný orgán vykonáva úradné kontroly v súlade so zdokumentovanými postupmi, ktoré vychádzajú z platnej národnej a európskej legislatívy. Súčasne uviedol, že kontrola bola vykonávaná s vedomím žalobcu, resp. jeho zamestnancom, ktorý svojim podpisom overil priebeh kontroly tak ako je uvedený v zázname. Žalobný bod vyhodnotil žalovaný ako nedôvodný.

30. K žalobnému bodu ohľadom absencie protiprávneho konania žalovaný ku každému porušeniu zopakoval, v čom konkrétne bolo identifikované protiprávne konanie žalobcu.

31. Žalovanému nebolo zrejmé, v čom mala spočívať namietaná zmätočnosť nesprávnej kvalifikácie. Zdôraznil, že formulácia uvedená vo výroku napadnutého rozhodnutia je správna, keďže správny orgán aplikujúc absorpčnú zásadu pri ukladaní pokuty za zbiehajúce sa správne delikty, zaradil najzávažnejšie protiprávne konanie nielen pod základnú, ale aj tzv. kvalifikovanú skutkovú podstatu a jednoznačne uviedol, podľa ktorého ustanovenia ukladá pokutu.

32. K porušeniu základných práv žalovaný uviedol, že úradná kontrola potravín bola vykonaná v zmysle všetkých právnych predpisov, ktoré sa týkajú výkonu úradnej kontroly potravín, dôkazy, ktoré inšpektori zhromaždili v tejto veci nevyvolávajú pochybnosti ohľadom spôsobu ich získania, ich spoľahlivosti, či presnosti. Kontrola bola vykonaná za prítomnosti zodpovedného zamestnanca žalobcu, účastníkovi konania bola preukázateľne poskytnutá reálna možnosť riadne sa obhajovať, vyjadrovať sa a navrhovať doplnenia a dôkazy už pri prerokovaní záznamu, ako aj v upovedomení o začatí správneho konania. Následne prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie vychádzali výlučne zo zákonných dôkazov, a preto nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

V.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

33. Žalobca podaním zo dňa 08.03.2017 zaslal doplnenie právnej argumentácie uvedenej v žalobe, v ktorom poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.03.1978 vo veci 106/77 a na jeho aplikáciu, ako aj na ďalšiu právnu argumentáciu.

34. K vyjadreniu sa žalobca vyjadril replikou zo dňa 17.07.2018 (ďalej len „replika“), v ktorej sa žalobca vyjadril k (i) porušeniu zásady dvojinštančnosti konania, (ii) nepreskúmateľnosti zhromaždených dôkazov, (iii) nepreukázaniu protiprávneho konania, (iv) nesprávnej právnej kvalifikácii, (v) porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a (vi) neprimeranosti výšky uloženej pokuty.

35. Následne žalobca zaslal vyjadrenie v súvislosti s prijatou novelou zo dňa 27.07.2022 a poukázal na právne dôsledky tejto novely. Súčasne žalobca súdu doručil podanie s názvom: „Informácia o rozhodnutí Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod spis. zn.: “

zo dňa 01.12.2022, v rámci ktorého žalobca oboznámil správny súd s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci konanej pod sp. zn.: . Iné podania zo strany účastníkov konania správnemu súdu neboli doručené.

36. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.: -65 zo dňa 02.11.2016 priznal správny súd žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

37. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: .

38. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v až e) v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“), keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania ( a nasl. ) a dospel k záveru, že rešpektujúc princípy správneho trestania vzhľadom na zmenu právnej úpravy v prospech sankcionovaného (žalobcu – tak ako je to uvedené nižšie) je nutné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

39. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa , keď ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.11.2023 ( ).

40. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

41. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

43. Podľa účinného do 31.12.2021 (ktoré bolo aplikované ako žalovaným, tak aj RVPS), orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti okrem bezodplatného prevodu podľa .

44. Podľa účinného do 31.12.2021 (ktoré bolo aplikované ako žalovaným, tak aj RVPS), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur.

45. Podľa účinného od 01.07.2022 (v znení ), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde

k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

46. Podľa účinného od 01.07.2022 (v znení ), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

47. Podľa účinného od 01.07.2022 (v znení ), konanie o uložení pokuty podľa a 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. júna 2022 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2022.

48. Podľa účinného od 21.07.2022 (v znení ), orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby.

49. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX.XXX,XX eur podľa v spojitosti s .

50. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti považuje správny súd za podstatné uviesť, že došlo k zásadnej zmene právneho predpisu, vzťahujúceho sa na preskúmavanú vec, a to tak v otázke rozpätia sadzby pokuty, ktorú môžu správne orgány v rámci správnej úvahy aplikovať, ako aj v otázke povinností, pre porušenie ktorých je správny orgán oprávnený pristúpiť k uloženiu pokuty, keďže pôvodné , ako aj , ktoré boli aplikované v napadnutom rozhodnutí, boli novelizované.

51. K danému správny súd poukazuje na závery, ktoré vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.: zo dňa 12.10.2022, (ďalej len „Uznesenie“), ktoré sa aplikujú na právnu úpravu , o použitie ktorej ide aj v predmetom súdnom konaní.

52. Ústavný súd Slovenskej republiky v bode 18. a 19. Uznesenia konštatoval nasledovné: „v nadväznosti na to pojem právoplatnosti použitý v „prechodníkovom“ ustanovení musí byť v rovine skúmania vzťahu medzi správnym konaní a správnym súdnym konaní vo veci správneho trestania interpretovaný so zreteľom na skutočnosť, že správny súd ... koná v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania, čo znamená že rozhoduje v plnej jurisdikcii ... podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti ... Plná jurisdikcia predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje práve v oblasti správneho trestania...“

53. Ústavný súd Slovenskej republiky následne v bode 20. odôvodnenia Uznesenia uviedol, že „požiadavka konania súdu v plnej jurisdikcii oslabuje rozhraničovací význam pojmu právoplatnosť použitý v natoľko, že záujem na ochrane základných práv a slobôd podnikateľov postihnutých neprimerane prísnymi sankciami, ktorá sa obrátili na navrhovateľov (krajské súdy), vyžaduje interpretáciu slovného spojenia „konanie o uložení pokuty, ... ktoré sa právoplatne neskončilo“ tak, že toto konanie zahŕňa nielen správne konanie, v ktorom sa ukladala sankcia podľa napadnutého ustanovenia, ale aj správny súd prieskum na základe správnej žaloby podanej vo veci správneho trestania.“ V bode 21. odôvodnenia Uznesenia je zároveň konštatované, že „odôvodnenosť rozširujúceho výkladu zároveň dokresľuje , podľa ktorého správny súd v konaní o žalobe vo veciach správneho trestania nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. K zásadám ukladania trestov (v širšom ponímaní tohto pojmu) patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie ( ). Novela účinná od 1. júla 2022 preto navrhovateľom (krajským súdom) vytvára priestor, aby v procese súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy

ukladajúcich sankcie podľa napadnutého ustanovenia prihliadli na zmenu právnej úpravy, ktorá toto ustanovenie vypustila, a teda už netvorí súčasť právneho poriadku.“

54. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd uvádza, že je zrejmé, že k zmene právnej úpravy došlo od 01.07.2022, teda v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný pri ukladaní sankcie postupoval na základe účinnej právnej úpravy v čase rozhodovania, čo pre neho explicitne vyplývalo z článku 2 ods. 2 SR. Správny súd riadiac sa vysloveným právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastáva názor, že na novú právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre trestaného je potrebné prihliadnuť (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 05.11.2019, ktoré bolo judikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod č. R 20/2021). Právna veta judikovaného rozhodnutia znie: „rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“

55. Pri trestaní sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, čo vyplýva priamo z SR a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“) sa posudzuje trestnosť činu a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

56. Správny súd dospel k záveru, že ak v období medzi konaním žalobcu a rozhodovaním správneho súdu došlo k nahradeniu aplikovanej právnej normy ustanovením priaznivejším pre žalobcu, je potrebné umožniť orgánu verejnej správy nanovo určiť sankciu. 57. Správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplývajúce z vyššie uvedeného rozsudku sp. zn.: zo dňa 05.11.2019, ktorý vo vzťahu k prípustnosti aplikácie inštitútu retroaktivity v správnom trestaní uviedol, že na priaznivejšiu právnu úpravu musí správny súd prihliadať ex lege, aj keby túto skutočnosť žalobca ani nenamietal. V bode 76 konštatoval, že „ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikácie inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, ktoré skutočnosti vyplývajú z článku 50 ods. 6 SR, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov“.

58. Správny súd pri rozhodovaní o žalobe vo veciach správneho trestania postupuje v zmysle tak, že nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. A k takýmto zásadám patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku a podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Niet pochýb o tom, že účinný od 01.07.2022 je pre žalobcu priaznivejší.

59. S poukazom na uvedené okolnosti posudzovanej veci už správny súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími žalobnými dôvodmi, keďže by žiadnym spôsobom neovplyvnili záver správneho súdu o potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie.

60. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupujúc analogicky podľa a vec vrátil žalovanému na nové konanie.

61. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy postupovať podľa právneho názoru správneho súdu vysloveného v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, najmä sa vysporiadať s novou, pre žalobcu priaznivejšou právnou úpravou vo vzťahu k výške sankcie za správne delikty podľa .

62. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

63. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( v spojení s , v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).