Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoCsp-27-2023.pdf
PDF · 86.88 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/27/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B., C. D. E. XXX, zastúpená ZASTAVME ÚŽERU – Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, IČO: 51255022, so sídlom Pod Hájom 1367/169-44, Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 4 166,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 27Csp/16/2022-89 zo dňa 13. januára 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 27Csp/16/2022-116 zo dňa 3. augusta 2023 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 340,- eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 340,- eur od 01.02.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výroku III, v časti ktorého bola žalovanej priznaná náhrada trov konania v rozsahu 83,68 %, p o t v r d z u j e .
Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie poplatkov a sankčného úroku v sume 368,76 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 21.02.2022 do zaplatenia zastavil (výrok I.), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 340,- eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 340,- eur od 21.02.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania priznal v rozsahu 83,68 % (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 4 166,68 eur s príslušenstvom. Medzi stranami sporu (pôvodným žalobcom a žalovanou) vznikol právny vzťah založený zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty F. B. G. zo dňa 15.05.2015, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový rámec 2 400,- eur pri štandardnej mesačnej splátke 80,- eur, úroku 22,80 % ročne so splátkou splatnou vždy k 15. dňu v mesiaci. Vychádzajúc z uzatvorenej úverovej zmluvy a vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaná revolvingový úver čerpala prostredníctvom kreditnej platobnej karty v časovom období od 25.05.2018 do 03.12.2018, vyčerpala 3 700,- eur formou debetných transakcií a vykonala úhrady v celkovej sume 3 360,- eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a postúpenia pohľadávky sa žalobca stal legitímnym právnym nástupcom právneho predchodcu. V čase postúpenia pohľadávky bola celá pohľadávka z úverovej zmluvy splatná, žalovaná bola v pretrvávajúcom omeškaní s jej úhradou, keď od poslednej platby zo dňa 03.12.2018 do dňa postúpenia pohľadávky dňa 19.04.2019 nevykonala žiadnu platbu a nezaplatila žiadnu splátku. Žalovaná výzvou na úhradu zo dňa 03.04.2019 bola upozornená na možnosť
postúpenia pohľadávky, preto súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. S poukazom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka a námietku premlčania uviedol, že právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 06.03.2019 žalovanú upozornil na možnosť zosplatnenia úveru, ak do 20.03.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 01/2019. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 03.04.2019 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že dlh z kreditnej karty sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Súd uviedol, že hoci žalovaná bola v omeškaní od decembra 2018, právny predchodca žalobcu sa rozhodol zosplatniť úver pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci január 2019, t. j. pre splátku splatnú dňa 15.01.2019 a nakoľko si žalobca uplatnil svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalobou zo dňa 30.03.2022, neuplynula premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Premlčacia doba tak začala plynúť od 16.01.2019, avšak vzhľadom na § 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. premlčacia doba neplynula v čase od 25.03.2020 do 30.04.2020 a v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021, t. j. spolu 76 dní, preto bola žaloba podaná včas. Nakoľko v uzavretej zmluve mal byť podľa názoru súdu uvedený údaj o RPMN podľa údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy a nie tzv. indikatívny výpočet RPMN v časti zmluvy označenej ako „Vyhlásenie klienta“, súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za požitia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch považoval predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho patrí žalobcovi len nevrátená istina skutočne poskytnutého úveru v sume 3 700,- eur bez úrokov a poplatkov. Žalovaná vykonala v prospech kartového účtu úhrady v sume 3 360,- eur, preto suma 340,- eur predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a vykonanými úhradami, ktorý vyplýva z výpisu z Pôžičkovej karty G., na zaplatenie ktorej spolu s príslušenstvom súd žalovanú zaviazal. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedla, že ak žalobca predložil súdu listinu zo dňa 06.03.2019, ktorou žalovanú vyzýval na úhradu dlhu a súčasne ju upozornil, že ak do 20.03.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 01/2019, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť, nepreukázal jej doručenie, teda neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o doručení. Pokiaľ by sa však bralo do úvahy, že predmetnú listinu žalobca zaslal a žalovaná ju prevzala, je z výzvy zo dňa 06.03.2019 evidentné, že žalovaná neuhradila už splátku splatnú k 15.12.2018 a nie k 15.01.2019 tak, ako je uvedené v rozhodnutí súdu. Je evidentné, že zosplatnenie nastalo z dôvodu neuhradenia splátky splatnej k 15.12.2018, premlčacia doba začala plynúť dňa 16.12.2018 a plynula do 16.12.2021. S prihliadnutím na ust. § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, premlčacia doba neplynula v období od 27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021 spolu 76 dní, preto premlčacia doba uplynula dňom 01.03.2022. S ohľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 30.03.2022, trvala na tom, že jej dlh je premlčaný.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. a súvisiacom výroku o trovách konania potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, nakoľko je vo výroku vecne správny.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním vo výroku, ktorým súd zastavil konanie v časti o zaplatenie poplatkov a sankčného úroku v sume 368,76 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 21.02.2022 do zaplatenia a vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, tieto výroky rozsudku súdu prvej inštancie nadobudli právoplatnosť a odvolací súd sa ich nedotýkal (§ 367 ods. 2, 3 CSP). Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal výrok, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 340,- eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 340,- eur od 21.02.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a súvisiaci výrok, ktorým súd žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 83,68 %.
7. Žalovaná podaným odvolaním namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Vo svojej právnej argumentácii vychádza z názoru, že pokiaľ žalovaná prevzala právnym predchodcom žalobcu vystavenú listinu zo dňa 06.03.2019, ktorou bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlhu a ktorá predchádzala vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru (doručenka o prevzatí listiny žalovanou bola žalobcom predložená už v konaní pred súdom prvej inštancie-poznámka odvolacieho súdu), bola žalovaná ku dňu 06.03.2019 v omeškaní so splátkami už 3 mesiace – t. j. mesiac február 2019, január 2019 a december 2018. Je tak evidentné, že žalovaná neuhradila už splátku splatnú k 15.12.2018, preto zosplatnenie nastalo z dôvodu neuhradenia splátky splatnej k 15.12.2018 a premlčacia doba začala plynúť dňa 16.12.2018. Argumentovala tým, že jej dlh voči žalobcovi je premlčaný.
8. V posudzovanej veci je tak zrejmé, že odvolaním napadnutý rozsudok závisel od posúdenia právnej otázky, ktorá už bola ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu vyriešená (ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). V uznesení Najvyššieho súdu SR z 29.11.2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020 uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2023 (R 29/2023) najvyšší súd uviedol, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhod splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.
9. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ust. § 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Všeobecne sa za začiatok plynutia premlčacej doby považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okami splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.
10. V súvislosti so spotrebiteľskými vzťahmi bolo predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R 17/2017). Vychádzajúc z teoretických východísk ako i zo znenia zákonných ustanovení, najvyšší súd vyslovil názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka).
11. V posudzovanom prípade z dôvodu porušenia splatného záväzku veriteľ dňa 03.04.2019 vyhlásil okamžitú splatnosť dlhu z kreditnej karty žalovanej a zároveň žalovanú vyzval na úhradu celej dlžnej sumy. Platnosť zosplatnenia sporové strany nespochybňovali.
12. Z predžalobnej upomienky zo dňa 06.03.2019, ktorá zosplatneniu dlhu predchádzala, vyplýva, že splátka, ktorá zosplatnenie vyvolala, je splátka splatná v mesiaci 01/2019. Z uvedenej výzvy je zrejmé, že pokiaľ mesačné splátky boli splatné vždy ku 15. dňu v mesiaci a vo výzve zo dňa 06.03.2019 bola žalovaná vyzvaná na splnenie dlhu do 20.03.2019, boli splatné splátky 15.01.2019, 15.02.2019, 15.03.2019.
13. Nakoľko v danom prípade právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre neuhradenie splátky splatnej v mesiaci 01/2019, pri splátke splatnej 15.01.2019 začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, t. j. 15.04.2019 (R 29/2023), preto žaloba podaná na súde dňa 30.03.2022 bola podaná včas a uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.
14. Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že ani odvolacia argumentácia žalovanej, že zosplatnenie nastalo z dôvodu neuhradenia splátky splatnej dňa 15.12.2018, nemala za následok premlčanie uplatneného nároku, nakoľko na plynutie premlčacej doby, ktorá by v takom prípade začala plynúť dňa 16.03.2019 (veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh) by bolo potrebné pripočítať dobu 76 dní, o ktorú sa plynutie premlčacej doby v súvislosti s § 1 a § 8 zákona č. 66/2020 Z.z. predlžilo. Vzhľadom na uvedené, bez ohľadu na to, ktorá splátka (či splátka splatná v decembri 2018 alebo v januári 2019) zosplatnenie dlhu vyvolala, premlčacia doba pred podaním žaloby – žaloba bola podaná dňa 30.03.2022 – neuplynula.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa 387 ods. 1 a 2 CSP, nakoľko bol vo výroku vecne správny.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).