Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-224-2011.pdf
PDF · 93.14 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/224/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, IČO: 36 751 642 a 2/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, žalobcovia v 1/ a 2/ rade, obaja zast. Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, proti žalovaným: 1/ B. K., nar. XX. XX. XXXX a 2/ P. K., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom E., S. 2348/15, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaných v 1/ a v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 24. 06. 2011, č. k. 6S/1/2011-54, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 77,29 eura Advokátskej kancelárii Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozsudok Slovenského obchodného a civilného rozhodcovského súdu so sídlom Komárno, Jókaiho 25, zo dňa 07. 01. 2011, č. k. DK/1/001/2010, zo zákonného dôvodu uvedeného v ustanovení § 40 ods. 1 písm. d) zák. č. 244/2002 Z. z.. Žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 1.274,73 eura ich právnemu zástupcovi do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých žalovaný a žalobca v 2/ rade dňa 21. 11. 2006 a 18. 05. 2007 uzatvorili zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorých súčasťou boli i obchodné podmienky VÚB pre poskytovanie úverov na bývanie. Z čl. IX. bod 44 Obchodných podmienok vyplýva, že sa zároveň dohodli na rozhodcovskej doložke, podľa ktorej všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z úverovej zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa Zákona o platobnom styku. Rozsudkom zo dňa 07. 01. 2011 sp. zn. DK/1/001/2010 Slovenský obchodný a civilný rozhodcovský súd so sídlom Komárno, Jókaiho 25 nepovolil žalobcovi v 1/ rade dobrovoľnú dražbu na nehnuteľnosť byt č. 2, vo vchode č. 15, nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu súp. č. XXXX na S. ulici v E., vedeného na LV č. XXXX kat. úz. E., nachádzajúceho sa na parc. č. 2881 vo vlastníctve žalovaných v 1/ a 2/ rade a podiele na pozemku vo výmere 845 m2 a spoločných častiach a zariadeniach bytového domu v podiele 7517/457762 podľa oznámenia o dražbe č. 100293 zo dňa 22. 11. 2010, ktorá sa mala uskutočniť dňa 11. 01. 2011. Poukazujúc na ust. § 21, § 40, § 42 a § 43 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že v predmetnom rozhodcovskom konaní sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, pričom obaja žalobcovia listom zo dňa 03. 01. 2011 túto skutočnosť
namietali a navrhli rozhodcovskému súdu konanie zastaviť podľa § 21 Zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle § 40 ods. 1 písm. d) Zákona o rozhodcovskom konaní bol takto daný zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto žalobu žalobcov považoval za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel. Námietku žalovaných o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov na zrušení rozsudku rozhodcovského súdu označil za právne bezvýznamnú, nakoľko predmetom konania nie je určujúci výrok súdu, pri ktorom procesným predpokladom úspešnosti je existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní plne úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania vo výške 1.274,73 eura, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku v sume 331,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 943,23 eura (v odôvodnení nesprávne uvedené 1.274,73 eura). Trovy právneho zastúpenia určil v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a tieto sú reprezentované odmenou advokáta v sume 185,25 eura za celkovo 4 úkony právnej služby, režijným paušálom 4 x 7,41 eura, zvýšených o 20 % DPH, náhradou cestovných nákladov za účasť na pojednávaniach dňa 10. 05. 2011 a 24. 06. 2011 vo výške 329,68 eura a náhradou za stratu času za celkovo 24 polhodín v súvislosti s účasťou na týchto pojednávaniach v sume 355,68 eura.
Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v 1/ a 2/ rade v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia žaloby. Dôvodili, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia a vec i nesprávne právne posúdil. Naviac, preskúmavaným rozsudkom boli porušené i ich ústavné práva na ochranu súkromného majetku, ktorý zaručuje čl. 20 Ústavy SR. Mali za to, že súd prvého stupňa mal rozlične posudzovať konanie žalobcu v 1/ rade a žalobcu v 2/ rade. V tejto súvislosti poukázali na to, že so žalobcom v 2/ rade mali uzatvorenú zmluvu o úvere, pričom súčasťou zmluvy bola i rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z úverovej zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní. I keď je v zmluve uvedený Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk, tento žiaden spor neriešil, pričom žalobca v 2/ rade sám porušil zmluvu, keď bez riešenia sporu poveril dražobnú spoločnosť na vydraženie ich bytu, hoci riadne splátky uhrádzali, i keď odlišne ako bolo v zmluve dohodnuté. S ohľadom na túto skutočnosť, ako i pre krátkosť lehoty na realizáciu dražby a stratu dôvery voči Stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk podali žalobu na nezávislý rozhodcovský súd, ktorá skutočnosť nemôže mať za následok neplatnosť jeho rozhodnutia. Rozhodcovské súdy sú totiž na rovnakej úrovni obdobne, ako miestne príslušné súdy rovnakého stupňa. Vytkli taktiež prvostupňovému súdu, že pri rozhodovaní vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade mal postupovať podľa § 154 ods. 1 OSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a zohľadniť skutočnosť, že žalobca v 1/ rade dobrovoľne upustil od dražby. Taktiež sa mal zaoberať otázkou, či žalobca v 1/ rade spĺňa všetky podmienky na realizáciu dražby. Rozsudok súdu prvého stupňa je preto nezákonný, rovnako ako i jeho rozhodnutie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, keďže celý spor vyvolali žalobcovia.
Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že rozhodcovská doložka bola žalobcom v 2/ rade a žalovanými podpísaná v prospech Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk, čo zakladá výlučne tomuto rozhodcovskému súdu právomoc rozhodnúť v každej spornej veci vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu medzi ním a žalovanými. Tento nedostatok právomoci namietali už počas rozhodcovského konania, pokiaľ však Slovenský obchodný a civilný rozhodcovský súd konanie vo veci nezastavil, dopustil sa svojvoľného výkonu právomoci rozhodcovského súdu. Z tohto dôvodu sa preto domáhajú zrušenia jeho rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. d) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Naviac žalobca v 1/ rade nikdy žiadnu rozhodcovskú zmluvu so žalovanými nepodpísal, nevzdal sa svojho ústavného práva stáť pred zákonným sudcom, a preto i z tohto dôvodu Slovenský obchodný a civilný rozhodcovský súd rozhodol o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nikdy nevzťahovala, pričom od dražby upustil len z dôvodu vydania sporného rozhodcovského rozsudku. Okrem toho sporom dotknuté rozhodnutie rozhodcovského súdu porušilo právo žalobcu v 2/ rade, ako záložného veriteľa, realizovať záložné právo zákonným spôsobom. Záverom dodali, že plnenie podmienok na realizáciu dražby nie je predmetom tohto konania a v tomto sa majú skúmať len okolnosti, za ktorých bol rozhodcovský rozsudok vydaný a existencia dôvodov pre jeho zrušenie.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalovaných v 1/ a 2/ rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP pri súčasnom verejnom vyhlásení rozsudku za splnenia podmienok uvedených v § 214 ods. 3 v spojení s § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je žaloba žalobcov v 1/ a 2/ rade, ktorou sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským rozhodcovským a civilným súdom so sídlom Komárno, Jókaiho 25, dňa 07. 01. 2011 pod sp. zn. DK/1/001/2010 podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z dôvodu nedostatku právomoci tohto súdu.
Pre účely prejednávanej veci treba uviesť, že podstata rozhodcovského konania upravená zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní) spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi. Podľa § 1 ods. 1 predmetom úpravy citovaného zákona je rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v SR, ako i uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v SR. Ods. 2 a 3 tohto ustanovenia stanovujú predmet rozhodcovského konania tak, že to môžu byť len spory, o ktorých môžu účastníci uzavrieť zmier a vylučuje spory statusové, týkajúce sa nehnuteľností, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania. Jedným z predpokladov založenia právomoci rozhodcovského súdu je jeho zmluvný základ (§ 3 Zákona o rozhodcovskom konaní). Ust. § 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovskú zmluvu charakterizuje ako dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 4 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Zároveň nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu (§ 4 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní). Uzavretím zmluvy alebo rozhodcovskej doložky sa strany dobrovoľne a vedome vzdávajú práva na súdnu ochranu vykonávanú prostredníctvom všeobecných súdov a zverujú ju rozhodcovskému súdu. Rozhodcovské konanie má s ohľadom na skutočnosť, že rozhodcovský súd je súkromnoprávnou osobou, pretože ho nemožno vzhľadom na jeho účel a charakter bez ďalšieho zaradiť k orgánom verejnej moci, charakter súkromnoprávneho vzťahu a verejnoprávny rozmer nadobúda až momentom meritórneho rozhodnutia rozhodcovského súdu, keď právny poriadok Slovenskej republiky rozhodcovskému rozsudku pripisuje vlastnosť vykonateľnosti. Pri rozhodcovskom konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov. Ide o prípady uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) až j) Zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 40 ods. 1 písm. d) Zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len, ak sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal.
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 41 ods. 1 veta prvá Zákona o rozhodcovskom konaní).
Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených hľadísk dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Prvostupňový súd totiž vo veci dostatočne
zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP, sa obmedzuje len skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, ktoré duplicitne opakovať nebude a na ne ako na svoje vlastné len v ďalšom poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti jeho dôvodov len opakovane zvýrazňuje, že existencia platnej rozhodovacej zmluvy alebo rozhodovacej doložky je základom právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie sporu a vydanie rozhodcovského rozsudku. V danom prípade v konaní nebolo preukázané a žalovaní ani nielenže nepredložili, ale ani neoznačili žiaden dôkaz o tom, že došlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, podľa ktorej by spor medzi účastníkmi konania mohol prejednať práve Slovenský obchodný a civilný rozhodcovský súd so sídlom v Komárne, Jókaiho 25. Pokiaľ tento odvodil svoju právomoc z rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v obchodných podmienkach pre poskytovanie úverov na bývanie žalobcu v 2/ rade, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmlúv o poskytnutí úveru „HypoPôžička“, uzatvorených žalobcom v 2/ rade a žalovanými dňa 15. 11. 2006 a dňa 15. 05. 2007, nemožno jeho rozhodcovský rozsudok považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Podľa týchto rozhodcovských doložiek (časť IX. bod 44 Obchodných podmienok) zmluvné strany sa výslovne dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z úverovej zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa Zákona o platobnom styku. Vychádzajúc z citovaného znenia rozhodcovskej doložky je teda zrejmé, že zmluvné strany sa výslovne dohodli, že všetky spory z úverových zmlúv budú rozhodované výlučne Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk, z ktorého dôvodu sa dohoda nevzťahovala na iný rozhodcovský súd. V tomto smere je preto nenáležitý poukaz žalovaných na analógiu príslušnosti súdov rovnakého stupňa, s ohľadom na špeciálnu úpravu rozhodcovského konania a zhora uvedené závery v tomto smere. Za situácie, že žalobcovia ako účastníci rozhodcovského konania nedostatok právomoci Slovenského obchodného a civilného rozhodcovského súdu preukázateľne namietali v rozhodcovskom konaní a žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku podali v zákonnej 30-dňovej lehote odo dňa jeho doručenia, boli splnené podmienky pre postup podľa § 40 ods. 1 písm. d) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovským rozsudkom sa totiž rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, keď tento termín subsumuje i veci rozhodnuté rozhodcovským súdom bez jeho právomoci a žalobcovia v 1/ a 2/ rade ako účastníci rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietali. Správne preto súd prvého stupňa považoval žalobu žalobcov za dôvodnú a rozsudok Slovenského obchodného a civilného rozhodcovského súdu zo dňa 07. 01. 2011 sp. zn. DK/1/001/2010 zrušil.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správny, a ďalšími námietkami žalovaných vznesenými ich odvolaním ako právne irelevantnými sa nezaoberal, keďže predmetom tohto konania bolo výlučne zrušenie uvedeného rozhodcovského rozsudku. Rovnako tak za vecne správne považoval i napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, keďže súd prvého stupňa s ohľadom na výsledok konania a to plný úspech žalobcov, týmto v zmysle § 142 ods. 1 OSP priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie ich práva, pričom v konaní neboli zistené dôvody osobitného zreteľa na strane žalovaných pre aplikáciu ust. § 150 OSP.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že i v odvolacom konaní plne úspešným žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ich návrhom, ktorým bol viazaný, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) po 57 eur (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), náhrady hotových výdavkov 7,41 eura (§ 15a, § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), zvýšených o 20 % DPH v sume 12,88 eura (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky). Priznanú náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 77,29 eura sú žalovaní v 1/ a 2/ rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom do 3 dní ich právnemu zástupcovi (§ 149 ods. 1 OSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.