Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/122/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členiek senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci navrhovateľky: Ing. K. I., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom E., H. XXX/XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Borovská, so sídlom Bratislava, Štefánikova 719/7, proti odporcovi: Ing. C. I., nar. X.XX.XXXX, bytom E., R. XXX/X, zastúpenému opatrovníkom pre konanie: O. E., so sídlom E. XX, E., zastúpeným advokátom: Mgr. Milan Petráš, so sídlom Trnava, Čajkovského 5, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom N., nar. X.X.XXXX, G., nar. X.X.XXXX, F., nar. X.X.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, I., zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21.9.2010 č.k. -577 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.3.2011 č.k. -624, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozvodu manželstva a v časti zverenia, zastupovania a správy majetku maloletých detí N., G., F. a C. p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného na maloleté deti N., G., F. a C. m e n í tak, že odporca je povinný od právoplatnosti tohto rozsudku prispievať na výživu na každé dieťa po 26,- Eur a následne vždy s účinnosťou od 1.7. každého roka vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa o životnom minime a príslušného opatrenia MPSVaR, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa v časti styku s maloletými deťmi N., G., F. a C. m e n í tak, že styk odporcu s maloletými deťmi N., G., F. a C. ponecháva bez obmedzenia.

Odvolací súd napadnutý rozsudok a dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa K. z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 7.6.1986, zapísané v knihe manželstiev matričného úrade Dechtice, vo zv. VI., ročník 1986 na str. 98, pod por. č. 9 rozviedol, maloleté deti K., N., G., F. a C. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, odporcu zaviazal platiť na výživu maloletých detí na každé sumu 25,38 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ustanovení § 22 a § 23, § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva vzhľadom na vážny a trvalý rozvrat ich vzťahov, manželstvo neplní svoj účel. Navrhovateľka a odporca nežijú spoločne od novembra 2004, kedy navrhovateľka opustila s maloletou K., G., F. a C. natrvalo spoločnú domácnosť, prestali spoločne hospodáriť, žiť intímnym manželským životom, navrhovateľka nemá záujem o vzájomné spolužitie, stratila k odporcovi citovú väzbu. Manželstvo navrhovateľky a odporcu si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je dlhodobo neusporiadané a harmonické obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľky nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme a tento neusporiadaný stav nie je v záujme maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, keďže manželstvo navrhovateľky a odporcu nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie. Z manželstva navrhovateľky a odporcu pochádza päť maloletých detí, a to maloletá K., maloletý N., maloletý C., maloletá G. a maloletá F.. Maloletá K. je žiačkou druhého ročníka na strednej škole, maloletý N. je žiakom piateho ročníka na gymnáziu, maloletá G. je žiačkou siedmeho ročníka na základnej škole, maloletá F. je žiačkou piateho ročníka na základnej škole a maloletý C. je žiakom tretieho ročníka na základnej škole. Starostlivosť o deti od decembra 2004 zabezpečuje navrhovateľka, s maloletými deťmi žije v dvojizbovom byte v E. a pracuje ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 507,05 eura. Navrhovateľka poberá prídavky na deti vo výške 21,99 eura mesačne na každé a náhradné výživné vo výške vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na každé dieťa, ktoré výživné bolo určené v konaní vedenom pod spisovou značkou . Voči odporcovi je vedené na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby a trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, ktorých trestných činov sa mal dopustiť voči navrhovateľke a deťom pochádzajúcim z manželstva s tým, že trestná vec nie doposiaľ právoplatne skončená. V tejto trestnej veci bol odporca vzatý do väzby, pričom vo väzbe sa nachádzal od 1.12.2004 do 5.7.2007 a od 10.11.2008 do 3.2.2009. Od 4.2.2009 sa odporca nachádza v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela z dôvodu, že mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Odporcovi bola diagnostikovaná vážna duševná porucha - bludová porucha. Odporca sa s maloletými deťmi od umiestnenia v psychiatrickej nemocnici nestretáva, na výživu detí neprispieva žiadnym spôsobom. Maloleté deti sú zdravé. Navrhovateľka a odporca majú ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi E. I., narodenému X.X.XXXX, ktorý je žiakom štvrtého ročníka na strednej škole. Súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti od decembra 2004, poskytuje im celodennú starostlivosť a opateru, zabezpečuje denné potreby domácnosti a vo výchove a vplyve navrhovateľky na maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky vo vzťahu k ich zdarnému vývoju, terajšie výchovné prostredie plne uspokojuje potreby maloletých detí a na starne navrhovateľky nevznikli žiadne pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia pre deti. Súd zohľadnil i súrodenecké puto medzi maloletými deťmi a vzájomnú spolupatričnosť, ich záujem žiť a vyrastať spoločne a pri svojich úvahách sledoval predovšetkým stálosť výchovného prostredia, v ktorom maloleté deti vyrastajú. Naopak odporca je hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici, jedná sa o dlhodobú liečbu a aktuálne sa nedá ani určiť predbežný termín jeho prepustenia do ambulantnej liečby, voči odporcovi je naďalej vedené trestné stíhanie za trestné činy, ktorých sa mal dopustiť voči navrhovateľke i deťom, odporca tak nemá vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti a o jeho spôsobilosti vychovávať maloleté deti panujú pochybnosti vzhľadom na skutočnosť, že trpí bludovou poruchou. Keďže maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, bolo potrebné stanoviť odporcovi výživné k deťom. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 507,05 Eur a odporca sa nachádza od 4.2.2009 v psychiatrickej nemocnici, keďže mu bolo súdom uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, je bez príjmu. Povinnosťou každého rodiča je plniť si vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu zodpovedajúcom 30% zo sumy stanoveného životného minima, a to aj vtedy, ak by to schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča inak neodôvodňovali. Povinnosťou odporcu je tak zabezpečiť výživu maloletých detí v minimálnom rozsahu, čo podľa zákona číslo predstavuje 30% zo sumy 84,61 Eur, t. j. v čase rozhodovania prvostupňového súdu 25,38 Eur. Vzhľadom k uvedenému uložil súd odporcovi povinnosť platiť výživné vo výške 25,38 Eur mesačne na každé dieťa, pričom zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka a odporca majú ešte vyživovaciu povinnosť k E. I.. O trovách konania súd rozhodol podľa

Dopĺňacím rozsudkom na pokyn odvolacieho prvostupňový súd rozhodol tak, že styk s maloletými deťmi neupravuje. Rozhodnutie s použitím ustanovení Zákona o rodine a a vecne odôvodnil tým, že navrhovateľka výslovne uviedla, že styk s maloletými deťmi nežiada upraviť, odporca taktiež v priebehu celého konania nežiadal styk s maloletými deťmi upraviť.

Proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil. Dôvodil tým, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v konaní nedošlo k právoplatnému rozsudku, nemožno sa opierať o jeho závery, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Podľa odvolateľa ho navrhovateľka miluje, patria spolu, aby si mohli vzájomne pomáhať po všetkých stránkach, rozvod je programovanie nešťastia ich deťom, veci sa dajú riešiť aj odlukou. Odvolateľ navrhuje styk s deťmi 1 x mesačne po dobu 3 hodín.

Navrhovateľka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu odporcu doručila prostredníctvom advokátky písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, manželstvo bolo rozvedené po 6 rokoch od podania návrhu, pričom počas celého obdobia manželia žili oddelene, neudržiavali žiadny osobný kontakt a komunikáciu, odporca sa opakovane dopúšťal fyzického a psychického násilia voči manželke i voči deťom, trpí bludnou poruchou, je umiestnený v psychiatrickej liečebni, je nepochybné, že manželstvo účastníkov neplnilo svoju funkciu a nie je ani žiaden predpoklad, že by po 6 rokoch mohlo dôjsť k urovnaniu tak závažných rozporov. Odporca sa žiadnym spôsobom nepodieľal a ani nepodieľa na starostlivosti o deti, neplní si vyživovaciu povinnosť, nemá ani žiaden príjem. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odporca bol v konaní riadne vypočutý, mohol sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti. Styk odporcu s deťmi nebol upravený vzhľadom na jeho pobyt v psychiatrickej liečebni, deti neprejavujú záujem o styk s otcom, čo vyplýva aj zo znaleckých posudkov, v prípade, že by deti mali záujem s odporcom sa stýkať, navrhovateľka im v tomto styku nebráni. Navrhovateľka nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a vzhľadom na fyzické a psychické útoky odporcu si takéto obnovenie ani nevie predstaviť.

Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal. K odvolaniu odporcu doručil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností potvrdiť, v časti rozvodu ponecháva rozhodnutie na zvážení odvolacieho súdu.

Proti dopĺňaciemu rozsudku opätovne podal odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil. Argumentoval tým, že žiada styk s maloletými deťmi upraviť na 3 hodiny do mesiaca, čo je pre deti minimum, deti potrebujú aj otcovu lásku, deti mu chýbajú.

Navrhovateľka sa k tomuto odvolaniu odporcu nevyjadrila. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení navrhol odvolanie odporcu zamietnuť vzhľadom na to, že odporca je v súčasnosti hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni, po prepustení a po skončení liečenia má možnosť podať na súd návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (, 202 ), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a O.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, potrebné je iba zmeniť formuláciu výroku o výživnom a o styku a vzhľadom na dodatočne nadobudnutú plnoletosť dcéry K. vo vzťahu k nej oba napadnuté rozsudky zrušiť a konanie zastaviť.

Navrhovateľka v konaní pred prvostupňovým súdom uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela po ročnej známosti z lásky. Manželstvo bolo dobré asi do roku 1991 a problémy nastali, keď začal odporca podnikať. Odporca bol viac nervózny, zaťažený v práci, čo sa prejavovalo hrubým správaním k navrhovateľke i k deťom pochádzajúcim z manželstva. Odporca napádal navrhovateľku i maloleté deti slovne a fyzicky. Odporca bil navrhovateľku i maloleté deti, častokrát bezdôvodne, keď prišiel z práce domov oni už poznali, kedy príde k útoku. Navrhovateľka odporcovi dohovárala a chcela, aby vyhľadal odbornú pomoc. V júni 2003 podala navrhovateľka na odporcu trestné oznámenie a opustila spoločnú domácnosť s maloletým C.. Na naliehanie odporcu sa navrhovateľka vrátila do spoločnej domácnosti, avšak správanie odporcu sa nezmenilo. V novembri 2004 navrhovateľka opätovne opustila spoločnú domácnosť s maloletou K., G., F. a C.. Dňa 1.12.2004 bol odporca vzatý do väzby. Za príčinu rozvratu manželstva považuje navrhovateľka násilné správanie odporcu k nej a k maloletým deťom. V súčasnosti žije navrhovateľka i s maloletými deťmi v dvojizbovom byte v E. a pracuje ako predavačka s príjmom cca 350,- Eur mesačne. Odporca neprispieva na výživu maloletých detí vôbec. Navrhovateľka poberá prídavky na deti vo výške 21,99 Eur mesačne na každé dieťa a náhradné výživné od štátu vo výške, ktorá bola určená v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou . Navrhovateľka nemá záujem obnoviť manželské spolužitie.

Odporca v konaní pred prvostupňovým súdom uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, keďže 80% detí z rozvedených manželstiev sa rozvádza. Odporca by chcel obnoviť manželské spolužitie a zamestnať sa. Nie je pravdou, že by navrhovateľku a deti fyzicky a vulgárne napádal počas ich spoločného života. Má veľmi blízky vzťah k deťom, posiela im SMS a listy, na ktoré mu deti neodpovedajú. V súčasnosti sa nachádza v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku z dôvodu, že mu bola diagnostikovaná bludová choroba. Problémy v manželstve s navrhovateľkou spôsobili názory navrhovateľky na výchovu detí, nakoľko on bol za prísnejšiu výchovu. Ďalším rušivým momentom v manželstve bola suseda pani H., ktorá huckala navrhovateľku proti nemu. Odporca nemá žiadne príjmy, nevlastní majetok väčšej hodnoty, deťom nie je schopný prispievať na výživu.

Ako listinné dôkazy do spisu bol doložený sobášny list účastníkov, rodné listy ich detí, potvrdenie príjmoch a výdavkoch navrhovateľky a odporcu, potvrdenia o návšteve školy maloletými deťmi, správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov.

Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava spisová značka súd zistil, že Okresná prokuratúra Trnava podala dňa 22.9.2005 obžalobu na Ing. C. I. preto, že 1. v období od roku 1999 do začiatku mesiaca februára 2004 v mieste svojho trvalého bydliska v E. na H. ulici č. XX, kde žije so svojou manželkou Ing. K. I. a svojimi maloletými deťmi C., nar. X.X.XXXX, C., nar. X.XX.XXXX, D., nar. XX.X.XXXX, E., nar. X.X.XXXX, K., nar. X.XX.XXXX, N., nar. X.X.XXXX, G., nar. X.X.XXXX, F., nar. X.X.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, opakovane fyzicky a slovne napádal svoju manželku Ing. K. I. tým spôsobom, že ju udieral rukami, chytal pod krk, vyhrážal sa svojej manželke zabitím, okrem iného ju dňa 25.7.2003 napadol tak, že ju chytil pod krk a vyfackal ju, ďalej týral svoju manželku a všetky svoje deti aj tým, že bez príčiny im odpieral stravu, keď im neposkytoval dostatočné alebo žiadne finančné prostriedky na kúpu základných potravín alebo pripravené jedlo znehodnotil, zabránil poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, kedy na jar 2003 nedovolil manželke s deťmi D. a E. navštíviť endokrinológa a syna C. napriek žalúdočným ťažkostiam nútil pomáhať mu v jeho zamestnaní, neustále slovne urážal manželku a svoje deti, odopieral svojej manželke a svojim deťom prístup k majetku tým, že im nedovolil používať druhú z izieb, t. j. obývaciu izbu s televízorom, ktorú si vyčlenil pre seba, schovával manželke knihy, telefón a oblečenie, zakazoval svojej manželke a svojim deťom stretávať a rozprávať sa so susedmi a navštevovať rodičov K. I., pričom toto jeho správanie v poškodenej Ing. K. I. a ich maloletých deťoch vzbudilo strach o život a bezpečnosť ako aj neustály psychický stres a fyzické utrpenie, 2. dňa 21.10.2004 v čase okolo 22.30 hod. v mieste svojho trvalého bydliska v E. na H. ulici č. XX sa svojej manželke Ing. K. I. vyhrážal usmrtením, ak siahne na deti alebo na byt, pričom ju štyrikrát chytil pod krk a pustil a následne dňa 24.10.2004 po 19.00 hod. vzbudil v nej obavu z predchádzajúceho sa vyhrážania sa tým, že po tom, ako ju opätovne žiadal, aby stiahla zo súdu všetky návrhy týkajúce sa detí a bytu ju niekoľkokrát sotil tak, že spadla, a keď chcela odísť z bytu, násilím ju odniesol do spálne, odkiaľ jej bránil odísť tým, že jej držal ruky za zápästia, kedy začala K. I. kričať a obvinený jej najprv rukami chytal ústa a následne jej opakovane asi šesťkrát pritlačil perinu na tvár, pričom jej svojim konaním nespôsobil žiadne zranenia, čím spáchal v bode 1. obžaloby trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , ods. 2 písm. c) d) a v bode 2. obžaloby trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa , . Uznesením číslo konania -912 zo dňa 18.3.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave číslo konania -985 zo dňa 12.1.2010 súd rozhodol o pribratí dvoch znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, na podanie doplňujúceho znaleckého posudku.

Uznesením Okresného súdu Trnava číslo konania -400 zo dňa 6.10.2009 bolo odporcovi uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava spisová značka súd zistil, že rozsudkom číslo konania -150 zo dňa 16.12.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave číslo konania -388 zo dňa 6.2.2008 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave číslo konania -406 zo dňa 13.8.2008, maloleté deti C. I., D. I., E. I., K. I., N. I., G. I., F. I., a C. I., boli zverené do výchovy a opatery navrhovateľky a odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu od 1.1.2006 do 30.6.2006 po 645,- Sk, od 1.7.2007 do 30.6.2007 po 681,-Sk a od 1.7.2007 po 702,- Sk a následne vždy vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa a príslušného Opatrenia MPSVaR s účinnosťou od 1.7. každého roka, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

V zmysle § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť v spolužití, verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

V zmysle § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

V zmysle § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 (ods. 3).

Spoločnosť má záujem na manželstvách predstavujúcich harmonické a trvalé životné spoločenstvo muža a ženy v zmysle § 1 Zákona o rodine, pretože takéto manželstvá majú najlepšie predpoklady na splnenie svojho hlavného účelu, ktorým je založenie rodiny a riadna výchova detí. Citované ustanovenie § 22 Zákona o rodine preto zakotvuje, že iba v odôvodnených prípadoch možno pristúpiť k rozvodu manželstva. Vyjadruje sa tým súčasný význam manželstva a záujem spoločnosti na pevných a trvalých manželských zväzkoch. Znamená to, že manželstvo možno rozviesť iba ak rozvod je odôvodnený. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Rozvod manželstva je odôvodnený len vtedy, ak sú splnené podmienky v cit. § 23 Zákona o rodine, teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a nie je možné očakávať ani obnovenie manželského spolužitia v budúcnosti. Je pritom v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, so zreteľom na ich celkové správanie sa a to z hľadiska účelu manželstva. Účel manželstva pritom vyplýva z jeho základných funkcií biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci a hospodárskej. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z ich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami stanovenými v Zákone o rodine (§ 18 a § 19), a že toto správanie, so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi. Základným kritériom úvahy či manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené v zmysle citovaného § 23 Zákona o rodine sú hľadiská objektívne. Vážnosť rozvratu vzťahu medzi manželmi je daná jeho intenzitou (hĺbkou) a trvaním. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, teda akým spôsobom a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá, ktoré vyplývajú v citovaných ustanovení Zákona o rodine. Trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi v zmysle citovaného § 23 ods. 1 Zákona o rodine je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov medzi manželmi javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav. Zrušenie manželstva rozvodom je viazané na zistenie príčinnej súvislosti medzi vážnym rozvratom vzťahov medzi manželmi a nemožnosťou plnenia účelu manželstva.

V danom prípade, dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom, bolo i podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť a ani dlhodobo neplní svoj účel a zároveň i to, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka a odporca nežijú spoločne od novembra 2004, kedy navrhovateľka opustila s maloletou K., s maloletou G., s maloletou F. a s maloletým C. natrvalo spoločnú domácnosť, prestali spoločne hospodáriť, žiť intímnym manželským životom, navrhovateľka nemá záujem o vzájomné spolužitie, stratila k odporcovi citovú väzbu. Manželstvo navrhovateľky a odporcu si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je dlhodobo neusporiadané a harmonické obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľky nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme a tento neusporiadaný stav nie je ani v záujme maloletých detí pochádzajúcich z manželstva navrhovateľky a odporcu, keďže manželstvo navrhovateľky a odporcu nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie. Takýto stav, vzhľadom na jeho dĺžku aj intenzitu, je nutné v danom prípade definovať ako vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi. Za hlavnú príčinu tohto rozvratu odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania považuje násilné správanie sa odporcu k navrhovateľke a deťom. Okolnosti tohto násilného správania odporcu vyplývajú z obsahu spisu Okresného súdu Trnava spisová značka , v ktorom konaní Okresná prokuratúra Trnava podala obžalobu na odporcu pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa b) e), d) a v bode 2. obžaloby trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa , . . Je pravda, že odporca v tejto trestnej veci nebol právoplatne odsúdený a preto vychádzajúc z princípu prezumpcie neviny je naňho potrebné hľadieť ako na nevinného, pre účely konania o rozvod manželstva však možno vychádzať zo skutočností zistených v predmetnom trestnom konaní a tieto skutočnosti vytvárajú ucelený obraz o rozvrate manželstva navrhovateľky a odporcu. Za danej situácie, najmä vzhľadom na postoj navrhovateľky, ktorá kategoricky odmieta možnosť obnovenia spolužitia s odporcom, bol zároveň splnený ďalší zákonný predpoklad rozvodu manželstva a to, že od manželov ani nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia v budúcnosti a zároveň od navrhovateľky nemožno spravodlivo žiadať a ani očakávať, aby zotrvávala v nevyhovujúcom manželstve s odporcom.

S poukazom na vyššie uvedené, po splnení zákonných podmienok rozvodu manželstva, bolo dôvodným, aby prvostupňový súd manželstvo účastníkov rozviedol.

K odvolacím argumentom odporcu sa žiada dodať, že odvolací súd nezistil v konaní súdu prvého stupňa žiadne vady, ktoré by mali za následok odňatie možnosti odporcu konať pred súdom, naviac odporca tento odvolací dôvod nijako nekonkretizoval. Rovnako neobstojí ani ďalší odvolací dôvod, keď podľa odporcu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tak ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k nepochybnému záveru o rozvrate manželstva navrhovateľky a odporkyne, pričom na takýto záver nemá žiaden vplyv skutočnosť, že v trestnom konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. nedošlo k právoplatnému odsúdeniu odporcu. Pokiaľ odporca ako ďalší odvolací dôvod uvádza, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ani tento odvolací dôvod nie je preukázaný, keď odporca neuviedol žiadne nové skutočnosti a ani dôkazy, ktoré neboli uplatnené v konaní súdu prvého stupňa.

S poukazom sa vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozvodu ako vecne správny, s použitím ustanovenia potvrdil.

Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Prvostupňový súd správne ustálil, že v čase rozhodnutia dňa 21.9.2010 a 15.3.2011 mali navrhovateľka a odporca päť maloletých detí, vo vzťahu ku ktorým bolo potrebné upraviť pomery na čas po rozvode.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu dcéra navrhovateľky a odporcu K., nar. X.XX.XXXX už dosiahla plnoletosť dovŕšením veku 18 rokov dňa X.XX.XXXX, teda prestala byť maloletou, čím vo vzťahu k nej odpadla podmienka konania podľa , a preto vo vzťahu k nej odvolací súd napadnutý rozsudok a dopĺňací rozsudok zrušil a konanie zastavil.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V časti úpravy práv a povinností k ostatným maloletým deťom prvostupňový súd správne vychádzal z obsahu spisu Okresného súdu Trnava spisová značka , v tomto konaní rozsudkom číslo konania -150 zo dňa 16.12.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave číslo konania -388 zo dňa 6.2.2008 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave číslo konania -406 zo dňa 13.8.2008, maloleté deti C. I., nar. X.XX.XXXX, D. I., nar. XX.X.XXXX, E. I., nar. X.X.XXXX, K. I., nar. X.XX.XXXX, N. I., nar. X.X.XXXX, G. I., nar. X.X.XXXX, F. I., nar. X.X.XXXX a C. I., nar. XX.XX.XXXX, boli zverené do výchovy a opatery navrhovateľky a odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu od 1.1.2006 do 30.6.2006 po 645,- Sk, od 1.7.2007 do 30.6.2007 po 681,- Sk a od 1.7.2007 po 702,- Sk a následne vždy vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa a príslušného Opatrenia MPSVaR s účinnosťou od 1.7. každého roka, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, keď navrhovateľka zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti od decembra 2004, poskytuje maloletým deťom celodennú starostlivosť a opateru, zabezpečuje denné potreby domácnosti a vo výchove a vplyve navrhovateľky na maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky vo vzťahu k ich zdarnému vývoju, terajšie výchovné prostredie plne uspokojuje potreby maloletých detí a na starne navrhovateľky nevznikli žiadne pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia pre maloleté deti, súd správne zohľadnil súrodenecké puto medzi maloletými deťmi a vzájomnú spolupatričnosť, ich záujem žiť a vyrastať spoločne a pri svojich úvahách sledoval predovšetkým stálosť výchovného prostredia, v ktorom maloleté deti vyrastajú. So zverením detí matke súhlasil aj kolízny opatrovník. Vzhľadom na skutočnosť, že od 4.2.2009 sa odporca nachádza v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela z dôvodu, že mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, ani neprichádza do úvahy zverenie detí do jeho starostlivosti, a neprichádza do úvahy ani striedavá osobná starostlivosť podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Odporca v odvolaní ani nenamietal voči zvereniu detí matke.

Súd prvého stupňa správne ustálil aj výšku výživného. Navrhovateľka s maloletými deťmi žije v dvojizbovom byte v E. a pracuje ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 507,05 Eur. Navrhovateľka poberá prídavky na maloleté deti vo výške 21,99 Eur mesačne na každé dieťa a náhradné výživné vo výške vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na každé dieťa, ktoré výživné bolo určené v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou . Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka má priemerný čistý mesačný príjem 507,05 Eur a odporca sa nachádza od 4.2.2009 v psychiatrickej nemocnici, keďže mu bolo súdom uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, je bez príjmu. Povinnosťou každého rodiča je plniť si vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu zodpovedajúcom 30% zo sumy stanoveného životného minima, a to aj vtedy, ak by to schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča inak neodôvodňovali. Odporca v odvolaní nenamietal voči výške výživného.

V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného o životnom minime, výška sumy životného minima sa pritom mení vždy k 1.7. daného roka. 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa v zmysle cit. od 1.7.2011 predstavuje sumu 26,- Eur.

Cieľom zákonnej úpravy obsiahnutej v cit. § 62 ods. 3 zákona o rodine je povinnosť každého rodiča vždy zabezpečiť výživu svojho dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu a to i na úkor uspokojovania vlastných životných potrieb a bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. V zmysle tejto zákonnej úpravy neprichádza do úvahy, ani za situácie, ak rodič (i keď objektívne) nemá schopnosti možnosti a majetkové pomery na to, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, aby súd túto povinnosť rodičovi neuložil. V zmysle cit. ustanovenia neexistuje žiadna výnimka z povinnosti súdu uložiť rodičovi maloletého dieťaťa plniť výživné aspoň v minimálnej miere danej cit. ustanovením. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že ak by schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletých boli akokoľvek nízke a nedostačujúce, a to i z objektívnych dôvodov, nie je možné zaviazať ho nižším výživným na deti, než ako bol zaviazaný preskúmavaným rozsudkom. Prvostupňový súd správne zaviazal odporcu na hradenie minimálneho výživného na každé z detí. Keďže ale jeho výška sa pravidelne vždy k 1.7. každého roka na základe cit. zákona a aktuálneho opatrenia MPSVaR mení, bolo vhodným túto zmenu zakomponovať do rozsudku tak, aby každý rok nevyvstala potreba podania nového návrhu a nového rozhodnutia súdu o zmenenom výživnom.

V otázke úpravy styku otca s maloletými deťmi súd prvého stupňa vychádzal z toho, že ani matka a ani otec nežiadali v konaní pred prvostupňovým súdom styk upraviť. Odporca až v odvolaní žiadal upraviť styk v rozsahu 1 x mesačne po dobu 3 hodín. Z ust. § 25 ods. 2 zák. o rodine pritom vyplýva, že súd nemá povinnosť pri rozvode upraviť styk len ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Žiadať neupraviť styk vyžaduje aktívne a výslovné vyjadrenie takéhoto stanoviska rodičov a je odlišné od nežiadať upraviť, kedy rodičia môžu zostať pasívni, ako tomu bolo i v danom prípade. V danej veci teda bola daná povinnosť súdu styk upraviť a preto výrok súdu, že styk neupravuje, nebol namieste.

Navrhovateľka k odporcom navrhnutej úprave styku uviedla, že styk odporcu s deťmi nebol upravený vzhľadom na jeho pobyt v psychiatrickej liečebni, deti neprejavujú záujem o styk s otcom, čo vyplýva aj zo znaleckých posudkov, v prípade, že by deti mali záujem s odporcom sa stýkať, navrhovateľka im v tom nebráni. Kolízny opatrovník tiež poukázal na to, že odporca je v súčasnosti hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni, po prepustení a po skončení liečenia má možnosť podať na súd návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi.

Vzhľadom na to, že odporca má uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, ako aj vzhľadom na svedecké výpovede a znalecké posudky v trestných konaniach vedených voči odporcovi, ktoré preukazujú dlhodobé a opakované násilné správanie sa odporcu k maloletým deťom, ani podľa odvolacieho súdu neprichádza v danom štádiu do úvahy konkrétna úprava styku otca s maloletými deťmi, pričom v budúcnosti, keď sa psychický stav odporcu zlepší, môže sa s navrhovateľkou na styku dohodnúť, resp. môže požiadať o úpravu styku súd. Vzhľadom na dlhodobý súdom nariadený pobyt odporcu v ústavnom zariadení nebolo dôvodným styk odporcu s deťmi ani zakázať. Aktuálne je preto namieste upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, že tento zostane bez obmedzenia.

S poukazom sa vyššie uvedené zdôvodnenie, boli splnené podmienky, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj vo zvyšnej časti ako vecne správny, s použitím ustanovenia potvrdil. Keďže sa ale žiadalo spresnenie, zmenil ( ) iba formuláciu výroku o výživnom a výroku o styku.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.