Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-128-2011.pdf
PDF · 89.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/128/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľky: U. P., K.. F., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom 023 01 S.Č. XXX, toho času prechodne bytom (i ako adresa na doručovanie) Zariadenie núdzového bývania, B. XXX, 026 01 G. F., štátnej príslušníčky Slovenskej republiky, proti odporcovi: E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom 023 01 S.Š. XXX, štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky, o manželské výživné, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 21.6.2011 navrhovateľka požiadala súd o uloženie povinnosti odporcovi, svojmu manželovi, platiť jej manželské výživné v sume 150,- eur mesačne s účinnosťou odo dňa podania návrhu na súd, s odôvodnením, že hoci účastníci žijú v spoločnej domácnosti, odporca sa nepodieľa na financovaní domácnosti, nejaví záujem o prácu, nie je nikde evidovaný, privyrába si občas len brigádnicky, z týchto peňazí však navrhovateľke nedá ani cent, vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých je agresívny a vulgárny. Navrhovateľka je v čase podania návrhu na súd evidovaná príslušným úradom ako uchádzačka o zamestnanie, do zamestnania by mala nastúpiť od 01.7.2011, okrem prídavkov na dve maloleté deti účastníkov nemá žiadny vlastný príjem, rodine účastníkov finančne vypomáha matka odporcu úhradou poplatkov za elektrinu a ostatných základných potrieb. Odporca podľa navrhovateľky svojim správaním vystavuje rodinu účastníkov do stavu hmotnej núdze, majú dlh na nájomnom asi 1.000,- eur, elektrine 200,- eur, hrozí im preto odpojenie z odberu elektrickej energie a neobnovenie nájomnej zmluvy.
Odporca k návrhu navrhovateľky v písomnom vyjadrení na výzvu súdu, doručenom súdu dňa 06.12.2011 vyhlásil, že v súčasnosti nemá stále zamestnanie, ani živnostenské oprávnenie, pracuje len príležitostne brigádnicky, nevlastní ani žiaden nehnuteľný majetok.
Na pojednávaní vo veci samej dňa 13.01.2012 odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil s odôvodnením, že nie je schopný platiť manželke výživné v navrhovanej výške, pripustil, že by bol schopný manželke prispievať na výživu sumou vo výške 50,- eur mesačne. Navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu v znení jeho cit. písomného odôvodnenia a súdu sa tak nepodarilo postupom podľa ust. § 99 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“) účastníkov primäť ku skončeniu konania súdnym zmierom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením účastníkmi predložených a na základe ich návrhov a tvrdení súdom zabezpečených listinných dôkazov, vrátane súvisiacich spisov Okresného súdu Čadca o právoplatne skončených konaniach, ktoré účastníci viedli pod sp. zn.
10P/7/2011 vo veci starostlivosti o ich maloleté deti a pod sp. zn. 16P/135/2011 vo veci rozvodu ich manželstva a úpravy pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode a zistil nasledovný skutkový stav veci (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP), na základe ktorého, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach (§ 132 OSP) dospel k ďalej uvedeným skutkovým a právnym záverom.
V konaní o návrhu navrhovateľky o manželské výživné súd na dokazovaním zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenia Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ust. § 71 v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 ods.1,2, § 77 ods.1 a § 78 ods.1 Zákona o rodine.
Podľa ust. § 71 ods.1 a 2 Zákon o rodine:
(1) Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
(2) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa spoločného ust. § 75 ods.1, ods.2 Zákona o rodine:
(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ďalšieho spoločného ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Uplatnený nárok navrhovateľky súd posudzoval podľa cit. ust. § 71 Zákona o rodine, ako nárok z titulu vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, trvajúcej počas existencie ich spoločného manželstva - uzavretého dňa 24.11.2001, zapísaného matričným úradom v Oščadnici a zaniknutého rozvodom právoplatným rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 16P/135/2011-102 zo dňa 25.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.02.2012.
Predmet konania vo veci uplatneného nároku o manželské výživné sa tak v rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci (§ 154 ods.1 OSP) stal časovo ohraničeným - za obdobie odo dňa podania návrhu navrhovateľky na súd (21.6.2011) do dňa zániku manželstva účastníkov - právoplatnosťou cit. rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 16P/135/2011-102 (tj. 04.02.2012), ktorým dňom zo zákona zanikla i vzájomná vyživovacia povinnosť medzi účastníkmi ako manželmi podľa § 71 Zákona o rodine.
Za takto konkrétne vymedzené časové obdobie súd skúmal a posudzoval pomery oboch manželov
- účastníkov a vykonaným dokazovaním (z predložených listinných dôkazov, vyžiadaných správ a v podstatnej miere i z nesporných vyjadrení oboch účastníkov na pojednávaní vo veci samej dňa 13.01.2012, v zmysle ust. § 120 ods.3 OSP) zistil, že:
Navrhovateľka bola v čase podania návrhu až do 07.7.2011 nezamestnaná (podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.11.2010 do 07.7.2011), poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 244,70 eur mesačne. V nasledujúcom období od 08.7.2011 až do 08.11.2011 bola zamestnaná u zamestnávateľa Obec Oščadnica, v rámci verejnoprospešných prác - vykonávania protipovodňových opatrení v obci, s priemerným mesačným čistým príjmom 270,- eur mesačne (zisteným súdom v predchádzajúcom konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti účastníkov, sp. zn. 10P/7/2011) a od 09.11.2011 až dosiaľ je opäť evidovaná príslušným úradom práce
ako uchádzačka o zamestnanie, bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Podľa predloženého rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca od 01.12.2011 preddavkovo poberá dávky v hmotnej núdzi s príspevkami vo výške 175,52 eur mesačne.
Odporca v rozhodnom období (z hľadiska predmetu konania) nasledujúcom od podania návrhu navrhovateľky v tejto veci až do 05.12.2011 nebol evidovaný príslušným úradom ako nezamestnaný, ani nepoberal dávky v hmotnej núdzi, ani Sociálna poisťovňa vo svojej evidencii neevidovala žiadny jeho pracovnoprávny vzťah. Obaja účastníci však zhodnými vyhláseniami do zápisnice na pojednávaní súdu vo veci samej dňa 13.01.2012 potvrdili, že v období od apríla 2011 do augusta 2011 odporca mal príjem z „brigádnickej“ činnosti u E. Z. Y. S.C., u ktorého pracoval na zatepľovaní školy a zarobil priemerne 300,- eur mesačne a potom od augusta 2011 do novembra 2011 obdobným spôsobom zas pracoval u E. P. Y. S., pri stavbe zrubovej kaplnky na Veľkej Rači, u ktorého zarobil rovnako 300,- eur mesačne. V čase od 06.12.2011 do 23.01.2012 bol odporca podľa ďalšej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca evidovaný týmto príslušným úradom ako uchádzač o zamestnanie, nemal v tom čase žiaden príjem, s výnimkou odmeny od svojej sestry C. E. za prácu pri zhotovení plávajúcich podláh a schodiska, vo výške podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní okolo 160,- eur mesačne.
Navrhovateľka rovnako na tom istom pojednávaní potvrdila, že od zamestnávateľa E. Z. ona preberala zvyšok mzdy za prácu odporcu (s výnimkou zálohy vyplácanej odporcovi), vo výške po 200,- eur mesačne. Obdobne i od ďalšieho označeného zamestnávateľa E. P. v dvoch prípadoch prevzala peniaze za odporcu - v jednom prípade celú sumu 300,- eur a v druhom prípade len asi 100,- eur, keďže už zamestnávateľ predtým vyplatil zálohu odporcovi. Navrhovateľka tiež potvrdila, že pri svojom odchode zo spoločnej domácnosti účastníkov v novembri 2011 okrem iných vecí vzala z bytu i účastníkmi (s pomocou matky odporcu) spoločne zakúpenú práčku, ktorú potom predala tretej osobe za sumu 50,- eur.
Podľa zistenia súdu dopytom prenajímateľovi bytu účastníkov Obce S. do novembra 2011 uhrádzala dlh účastníkov z titulu nezaplateného nájomného a ďalších úhrad spojených s užívaním bytu (aktuálne vo výške 1.215,81 eur) navrhovateľka a to v čase svojho zamestnania u Obce S., v ktorom období jej bola na uspokojenie pohľadávky prenajímateľa zrazená zo mzdy suma vo výške celkom 595,26 eur; od novembra 2011, po jej odchode zo spoločnej domácnosti uhrádzal pravidelné platby nájomného a ďalších úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu v určenej výške 43,42 eur mesačne odporca, ktorý v byte býva spolu so svojou matkou, ktorej obec predmetný byt prenajala od 01.02.2012 a odporca sa zaviazal súdu predloženou dohodou o splátkovom kalendári s obcou od 01.02.2012 uhrádzať na splatenie vyššie uvedeného dlhu 110,- eur mesačne.
V konaní vykonaným dokazovaním sa tak preukázalo, že odporca v skutočnosti v sledovanom rozhodnom období, od podania návrhu navrhovateľky v tejto veci na súd až do času svojho prihlásenia sa do evidencie nezamestnaných navrhovateľke v skutočnosti preukázane (zhodným vyhlásením oboch účastníkov na pojednávaní súdu) prispieval na výdavky rodiny a spoločnej domácnosti - do augusta 2011 sumou 200,- eur mesačne a v období približne troch mesiacov od septembra do novembra 2011 prispel spolu sumou najmenej 400,-eur (približne 133,- eur mesačne), v období od 06.12.2011 do 23.01.2012 bol riadne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie príslušným úradom, ktorý mu počas tohto obdobia nesprostredkoval zamestnanie, mal príjem len za pomocné práce svojej sestre, z ktorého uhrádzal nájomné za byt účastníkov a od 01.02.2012 sa výlučne sám zaviazal prenajímateľovi splatiť celý dlh účastníkov na nájomnom a ďalších plneniach spojených s užívaním bytu vo výške 1.215, 81 eur, v splátkach po 110,- eur mesačne.
Nemožno nakoniec pri posudzovaní pomerov účastníkov opomenúť zákonnú povinnosť odporcu ako otca k maloletým deťom účastníkov, ktorej rozsah určil svojim rozhodnutím súd - na malol. V. P., nar. XX.X.XXXX sumou 65,- eur mesačne a na malol. Z. P., X.. XX.X.XXXX sumou 55,- eur mesačne (rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 10P/7/2011-44 zo dňa 28.9.2011) a v rovnakej výške potom na čas po rozvode manželstva účastníkov Okresný súd Čadca i vyššie cit. rozsudkom č.k. 16P/135/2011-102 zo dňa 25.11.2011.
Vychádzajúc preto z takto zistených pomerov oboch účastníkov ako manželov (podľa všeobecného ust. § 75 Zák. o rodine) a z hľadiska účelu a podmienok inštitútu vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle cit. ust. § 71 Zák. o rodine súd vzhľadom na preukázané plnenia odporcu a jeho zistené schopnosti a možnosti získania vlastného príjmu, s prihliadnutím i na jeho ďalšiu zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom účastníkov v súdom určenom rozsahu a záväzok, ktorý prevzal za účastníkov voči prenajímateľovi bytu, v sledovanom rozhodnom období existencie vzájomnej vyživovacej povinnosti účastníkov ako manželov súd nezistil podmienky pre jeho dodatočné zaviazanie povinnosťou z tohto titulu zaplatenia ďalších súm navrhovateľke okrem tých, ktoré už podľa vyjadrenia samotnej navrhovateľky zaplatil a ktoré tá nepochybne vynaložila na účel zabezpečenia potrieb rodiny účastníkov, vrátane vlastnej nevyhnutnej výživy. Preto súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 OSP, so zreteľom na vyhlásenie odporcu, ako v konaní podľa jeho výsledku úspešného účastníka o neuplatnení si nároku na náhradu trov, z tohto dôvodu preto ďalej neskúmajúc existenciu prípadných dôvodov pre rozhodnutie o trovách konania v prospech neúspešnej navrhovateľky podľa ust. § 150 ods.1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).