Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/41/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EX CREDIT a.s., so sídlom Košice, Werferova 3, IČO: 36 572 586, zast. JUDr. Richardom Plichcikom, advokátom so sídlom Košice, Urbánkova 6, proti odporcovi: H. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, o zaplatenie 614,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15. 11. 2011 č. k. -58, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu domáhal zaplatenia istiny 202,64 eura a 9 % úroku z omeškania zo sumy 614,04 eura od 30. 04. 2010 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Vyšiel zo zistenia, že účastníci konania dňa 29. 07. 2009 uzatvorili zmluvu o finančnom prenájme spojenú so zmluvou o predaji na splátky, na základe ktorej navrhovateľ dodal odporcovi tovar v hodnote 1.052,64 eura a tento sa odporca zaviazal zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach po 87,72 eura. Riadiac sa ustanovením Zákona o ochrane spotrebiteľa a predmetnú zmluvu posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu a z úradnej povinnosti skúmal jej platnosť z hľadiska ust. a to z pohľadu zabezpečenia ochrany spotrebiteľa a rovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov tejto zmluvy. Poukazujúc na jednotlivé ustanovenia zmluvy uvedené pod bodom II. písm. c, g, h, bodom IV. písm. a, b, dospel k záveru, že zmluva o finančnom prenájme je absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti uviedol, že ním citované zmluvné podmienky odporca ako priemerný spotrebiteľ nemohol vyhodnotiť s ohľadom na ich komplikovane štylizovaný obsah, išlo o štandardnú formulárovú zmluvu uzatváranú vo viacerých prípadoch, odporca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah a za takéhoto stavu bol z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Uzavrel, že ohľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy v zmysle vznikla účastníkom povinnosť vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, a preto odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi hodnotu prevzatého tovaru vo výške 850 eur. Keďže odporca zaplatil navrhovateľovi doposiaľ 438,60 eura a rozsudkom zo dňa 11. 03. 2011 č. k. -30 bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 411,40 eura, návrh navrhovateľa vo zvyšku ako nedôvodný zamietol. Rovnako tak navrhovateľovi nepriznal ani navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania, keďže neplatnosť právneho úkonu bola vyslovená len v tomto konaní, preto sa odporca nemohol dostať do omeškania s vydaním plnenia, ktoré nadobudol na základe neplatnej zmluvy. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dôvodil, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, ako i jej nesprávneho

právneho posúdenia. Zároveň označil napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre absenciu odôvodnenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že súd prvého stupňa i napriek právnemu názoru odvolacieho súdu, vyslovenému v jeho zrušujúcom uznesení vo vzťahu k náležitému odôvodneniu rozsudku, opätovne neodôvodnil, i napriek vymenovaniu podmienok zmluvy, ktoré pokladal za neprijateľné, prečo tieto sami o sebe mali privodiť neplatnosť celého právneho úkonu v zmysle . Rovnako tak nezdôvodnil, prečo vo veci neaplikoval ust. v spojení s . Taktiež podotkol, že podľa ust. sa neplatnosť neprijateľných podmienok netýka predmetu plnenia a jeho ceny, ktoré sú esenciálnymi náležitosťami kúpnej zmluvy.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu domáhal zaplatenia sumy 614,04 eura s 9 % úrokom z omeškania od 30. 04. 2010 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy614,04 eura od 30. 04. 2010 do zaplatenia z titulu porušenia povinností vyplývajúcich pre odporcu zo zmluvy o finančnom prenájme, uzatvorenej účastníkmi konania dňa 29. 07. 2009. V súdenej veci ide v poradí už o druhé rozhodnutie prvostupňového súdu, keď jeho skorším rozsudkom zo dňa 11. 03. 2011 č. k. -30 bola navrhovateľovi právoplatne priznaná istina vo výške 411,40 eura a v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 614,04 eura od 30. 04. 2010 do zaplatenia bolo konanie zastavené. Zamietajúca časť uvedeného tohto rozsudku, týkajúca sa istiny 202,64 eura a 9 % úroku z omeškania zo sumy 614,04 eura od 30. 04. 2010 do zaplatenia, bola uznesením odvolacieho súdu zo dňa 29. 07. 2011 č. k. -46 zrušená a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Znamená to potom, že pokiaľ súd prvého stupňa v tomto odvolacom konaní preskúmavaným rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, učinil tak len vo vzťahu k istine 202,64 eura, ako i uplatneným úrokom z omeškania, ktoré sú takto predmetom i tohto odvolacieho konania (z dôvodu určitosti a zrozumiteľnosti bolo vhodné, aby tomu zodpovedal i enunciát preskúmavaného rozsudku).

Odvolací súd poukazujúc na závery uvedené vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, od ktorých nemá dôvod sa odkloniť, opätovne zdôrazňuje, že právny vzťah účastníkov konania bol založený zmluvou o finančnom prenájme, uzatvorenom účastníkmi konania dňa 29. 07. 2009, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Bolo preto potrebné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, a to o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako i ust. a nasl. o spotrebiteľských zmluvách v znení účinnom do 01. 03. 2010 (ďalej len ).

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plneniu alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( ).

Z ust. , vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V nadväznosti na citovanú zákonnú úpravu odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, t. j.

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tak ako to zakotvuje už spomínané ust. . Toto ustanovenie tak poskytuje širšiu súdnu ochranu spotrebiteľovi aj vo vzťahu k jednotlivým ujednaniam zmluvy i v prípade, že tieto sú súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria osobitnú súčasť zmluvy, alebo sú zakomponované priamo v zmluve samej. Ide predovšetkým o podmienky, ktoré neúmerne poškodzujú spotrebiteľa, sú neprimerané a nečestné. Takéto podmienky zákon sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou, okrem podmienok týkajúcich sa predmetu plnenia alebo ceny plnenia. Znamená to, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy len v tejto časti, nie však absolútnu neplatnosť zmluvy ako celku, pokiaľ samozrejme táto spĺňa všeobecné náležitosti právneho úkonu upravené v I. časti, štvrtej hlavy ( a nasl.), ako i formu a náležitosti vyžadované zákonom pre jej platnosť.

V danom prípade záver súdu prvého stupňa o absolútnej neplatnosti zmluvy o finančnom prenájme v zmysle pre jej rozpor s dobrými mravmi je nenáležitý, keď nemá oporu v zistenom skutkovom stave a zo strany prvostupňového súdu nie je podporený dostatočne ani argumentačne. Je totiž potrebné prisvedčiť námietke odvolateľa, že vymenovanie podmienok zmluvy, ktoré považoval za neprijateľné bez bližšej konkretizácie a zdôvodnenia, prečo by tieto sami o sebe mali privodiť neplatnosť celej zmluvy alebo zapríčiniť takú intenzitu nepomeru medzi právami a povinnosťami jej účastníkov, ktorá by túto neplatnosť spôsobovala, je nepostačujúce. Rovnako tak i konštatácia prvostupňového súdu, že „zmluva obsahuje viacero dojednaní, ktoré jednoznačne a vážne znevýhodňujú postavenie spotrebiteľa, tieto komplexne ovplyvňujú rozsah jeho povinností, a preto nie je možné jeho ochranu uskutočniť len tým, že by súd vyslovil neprijateľnosť niektorej zmluvnej podmienky“. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Najvyšší súd SR už judikoval, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať preto vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ust. tak nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť, ale upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o finančnom prenájme ako celku, z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí byť zjavné, že sa vecou zaoberal a hodnotil ju z vyššie uvedených hľadísk. O takýto prípad však v súdenej veci nejde, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Naviac sa rovnako tak musí právne vysporiadať s existenciou ust. , podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu, a prečo jeho aplikácia nedopadá na prejednávanú vec. Nakoľko problematikou riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ako základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, sa odvolací súd zaoberal už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, tieto svoje závery duplicitne opakovať nebude a na ne v ďalšom len poukazuje.

Hodnotiac prejednávanú vec z hľadiska vyššie uvedených zásad sa javí, že zmluva o finančnom prenájme uzatvorená účastníkmi konania bola uzatvorená platne, keď z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, že táto by trpela vadou, ktorá by spôsobovala jej absolútnu neplatnosť. Tým sa následne otvoril priestor pre tzv. súdnu kontrolu jej zmluvných podmienok ako zmluvy spotrebiteľskej. Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa po prípadnom doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu a po vyhodnotení dôkazov v intenciách skúmať prijateľnosť jednotlivých zmluvných podmienok, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok a následne posúdiť jeho dôvodnosť vo vzťahu k zvyšnej časti uplatnenej istiny, ako i úrokom z omeškania. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd upriamuje pozornosť i na existenciu ust. ukladajúce súdu v prípade určenia niektorej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach za neplatnú aj bez návrhu, výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Záverom odvolací súd len poznamenáva, že samotný súd prvého stupňa rozpor s dobrými mravmi vyvodil výlučne z existencie v rozhodnutí konkretizovaných zmluvných podmienok, ktoré posúdil ako neprijateľné, riadiac sa právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv upravených v ust. a nasl. . Touto špeciálnou právnou úpravou samotný zákonodarca spotrebiteľovi poskytol zvýšenú ochranu jeho oprávnených práv a záujmov, keď z neprijateľných podmienok obsiahnutých v zmluvách pre spotrebiteľa nenastupuje povinnosť plnenia. Nemožno preto len zo skutočnosti, že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky vyvodzovať záver o absolútnej neplatnosti celej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ), v ktorom súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ust. . Zároveň rozhodne i o trovách celého konania, vrátane trov konania odvolacieho ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.