Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-65-2023.pdf
PDF · 114.73 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/65/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, A. A., nar. XX.X.XXXX, zastúpená??????????????????????????????????????????????????????????????????????????????????????? v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov, matka: B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B., C. XX/X a otec: D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B., E. F. XXX/XX, zastúpený Mgr. Barborou Mihalikovou, advokátkou so sídlom Bratislava I, Šoltésova 14, IČO: 53 582 020, o návrhu matky o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti, určenie výživného a o danie súhlasu za otca maloletej na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej, takto
rozhodol:
I. Schvaľuje uzavretú rodičovskú dohodu v tomto znení:
Maloletá A. A., nar. XX.X.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, B. B., nar. XX.X.XXXX, ktorej právom aj povinnosťou bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec, D. A., nar. XX.X.XXXX, sa zaväzuje, počnúc dňom 9.10.2023, platiť na výživu maloletej A., mesačne sumu 150 eur, k rukám matky, mesačne vždy vopred, najneskôr do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Styk otca s maloletou A. neupravuje.
II. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 9.10.2023 do vyhlásenia tohto rozhodnutia na maloletú A., vo výške 111 eur, je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Návrh matky v časti o danie súhlasu súdu matke maloletej podať za otca žiadosť na príslušnú matriku o zmenu priezviska maloletej A. z priezviska ,,Hianiková“ na priezvisko ,,Pánisová“, zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom, zo dňa 9.10.2023, navrhovateľka žiadala, aby súd zveril jej maloletú dcéru A. do jej osobnej starostlivosti, otcovi určil vyživovaciu povinnosť na maloletú v sume 150 eur mesačne a takisto, aby jej súd dal za otca maloletej súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska jej maloletej dcéry z priezviska ,,A.“ na priezvisko ,,B.“. Návrh zdôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti už vyše pol roka. Býva v trojizbovom byte u jej rodičov spolu s maloletou a jej prvou, tiež maloletou dcérou B., pričom rodičom prispieva na bývanie sumou 120 eur mesačne. Výdavky na maloletú B. hradia s jej otcom na polovicu, a teda jej čiastka predstavuje sumu 130 eur (strava, družina, krúžky – tanec, spev, oblečenie, drogéria...). Je na rodičovskej dovolenke, pričom jej mesačný príjem predstavuje sumu 593,30 eur spolu aj s rodinnými prídavkami na dve maloleté deti. Výdavky na maloletú A. predstavujú mesačne sumu 250 eur (strava, plienky a iné potreby na hygienu, oblečenie...). Po
odpočítaní všetkých nákladov jej na celý mesiac zostane necelých 100 eur na stravu, benzín, telefón a ostatné výdavky na ňu, ale aj pre jej dve maloleté deti, z dôvodu čoho je odkázaná na pomoc svojich rodičov. S deťmi by chcela ísť bývať niekam do podnájmu, no súčasná situácia jej to neumožňuje. Ona a takisto jej dcéra B. majú rovnaké priezvisko a preto by veľmi chcela, aby sa všetky tri volali rovnako ako rodina, ktorou sú a ktorou navždy oni tri budú. Od odchodu zo spoločnej domácnosti otec neprispel na maloletú ani euro. Aj napriek tomu, že mu povedala, že mu maloletú dá, kedy bude chcieť, naposledy si ju vypýtal 27.7.2023. 2. Otec maloletej, vo svojom prvom, písomnom vyjadrení k meritu veci, uviedol, že nemá žiadne výhrady voči tomu, aby maloletá A. bola zverená do osobnej starostlivosti matke, s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Súčasne navrhol neupraviť jeho styk s maloletou, tvrdiac že sa s matkou vie dohodnúť na svojom stretávaní s maloletou. Poukazujúc na svoje majetkové pomery, príjmy a výdavky, bol ochotný akceptovať u maloletej svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 75 eur mesačne. Uviedol, že od 10.11.2023 vykonáva prácu pre spoločnosť J&J service s.r.o., so sídlom v Prievidzi, na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti podľa § 228a Zákonníka práce, na základe ktorej dohody vykonáva pomocné práce s dohodnutou odmenou za vykonanú prácu vo výške 4,10 eur za hodinu. Prácu vykonáva podľa dohodnutého rozsahu pracovného času 10 hodín týždenne, čo predstavuje mesačne sumu asi 164 eur. Dohodu má uzatvorenú na dobu určitú, a to do 31.12.2023. Vlastní motorové vozidlo značky Mercedes Benz, pričom iné hnuteľné ani nehnuteľné veci nevlastní. Má vyživovaciu povinnosť aj voči maloletej G. A., nar. X.X.XXXX, na ktorú platí k rukám jej biologickej matky mesačné výživné vo výške 150 eur. Jeho mesačné výdavky predstavujú úhrady splátky za úver, evidovaný na meno matky a úhradu inkasných nákladov za nehnuteľnosť vo vlastníctve matky v sume 900 eur, náklady na mobilný telefón vo výške 50 eur, stravu 100 eur, náklady na pohonné hmoty asi 150 eur, a vyživovaciu povinnosť na maloletú G. v sume 150 eur, z čoho je zrejmé, že jeho výdavky prevyšujú jeho príjem, pričom za účelom zabezpečenia všetkých jeho potrieb je v súčasnosti odkázaný na pomoc rodiny, prípadne blízkych priateľov. Je presvedčený, že výdavky na maloleté dieťa v školskom veku sú vyššie ako na maloleté dieťa vo veku maloletej A. a teda výšku navrhovaného výživného určil ako polovicu výživného, určeného na maloletú G.. Nesúhlasí so zmenou priezviska maloletej, pričom takýto návrh považuje za bezdôvodný. Citujúc ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v platnom znení, uviedol, že súdna prax všeobecných súdov zhodne uvádza, že na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok, a k takejto zmene môže dôjsť len vtedy, ak existujú závažné dôvody. Medzi takéto dôvody súdna prax zaraďuje napríklad neprejavovanie záujmu o dieťa, stratu citového vzťahu, alebo ak existuje iný vážny dôvod, kedy nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, aby sa udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti s dotknutým rodičom. Podľa súdnej praxe však rozdielnosť priezviska maloletého a rodiča, ktorý sa zmeny domáha, nie je bez ďalšieho dôvodom na danie súhlasu na zmenu priezviska. Rozdielnosť priezvisk a dopad tohto rozdielu by sa musel prejaviť vo vývine a v živote maloletého dieťaťa, pričom samotná rozdielnosť priezvisk život maloletého dieťaťa s rodičom zásadne neovplyvňuje. Meno a priezvisko je súčasťou práva na rodinný život podľa článku 8 Európskeho dohovoru. So zmenou priezviska sa následne stráca formálny rodový identifikátor k druhému rodičovi. Priezvisko každého človeka je súčasťou jeho identity a pomáha mu poznať rodinné korene, identifikovať sa s rodičmi a vytvoriť si pocit spolupatričnosti s nimi. V tomto smere poukazuje na skutočnosť, že matka sa domáha zmeny priezviska, pričom priezvisko matky nie je jej rodným priezviskom. Ide o priezvisko, ktoré si matka nechala po rozvode so svojím bývalým manželom a teda so zmenou priezviska by automaticky mohlo dochádzať k mylnej predstave o tom, že otcom maloletej A. je bývalý manžel matky. Súčasne otec dáva do pozornosti, že pri narodení dieťaťa mimo manželského vzťahu, rodičia sami určujú, aké priezvisko bude mať ich dieťa, preto pokiaľ sa matka rozhodla pre priezvisko po otcovi dieťaťa, nemôže byť ukončenie vzťahu dôvodom na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Vo vzťahu k uvedenému dáva do pozornosti, že k ukončeniu vzájomného vzťahu medzi rodičmi došlo zo strany matky, ktorá spoločnú domácnosť dokonca opustila bez jeho vedomia v čase, keď sa tento doma nenachádzal. Okrem iného, aj Krajský súd v Prešove odmietol vyhovieť návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa iba preto, že mali odlišné priezviska od jedného z rodičov. Dodal, že sú to práve rodičia, domáhajúci sa zmeny priezviska, ktorí majú adekvátnym spôsobom vysvetliť, prečo sa volajú inak. 3. V priebehu konania rodičia maloletej A. uzavreli v časti úpravy ich rodičovských práv a povinností voči maloletej rodičovskú dohodu, podľa ktorej maloletá A. sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorej právom aj povinnosťou bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a podľa ktorej otec sa zaväzuje platiť na výživu maloletej, počnúc dňom 9.10.2023, sumu 150 eur mesačne, s tým, že styk otca s maloletou sa neupraví.
4. Kolízny opatrovník, po vykonanom dokazovaní navrhol, aby súd rodičovskú dohodu, ktorá je v záujme maloletej, v celom rozsahu schválil. Pokiaľ ide o návrh matky o danie súhlasu súdom za otca maloletej na podanie žiadosti na príslušnú matriku ohľadne zmeny priezviska maloletej, v tejto časti žiadali jej návrh zamietnuť, pretože z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by maloletá mala hanlivé priezvisko, pričom v konaní boli preukázané pozitívne citové väzby medzi maloletou a jej otcom, maloletá je v útlom veku, pričom nebolo preukázané, že skutočnosť, že má táto iné priezvisko ako matka, resp. ako jej sestra, by malo na ňu vplývať nejako negatívne. 5. Dokazovaním, vykonaným na pojednávaní, vypočutím rodičov maloletej, kolízneho opatrovníka a oboznámením obsahu spisu, osobitne návrh č.l. 1, rodný list maloletej č.l. 3, lustrácie na rodičov maloletej č.l. 6, výpis z listu vlastníctva č. XXX č.l. 25, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza (ďalej len „ÚPSVaR Prievidza“) na otca č.l. 28, správa Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza na otca č.l. 29, správa Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza na matku č.l. 30, potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených sociálnou poisťovňou za obdobie 1.1.2021 do 18.10.2023 matke č.l. 31, správa Okresného dopravného inšpektorátu (ďalej len „ODI“) Prievidza č.l. 32, evidenčné karty od vozidiel č.l. 33-35, správa ÚPSVaR Prievidza č.l. 36, potvrdenie o poberaní rodinných prídavkov matkou č.l. 37, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku matkou č.l. 40, potvrdenie od zamestnávateľa matky č.l. 44, správa kolízneho opatrovníka č.l. 55, vyjadrenie otca s prílohami č.l. 61, rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 10P/36/2020 č.l. 63, dohoda o pracovnej činnosti otca č.l. 64, rodný list maloletej G. č.l. 65, daňové priznanie matky za rok 2022 č.l. 67, mal súd zistený tento skutkový stav veci: 6. Maloletá A. má vo svojom rodnom liste uvedené priezvisko A. a ako svojich biologických rodičov D. A. a B. B.. 7. Rodičia maloletej už vyše pol roka nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa matka spolu so svojimi dvomi dcérami, A. A. a B. B., odsťahovala. V priebehu konania obaja rodičia maloletej deklarovali, že o obnovenie spolužitia záujem nemajú. 8. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27.10.2023, doručenej súdu dňa 31.10.2023, mal súd okrem iného zistené, že matka trvá na zmene priezviska u maloletej A., priala by si, aby A. mala rovnaké priezvisko ako ona a takisto aj jej staršia dcéra B.. Bývajú spolu u jej rodičov. Otec uviedol, že s návrhom matky súhlasí len čiastočne. Suma výživného vo výške 150 eur mesačne na maloletú sa mu zdá byť vysoká. V súčasnosti býva v H. G. I., v rodinnom dome, ktorý mal slúžiť ako ich spoločné bydlisko, je nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, s dcérou sa stretáva, matka mu styk s maloletou umožňuje, vždy sa na tom vedeli dohodnúť. So zmenou priezviska maloletej nesúhlasí, pričom má vedomosť o tom, že so zmenou priezviska nestráca svoje rodičovské práva a povinností, no aj napriek tomu chce, aby maloletá mala jeho priezvisko. Maloletá počas pohovoru sedela matke na kolenách, potom si ju vzal otec na ruky, a prechádzal sa s ňou. Maloletá sa usmievala a k obom rodičom prechovávala pozitívne citové väzby a pôsobila spokojne. Bola vhodne a čisto upravená. 9. Matka má okrem maloletej A. ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére B. B., nar. XX.XX.XXXX a otec takisto ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére G. A., nar. X.X.XXXX. 10. Matka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v k.ú. H. G. I., spolu s pozemkami (výpis z listu vlastníctva č. XXX – č.l. 25), otec nie je vlastníkom žiadnej veci väčšej hodnoty (je len vlastníkom staršieho osobného motorového vozidla). 11. Otec nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie (č.l. 28), nie je evidovaný ani ako zamestnanec, SZČO, nie je poberateľom žiadnych dávok zo sociálnej poisťovne (č.l. 29). V súčasnej dobe má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti, uzavretú podľa § 228a Zákonníka práce, v zmysle ktorej vykonáva pomocné práce na dobu určitú, od 10.11.2023 do 31.12.2023, s dojednaným rozsahom pracovného času do 10 hodín týždenne, za odmenu 4,10 eur za hodinu (č.l. 64). 12. Matka je evidovaná ako zamestnanec zamestnávateľa XENON PHARMA s.r.o., pričom v období od júna 2022 do februára 2023 jej boli vyplácané materské dávky sociálnou poisťovňou (č.l. 31). V súčasnosti je poberateľkou rodinných prídavkov na dve maloleté deti vo výške 120 eur mesačne (č.l. 38) a rodičovského príspevku vo výške 473,30 eur (č.l. 40). Z daňového priznania matky za rok 2022 mal súd zistený úhrn jej príjmov od všetkých jej zamestnávateľov vo výške 10.027,35 eur, úhrn povinného poistného vo výške 1.346,55 eur, základ dane vo výške 8.683,80 eur, daň vo výške 779,86 eur, nárok na daňový bonus 821,60 eur a daň zníženú o daňový bonus 0 eur (č.l. 67). 13. Obaja rodičia sú vlastníkmi viacerých osobných motorových vozidiel (č.l. 32-35). 14. Otec v priebehu konania takisto uviedol, že je vyučený ako automechanik. V minulosti podnikal v odbore gastronómia, kvôli COVID-u však svoje podnikateľské aktivity ukončil. Pokiaľ si hľadal nejakú prácu, mal možnosť v nej zarobiť mesačne sumu 600-700 eur, čo u neho nepripadalo do úvahy. Privyrába si prostredníctvom rôznych známych murárskymi prácami, pričom takto si dokáže mesačne zarobiť sumu aj do 1.000 eur. Pokiaľ ide o jeho náklady, platí na maloletú G. mesačne na výživu sumu 150 eur, býva
sám v rodinnom dome vo vlastníctve matky, ktorej mesačne posiela sumu 900 eur, z ktorej sumy 550 eur je splátka hypotekárneho úveru, 133 eur zálohové platby za plyn, 40 eur elektrika, a spláca ešte aj nedoplatok na plyn vo výške 190 eur mesačne. Ďalšie jeho náklady pozostávajú z platby na telefón 50 eur mesačne, 150 eur mesačne na pohonné hmoty a 100 eur na stravu. Pomáha mu takisto rodina, osobitne rodičia, ktorí mu poskytujú zadarmo stravu. Peniaze si požičiava aj od svojich kamarátov. S matkou dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti asi 7 mesiacov. Dovtedy bol s ňou v podstate stále v kontakte, z dôvodu jeho práce bol od odchodu zo spoločnej domácnosti s maloletou menej, a za maloletou chodil vždy podľa svojich možností a schopností. Nezniesol odchod matky zo spoločnej domácnosti a to bol aj dôvod, pre ktorý prestali riadne komunikovať, aj v súčasnosti s matkou komunikuje prostredníctvom svojej matky, ktorá matke, teda navrhovateľke, zavolá a dohodne s ňou jeho styk s maloletou. V budúcnosti má záujem vzťah s matkou zlepšiť, pričom obnovenie spolužitia s ňou už neprichádza do úvahy. Potvrdil, že od odchodu matky zo spoločnej domácnosti na maloletú neprispel žiadnou sumou, pričom, navrhovateľka sa vyjadrila, že nechce, aby výživné platil a rovnako sa vyjadril aj jej otec. Nikdy však u neho nebol problém a ani v budúcnosti problém nebude, aby maloletej, ak bude niečo potrebovať, prispel nejakou konkrétnou sumou. Maloletá sa vždy teší, keď ho vidí, má s ňou výborný vzťah, je medzi nimi citová väzba. 15. Rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 10P/36/2020-62, zo dňa 26.4.2021, súd zveril otcovu maloletú dcéru G. do osobnej starostlivosti jej biologickej matky a určil otcovi platiť na jej výživu mesačne sumu 150 eur (č.l. 63). 16. Matka maloletej v priebehu konania poukazovala na to, že mesačné výdavky na maloletú sú vo výške 250 eur, v tejto sume sú zahrnuté strava, plienky, hygiena, oblečenie, maloletá je zdravá, jej staršia dcéra B. navštevuje 5. ročník ZŠ, žiadne osobitné náklady v súvislosti s ňou nemá. Celý svoj mesačný príjem minie na stravu a drogériu, oblečenie a ďalšie bežné veci, s tým, že sumou 120 eur mesačne prispieva svojím rodičom na bývanie. Od odchodu zo spoločnej domácnosti otec na maloletú neprispel žiadnou sumou. 17. Pokiaľ ide o návrh o danie súhlasu súdu za otca matke na zmenu priezviska u maloletej, matka v celom priebehu konania tvrdila, že by veľmi chcela, aby sa ona a takisto aj jej dve dcéry volali rovnako, sú rodina, bývajú spolu. Otec s maloletou udržiava kontakt, naposledy si ju vypýtal však len v júli tohto roku, nevidel ju v auguste a ani v septembri. Vypýtal si ju až v októbri. Nemá teda problém dohodnúť sa s otcom aj do budúcna ohľadne úpravy jeho styku s maloletou A.. S priezviskom svojho bývalého manžela žije polovicu svojho života a pokiaľ teda otec namieta túto skutočnosť, tvrdí, že „B.“ je veľa, toto priezvisko považuje za svoje a tak sa volá aj jej prvá dcéra. Pokiaľ ide o otca maloletej, tento bude stále otcom maloletej, reálne však vždy s ňou bude tráviť menej času ako ona, a preto by bolo pekné, keby mala ona a takisto jej dve dcéry rovnaké priezvisko. 18. Otec v priebehu konania uviedol, že s matkou dieťaťa sa dohodol v priebehu pojednávania na úprave ich rodičovských práv a povinností voči maloletej, nesúhlasí však v žiadnom prípade s tým, aby súd dal matke za neho súhlas na zmenu priezviska u maloletej, poukazujúc na to, že síce v prechádzajúcom období, ako to tvrdila aj matka, s maloletou nebol v kontakte, bolo to však z dôvodu jeho ochorenia, nechcel, aby maloletá tiež ochorela. Jeho kontakt s maloletou je sťažený aj tým, že matka maloletú stále kojí a teda nemôže ju mať cez noc. V súčasnosti je jeho matka už doma, vrátila sa už zo zahraničia, takže aj jeho styk s maloletou bude jednoduchší. 19. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletej v spoločnej domácnosti nežijú už viac ako pol roka, pričom zo zhodných vyjadrení oboch rodičov na pojednávaní, možno vyvodiť záver, že k obnoveniu ich spolužitia v budúcnosti už nedôjde. V konaní tiež bolo preukázané výpoveďami oboch rodičov a takisto zo správy kolízneho opatrovníka maloletej, že osobnú starostlivosť maloletej v podstatnej miere v súčasnosti zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti o maloletú nezistil súd žiadne nedostatky. Preto súd, aj so súhlasom kolízneho opatrovníka, schválil rodičovskú dohodu v časti, podľa ktorej maloletá A. zostane v osobnej starostlivosti matky, ktorej právom aj povinnosťou bude zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach. 21. Obaja rodičia v priebehu konania tvrdili, že sa vedia dohodnúť na úprave styku otca s maloletou, z dôvodu ktorého súd styk otca s maloletou meritórne neupravil, majúc za to, že je to nielen v záujme rodičov, ale i samotnej maloletej.
22. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 23. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 24. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, vychádzal súd z majetkových pomerov oboch rodičov, z ich možností a schopností a takisto z odôvodnených potrieb maloletej. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletá je zdravá, pričom mesačné náklady u nej sú v súčasnosti vo výške 250 eur mesačne. Obaja rodičia maloletej majú ešte po jednej vyživovacej povinnosti. Matka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, v ktorom v súčasnosti býva a za bývanie hradí všetky náklady, vrátane splátok hypotekárneho úveru otec maloletej. Otec je síce dobrovoľne nezamestnaný, dokáže si však mesačne zarobiť sumu cca 1.000 eur. Celkový súčasný mesačný príjem matky, pozostávajúci z rodičovského príspevku a prídavkov na dve jej maloleté deti predstavuje sumu 593,30 eur. 25. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení (bod 24 odôvodnenia tohto rozhodnutia) a z predpokladaných nákladov u oboch rodičov na stravu, oblečenie a hygienu, berúc do úvahy súčasné potreby maloletej vzhľadom na jeho vek (oblečenie, strava, plienky, hygiena) a na skutočnosť, že osobná starostlivosť matky o maloletú vyvažuje vyživovaciu povinnosť otca, ktorý sa o maloletú zaujíma, schválil súd, aj so súhlasom kolízneho opatrovníka, rodičovskú dohodu aj v časti vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, majúc za to, že táto je v záujme maloletého dieťaťa. 26. Zo zhodných tvrdení rodičov maloletej na pojednávaní vyplynulo, že od opustenia spoločnej domácnosti matkou spolu s maloletou, si otec svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej neplnil. Nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od podania návrhu na súd (od 9.10.2023) do vyhlásenia tohto rozhodnutia v celkovej výške 111 eur (pomerná časť súdom určeného výživného vo výške 150 eur mesačne za časť mesiaca október 2023 /od 9.10. do 31.10./), povolil súd otcovi, v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP, zaplatiť v dlhšej, trojmesačnej lehote, prihliadajúc na jeho súčasné príjmy a výdavky a takisto výšku zameškaného výživného. 27. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
28. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v platnom znení, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa ust. § 6 ods. 7 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v platnom znení, zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú je potrebné povolenie, sa v matrike vykoná na základe predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene mena alebo zmene priezviska.
30. Podľa § 8 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v platnom znení, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého alebo s § 4 ods. 2 alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
31. Matka a otec sú pri výkone ich rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni. Každý z rodičov môže svoje dieťa samostatne zastupovať v bežných veciach. Rovnako môže v bežných veciach
samostatne spravovať majetok dieťaťa a aj rozhodovať o otázkach výchovy. V iných, než v bežných veciach, je potrebné, aby sa rodičia dohodli. O podstatnú vec ide vždy v prípadoch uvedených v § 35. Tento výpočet je len demonštratívny, súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, ktorá nie je v tomto ustanovení zákona uvedená. Zmena priezviska maloletého dieťaťa znamená značný zásah nielen do práv rodičov, ale aj do práv detí. Ak sa teda rodičia o zmene priezviska dieťaťa nedohodnú, môže súd dať jednému z nich súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa len vtedy, ak sú pre to závažné dôvody. Tieto závažné dôvody sú dané vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, neplní svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu, neprejavuje o dieťa záujem, zjavne k nemu stratil citový vzťah, takže nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s ním bol u dieťaťa udržiavaný a prehlbovaný.
32. Podľa judikátu R 11/1973, ak sa rodičia nedohodli o podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa príslušnému správnemu orgánu, dá súd súhlas na podanie takej žiadosti jedným z rodičov len vtedy, ak sú pre to závažné dôvody, napr. vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska maloletého dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o dieťa záujem a stratil k nemu zrejmý citový vzťah, alebo ak z iného závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržovaný a prehlbovaný pocit súnaležitosti s týmto rodičom.
33. Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že návrh matky bol v tejto časti nedôvodný a preto ho súd v tejto časti zamietol.
34. Z vykonaného dokazovania, výsluchom matky, otca a takisto zo správy kolízneho opatrovníka a jeho prednesu na pojednávaní, mal súd preukázané, že maloletá pochádza z družského vzťahu jej rodičov, ktorí sa po narodení maloletej dohodli, že táto bude mať priezvisko po svojom otcovi. Samotný rozchod rodičov nemôže potom automaticky znamenať, že dieťa bude mať po tomto ich rozchode priezvisko rodiča, s ktorým zostane bývať, ale musia byť zistené závažné dôvody na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Dôvod, pre ktorý matka žiadala súhlas súdu na podanie žiadosti za otca maloletej na zmenu jej priezviska, ktorý s týmto návrhom nesúhlasil, a síce, že by veľmi chcela, aby maloletá, s ktorou zostala žiť v spoločnej domácnosti, mala priezvisko ako ona a ako aj jej ďalšia dcéra, je pre rozhodnutie súdu o tejto časti matkinho návrhu, nepodstatný.
35. Aby súd mohol matke v tejto časti návrhu vyhovieť, bolo potrebné, aby vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec, ktorý so zmenou priezviska maloletého dieťaťa nesúhlasil, si neplní svoje povinnosti voči maloletej, nejaví o ňu záujem a stratil k nej zrejmý citový vzťah, resp. ak z iného závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy maloletej, aby u nej bol udržovaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s jej otcom. Nič také v konaní preukázané nebolo. Naopak, už zo šetrenia kolízneho opatrovníka mal súd preukázaný blízky citový vzťah maloletej nielen k matke, ale aj k otcovi. Otec aj v konaní pred súdom preukazoval svoj záujem o maloletú, o stretávanie sa s ňou, pričom obmedzený kontakt s ňou v súčasnosti vysvetľoval svojimi pracovnými povinnosťami a tým, že maloletá je stále kojená. Na tomto mieste treba tiež uviesť, že samotná matka v návrhu a v podstate ani v ďalšom priebehu konania nezáujem otca o kontakt s maloletou nijako nepreukazovala, naopak, tvrdila, že otcovi v kontakte s dcérou nikdy nebránila a ani v minulosti brániť nebude, že otec sa s maloletou aj stretáva, aj keď nie v tom rozsahu, ako by bolo žiadúce. Napokon, rodičia sa na pojednávaní zhodli na tom, že maloletá sa bude s otcom naďalej stretávať bez toho, že by otec mal súdom upravený styk s maloletou.
36. V konaní bolo takisto zistené, že o maloletú prejavuje záujem aj ďalšia rodina zo strany otca. Je síce pravda, že otec od odchodu matky a takisto maloletej zo spoločnej domácnosti, od času ktorého uplynulo len sedem mesiacov, na výživu maloletej neprispieval žiadnou sumou, zdôvodňoval to však v priebehu konania tým, že matka mu (a rovnako aj jej otec) povedala, aby na výživu maloletej neposielal žiadne peniaze, čo matka v priebehu konania nijako nepoprela. Na druhej strane, z výpovede otca na pojednávaní vyplynulo, že až doposiaľ posielal matke mesačne sumu 900 eur, v ktorej sume je zahrnutá aj splátka hypotekárneho úveru, poskytnutého matke v súvislosti s kúpou rodinného domu, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, čím výrazne prispieval na úhrady rôznych výdavkov matky a nepriamo tak prispieval aj na úhradu potrieb maloletej (z ušetrených peňazí môže matka platiť potreby maloletej).
37. V konaní takisto nikto z účastníkov takisto netvrdil, a teda ani nepreukazoval, že by súčasné priezvisko maloletej bolo hanlivé, alebo, že iné priezvisko maloletej, než aké má matka a jej ďalšia dcéra, by na maloletú malo vplývať z akéhokoľvek dôvodu negatívne.
38. Z vyššie zisteného skutkového stavu (body 34 až 37 odôvodnenia tohto rozhodnutia) mal súd jednoznačne preukázané, že neboli splnené podmienky na to, aby súd tejto časti návrhu matky vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP. Rodičia nemajú právo podať odvolanie proti výroku I. tohto rozhodnutia (§ 122 Civilného mimosporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých podľa Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola povinnému uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu (Exekučný poriadok).