Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1324-1997.pdf
PDF · 83.72 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1324/1997
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom: Mgr. Milan Somik, so sídlom Jilemnického 12, 036 01 Martin vo veci oprávneného: Drobná prevádzka, s.r.o., IČO: 31 616 801, 010 07 Lietavská Svinná 160 proti povinnému:
CREDO, spol. s r.o., IČO: 31 571 476, Školská 50, 946 03 Kolárovo (predtým Národná 12, 010 01 Žilina), takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 28,30 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 29.05.1997, exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 10Cb 1901/1996 zo dňa 14.04.1997 a žiadosti exekútora, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511* 000540.
Podaním doručeným súdu dňa 30.09.2011 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), pretože povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 69,70 eur.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 3K 24/05
- 53 zo dňa 28.07.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2005, bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti zamietnutý pre nedostatok majetku spoločnosti. Z Obchodného registra Okresného súdu v Nitre,
odd. Sro 12117/N bola obchodná spoločnosť C R E D O spol. s r.o., so sídlom Školská 50, 946 03 Kolárovo, IČO: 31 571 476 dňom 28.09.2005 v y m a z a n á.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 28.09.2005 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. l písm. g/ EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. l EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).
Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4MCdo 14/2006 zo dňa 29.3.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4K 180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ako to nesprávne ustálil okresný súd...“
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora doručeného súdu dňa 30.09.2011 priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), spolu vo výške
28,30 eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 16,60 eur, z toho:
a/ 6,64 eur za úkony v trvaní celkovo 1 hod. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
· Vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 30 min.
· Vypracovanie príkazu na vykonanie exekúcie 30 min.
b/ 9,96 eur za 3 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia
· Doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie
· Doručenie príkazu na vykonanie exekúcie
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 8,38 eur (§ 22 vyhlášky):
· Poštovné 8,38 eur
Súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH iba zo sumy 16,60 eur, pretože súdny exekútor si neuplatnil DPH z hotových výdavkov, pričom priznaná DPH predstavuje sumu vo výške 3,32 eur.
Sumár: 16,60 + 8,32 + 3,32 = 28,30 eur
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je povinnosťou exekútora vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov, tzn. presne vymedziť čas vynaložený na konkrétne úkony pre účely výpočtu odmeny podľa § 14 ods. a/. Súdny exekútor postupoval nesprávne, keď nevyhotovil časovú špecifikáciu, ale priamo ku každému úkonu priradil sadzbu 6,64 eur (200,-Sk). Výkladom právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 14 ods.2 vyhlášky možno vyvodiť to, že základná hodinová sadzba odmeny exekútora je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu exekučnej činnosti. Vzhľadom na ustanovenie § 14 ods.1 vyhlášky, ktoré rozlišuje medzi odmenou súdneho exekútora určenou podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a odmenou určenou paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, je sčítanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti v súlade s § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň úkonom odmeňovaných paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď je zrejmé, že každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny paušálne sumou 6,64 za každý úkon, by nebolo možné hovoriť o počte hodín účelne vynaložených na exekúciu. Pri výpočte súd preto priradil k úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s
ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich vypracovanie.
Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie neuznal položku označenú - prijatie návrhu, vyúčtovanie a odoslanie spisu s poukazom na to, že odmena sa má vzťahovať len na také úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky v rámci exekúcie. Všetky vyššie označené úkony sú úkonmi administratívneho charakteru vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.
K duplicite uplatnenia trov došlo pri položke podľa § 15 -doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie, ktoré boli uplatnené aj ako hotové výdavky (poštovné). Z exekútorského spisu vyplýva (doručenky), že exekútor tieto listiny doručoval poštou, za čo mu bola priznaná náhrada hotových výdavkov - poštovné. Ustanovenie § 15 ods. 1 hovorí totiž o odmene súdneho exekútora za doručovanie fyzicky priamo exekútorom, resp. exekútorským úradom. Pokiaľ exekútor využije na doručovanie poštový úrad, ako v tomto prípade, prináleží mu odmena v položke hotové výdavky - poštovné.
V časti hotových výdavkov uplatňovaných ako archivácia spisu, súd tieto náhrady nepriznal, pretože ich súdny exekútor nijako nepreukázal t.j. nebolo možné preskúmať ich existenciu ani výšku.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V prípade, že k náhrade trov exekúcie súd zaviaže oprávneného, súd je povinný skúmať všetky úkony exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou. Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich účelnosti je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.