Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/35/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: U.. U. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., Ľ. F. X/X, proti odporcovi: Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom Nitra, Dlhá 4, o navrátenie neoprávnenej fakturovanej čiastky vo výške 34,56 eura (1.041,04 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 27. septembra 2011, č. k. -338, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie navrhovateľa do výroku , ktorým súd zvyšok návrhu zamietol o d m i e t a .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania

p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 16. 07. 2004 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 34,56 eura titulom neoprávnenej fakturovanej čiastky spolu s úrokom z omeškania a tiež uloženia povinnosti, že odporca je povinný určiť úradné hodiny na plnenie práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov o možnosti nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv podľa paragrafu 8b, ods. 2 písmeno f) podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zo dňa 24. 06. 2004. Návrh odôvodnil tým, že je aj spolu manželkou je vlastníkom bytu číslo 46, 7. podlažie, v obytnom dome na ulici J. 4/6, súpisné číslo 590, ktorý na základe zmluvy o výkone správy spravuje odporca. Uviedol, že v priebehu roka 2002 súhlasil rovnako ako aj niektorí ďalší vlastníci bytov s rekonštrukciu balkónov z vlastných prostriedkov s tým, že súhlas s rekonštrukciou za vopred dohodnutú cenu vyjadril písomnou formou. Poukázal na to, že z vyúčtovania, ktoré obdržal v mesiaci máj 2004 zistil, že konečná cena bola o 1.041,04 Sk vyššia, ako bola pôvodne odsúhlasená.

Súd prvého stupňa o návrhu navrhovateľa prvý krát rozhodol rozsudkom zo dňa 30. júna 2008, č. k. -274 v spojení s opravným uznesením zo dňa 3. decembra 2009 č. k. -302 a v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 26. januára 2010 č. k. -306 tak, že čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 675,62 Sk s 10% úrokom z omeškania od 16. 07. 2004 do zaplatenia ako i náhradu trov konania, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. V dôsledku odvolania navrhovateľa i odporcu Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28. februára 2011 č. k. -311 uvedený rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 3. decembra 2009 č. k. -302 a v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 26. januára 2010 č. k. -306 v napadnutej vyhovujúcej časti nad sumu 12,13 eura (365,42 Sk ) s 10 % úrokom z omeškania od 16. 07. 2004 do zaplatenia, v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti náhrady trov účastníkov konania a povinnosti odporcu zaplatiť trovy štátu vo výške 525,46 eura, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že súd prvého stupňa pochybil, keď v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol, akým spôsobom vykonané dokazovanie vyhodnotil, a z ktorého znaleckého posudku vychádzal. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď sa nevyporiadal s tým, ktorý zo znaleckých posudkov znalcov Ing. O. M. a J. a skúšobného ústavu, n. o. Bratislava, Studená 3 je správny, ako aj neuviedol, z akého dôvodu považoval znalecký posudok znalca U.. M. za nesprávny a nijako sa so závermi tohto znaleckého posudku nevyporiadal. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v napadnutom rozhodnutí úplne absentujú závery o tom, ako ustálil zistený skutkový stav (na základe akých zistení), o ktoré dôkazy oprel svoje závery a teda, ktoré navrhovateľom namietané práce boli skutočne aj vykonané. V dôsledku týchto pochybení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, pretože nie je možné z neho zistiť z akého skutkového stavu súd prvého stupňa vychádzal a o ktoré z dôkazy oprel svoje rozhodnutie, keď dospel k záveru, že navrhovateľa je v časti 675,62, -Sk dôvodný a vo zvyšku je treba jeho návrh zamietnuť. V ďalšom konaní odvolací súd uložil súdu prvého stupňa zaoberať sa dôvodnosťou žalobného návrhu z hľadiska tvrdení navrhovateľa v tom, ktoré práce vykonané neboli s tým, že je potrebné jednoznačne v rozhodnutí uviesť aké závery v tomto smere prijal teda či uvádzané práce t. j. vyspravenie parapetného panelu balkónu lógie a výmena trubkovej výstuhy bočného zábradlia pri rekonštrukcii boli, alebo neboli vykonané. Vzhľadom k tomu, že odporca v podanom odvolaní nenapadol celú vyhovujúcu časť, pretože nenamietal navrhovateľovi súdom priznanú sumu do čiastky 365,42 Sk s 10 % úrokom z omeškania od 16. 07. 2004 do zaplatenia, odvolací súd konštatoval, že v tejto časti treba považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa za právoplatné, v dôsledku čoho predmetom ďalšieho konania zostala okrem zamietajúcej časti aj suma nad túto nespornú čiastku t. j. nad 365,42 Sk s príslušenstvom až do výšky uplatneného nároku v žalobnom návrhu v sume 1041,04 Sk spolu s 10 % úrokom s omeškania od 31. 05. 2004 do zaplatenia.

Po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie súd prvého stupňa po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 22,43 eura s 10% úrokom z omeškania od 16. 07. 2004 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Ďalším výrokom súd konanie v časti uloženia povinnosti, že odporca je povinný určiť úradné hodiny na plnenie práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o možnosti nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv podľa b ods. 2 písm. f) podľa zákonov o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zo dňa 24. 06. 2004 zastavil. O náhrade trov konania, vrátane trov štátu, rozhodol podľa tak, že súd rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov štátu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie vo veci samej po právnej stránke odôvodnil ust. , , ako aj zisteným skutkovým stavom. V súvislosti s tým, či práce - vyspravenie parapetného panelu lógie a výmena trubkovej výstuhy bočného zábradlia pri rekonštrukcii boli, alebo neboli vykonané, súd poukázal na znalecký posudok U.. O. M., ako aj na jeho výpoveď na pojednávaní, z ktorých podľa súdu jednoznačne vyplynulo, že predmetné práce, ktoré boli vo finančnom usporiadaní uvedené ako viac náklady vykonané neboli. Poukázal na to, že znalec k uvedeným skutočnostiam dospel na základe vykonanej kontroly fyzického stavu balkóna, ako aj po konzultáciách s predstaviteľmi odporcu, na základe ktorých zistení podal znalecký posudok, z ktorého jednoznačne vyplývalo, že na oceľovej konštrukcii zábradlia neboli zistené žiadne úpravy prípadne opravy. V záveroch znalec konštatoval, že spodná bočná oceľová trúbka je úplne skorodovaná a omietka parapetného panelu je identická s ostatnou omietkou fasády, pričom nové omietky vykonané neboli. Navyše skutočnosť, že došlo k výmene trúbky, avšak za použitú, potvrdil i znalec U.. M.. Pokiaľ išlo o znalecký posudok Ing. Z. A. súd uviedol, že tento síce ocenil práce, ktoré však ocenil v prípade, ak by tieto boli preukázateľne vykonané, čo však v konaní nebolo preukázané, a preto súd pri rozhodovaní nemohol vziať do úvahy predmetný znalecký posudok. V tejto súvislosti súd poukázal i na výsluch znalca, ktorý na pojednávaní uviedol, že sa nezaoberal tým, či aj v skutočnosti boli tieto práce vykonané. Navyše podľa názoru súdu nebolo preukázané, že došlo k vyspraveniu parapetného balóna, čo potvrdil i znalec Ing. O. M.. Súd mal ďalej za preukázané, že navrhovateľ zaplatil celkovo sumu 34,56 eura, čo predstavoval preplatok, ktorý mu odporca vzhľadom k tomu, že boli započítané práce naviac nevrátil, pričom skutočne navrhovateľ zaplatil z fondu opráv 17,09 eura a ako nedoplatok vo výške 14,47 eura bol zúčtovaný zo strany odporcu. Rovnako mal súd za preukázané, že celková cena opravy balkóna bola vo výške 407,17 eura, zo štátneho rozpočtu bola použitá suma 203,59 eura a dohodnutá platba pre odberateľa, ktorú mal zaplatiť navrhovateľ bola vo výške 203,59 eura. Na základe uvedeného súd považoval za preukázané, že spolu bolo zaplatených 238,14 eura, avšak navrhovateľ mal zaplatiť 203,59 eura. Podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané ani to, že by práce vykonané navyše boli vopred dodávateľom písomné schválené a v tejto súvislosti poukázal na ust. . Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 22,43 eura, pretože časti 12,23 eura je konanie právoplatne skončené, ktorú sumu priznal navrhovateľom titulom bezdôvodného obohatenia, a to skutkovej podstaty - plnenie získané bez právneho dôvodu. Ďalej súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi podľa , v spojení s vlád. nar. č. 87/1995 úrok z omeškania od podania od 16. 07. 2004, pretože navrhovateľ nepreukázal a neuniesol dôkazného bremeno, z akého dôvodu žiadal zaplatiť úrok z omeškania od 31. 05. 2004.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi plnú výšku neoprávnene fakturovanej sumy 34,56 eura spolu s 10% úrokom z omeškania od 16. 07. 2004 do zaplatenia. Rovnako tak žiadal priznať aj náklady spojené s konaním v plnom rozsahu a to do 3 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Namietal, že mu bola priznaná iba časť požadovanej sumy. Za neodôvodnené považoval odloženie rozhodnutia o náhrade trov konania. Podľa názoru navrhovateľa súd pochybil pri náhrade neoprávnene fakturovanej čiastky, keď nepriznal jeho plnú výšku, a to i napriek tomu, že v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z jeho strany došlo k zaplateniu sumy 34,56 eura, čo predstavovalo preplatok, ktorý mu odporca vzhľadom k tomu, že boli započítané práce naviac, nevrátil. Navrhovateľovi nebolo zrejmé, ako súd prvého stupňa dospel k sume 22,43 eura, na ktorú sumu zaviazal odporcu napadnutým rozsudkom.

Odvolací súd skôr, ak sa začal zaoberať správnosťou napadnutého rozhodnutia, posudzoval okrem iného aj to, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou.

Podľa prvá veta , účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

priznáva právo na podanie odvolania predovšetkým účastníkovi konania ( ). Aby podané odvolanie vyvolalo zamýšľané následky, t. j., aby došlo k jeho vecnému prejednaniu odvolacím súdom, musí spĺňať všetky podmienky predpísané zákonom, ktoré možno rozdeliť na objektívne podmienky, ktorými sú prípustný predmet odvolania, včasnosť podania odvolania a náležitosti odvolania, a subjektívne podmienky, medzi ktoré patrí osoba oprávnená na podanie odvolania. V súvislosti so subjektívnou podmienkou týkajúcou sa osoby oprávnenej na podanie odvolania možnosť podania odvolanie prislúcha len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma na jeho právach. Pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu aj materiálnu. Pod formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku od rozhodnutia od posledného podaného návrhu účastníka urobeného vo veci samej, a to k jeho nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich obsah a rozsah. Meradlom pre posúdenie otázky, či je tu alebo nie je možnosť ujmy, je teda návrh, ktorý účastník urobil v konaní na súde prvého stupňa. Materiálna ujma sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravným prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššie stupňa odchýlne rozhodnutie vo svoj prospech.

Z obsahu spisu vyplýva, že súdu prvého stupňa rozsudkom č. k. -274 zo dňa 30. júna 2008 v spojení s opravným uznesením zo dňa 3. decembra 2009 č. k. -302 a v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 26. januára 2010 č. k. -306, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 675,62,- Sk s 10% úrokom z omeškania od 16. 07. 2004 do zaplatenia ako i náhradu trov konania, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V dôsledku odvolania navrhovateľa i odporcu Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28. februára 2011, č. k. -311 uvedený rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 3. decembra 2009 č. k. -302 a v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 26. januára 2010 č. k. -306 v napadnutej vyhovujúcej časti nad sumu 12,13 eura (365,42 Sk) s 10 % úrokom z omeškania od 16. 07. 2004 do zaplatenia, v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti náhrady trov účastníkov konania a povinnosti odporcu zaplatiť trovy štátu vo výške 525,46 eura, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže odporca v písomne podanom odvolaní nenapadol celú vyhovujúcu časť, pretože nenamietal navrhovateľovi súdom priznanú sumu do čiastky 12,13 eura (365,42 Sk) s 10 % úrokom z omeškania od 16. 07. 2004 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na uvedené predmetom ďalšieho konania okrem zamietajúcej časti zostala aj suma nad túto nespornú čiastku t. j. nad 12,13 eura (365,42 Sk) s príslušenstvom až do výšky uplatneného nároku v žalobnom návrhu v sume 34,56 eura (1041,04 Sk) spolu s 10 % úrokom s omeškania od 31. 05. 2004 do zaplatenia. Následne súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 22,43 eura s 10% úrokom z omeškania od 16. 07. 2004 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vzhľadom k vyššie uvedenému podľa názoru odvolacieho súdu možno konštatovať, že navrhovateľ nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti napadnutému rozsudku, keďže odvolacím petitom napáda to a domáha sa priznať nároku, ktorý mu bol v plnom rozsahu priznaný. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobnému návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenie sumy 34,56 eura titulom neoprávnenej fakturovanej čiastky spolu s úrokom z omeškania, bolo súdom prvého stupňa vyhovené v celom rozsahu, keď žalovaná suma do čiastky 12,13 eura (365,42 Sk) s 10 % úrokom z omeškania od 16. 07. 2004 do zaplatenia bola priznaná rozsudkom súdu prvého stupňa rozsudkom č. k. -274 zo dňa 30. júna 2008 v spojení s opravným uznesením zo dňa 3. decembra 2009 č. k. -302 a v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 26. januára 2010 č. k. -306 a zvyšná časť žalovanej sumy vo výške 22,43 eura spolu s 10 % úrokom z omeškania od 16. 07. 2004 do zaplatenia bola navrhovateľovi priznaná rozsudkom zo dňa 27. 09. 2011 č. k. -338. Podaným odvolaním (č. l. 347 spisu) sa navrhovateľ opätovne domáha priznania sumy 34,56 eura spolu s 10% úrokom z omeškania od 16. 07. 2004 do zaplatenia teda toho nároku, ktorý mu bol rozsudkami súdu prvého stupňa zo dňa 30. júna 2008 a zo dňa 27. 09. 2011 priznaný.

Odvolací súd rozhodujúc vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa dospel k záveru, že odvolanie podala osoba, ktorá na podanie odvolania nebola oprávnená, a tak odvolací súd nemohol v odvolacom konaní riadne konať a o odvolaní meritórne rozhodnúť. Odvolanie odporcu, ktorý podal odvolanie aj napriek tomu, že jeho návrhu bolo vyhovené, preto odvolací súd v zmysle odmietol.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku samostatným výrokom rozhodol tak ,že o náhrade trov konania, vrátane trov štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal tento postup súdu prvého stupňa v podanom odvolaní s tým, že skutočnosť, že súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania považoval za neodôvodnené odloženie rozhodnutia o trovách konania. Odvolací súd sa zaoberal touto námietkou navrhovateľa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust. , ktoré umožňuje súdu o trovách konania rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z toho dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa a to podľa ust. .

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.