Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/157/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o

maloletého: A. N., nar. X.X.XXXX

bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matky F. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T., S. XXXX/XXC a otca R. N., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. F., K. XXX/XX, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 100 EUR mesačne, s účinnosťou od 1.4.2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.4.2011 do 29.2.2012 vo výške 734,91 EUR súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 EUR k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. -25 zo dňa 21.6.2004 v časti výživného na maloletého A..

odôvodnenie:

Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 27.4.2011 domáhala, aby súd zvýšil výživné na maloletého A., vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2004 došlo k zmene pomerov na strane maloletého A., ktorý v roku 2008 začal navštevovať 1. ročník základnej školy.

Otec návrh matky a výzvu na preukázanie svojich majetkových a zárobkových pomerov prevzal osobne dňa 15.6.2011. K návrhu matky sa písomne nevyjadril.

Súd nariadil vo veci pojednávanie. Otec sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal vykázané náhradným spôsobom uložením na pošte. Na pojednávanie sa nedostavil kolízny opatrovník, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Vzhľadom k tomu súd v zmysle pojednával v neprítomnosti otca a kolízneho opatrovníka.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že trvá na svojom návrhu, zotrváva na skutočnostiach uvedených v písomnom návrhu. Naposledy bolo určené výživné v roku 2004 vo výške 1.000,-Sk. Od toho

času došlo k zmene pomerov na strane maloletého A.. Z toho dôvodu navrhla, aby súd zvýšil výživné na sumu 100 EUR mesačne od podania návrhu, od apríla 2011. Maloletý začal od roku 2008 navštevovať 1. ročník základnej školy a v roku 2009 sa presťahovali do mestského nájomného bytu. A. je žiakom 4. ročníka základnej školy. Jej príjem v čistom predstavuje 420 EUR. Za bývanie platí mesačne 250 EUR. Minulý rok brala úver vo výške 5.000 EUR. Tento spláca mesačne vo výške 100 EUR. Cestovné do práce mesačne predstavuje 15 EUR. Finančne jej pomáha mama. A. má výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, so školou. Stravuje sa v školskej jedálni, kde poplatok je okolo 20 EUR. Chcela by dať syna napríklad na umeleckú školu, pretože pekne spieva, kreslí, tak isto rád hrá futbal, ale toto si nemôže dovoliť vzhľadom na finančnú situáciu. Otec neplatí výživné každý mesiac, zaplatí napríklad naraz za 10 mesiacov. Asi pred rokom sa s otcom rozprávala o výške výživného. Sľúbil, že bude prispievať na výživu 80 EUR mesačne. Toto však nedodržal a naďalej posielal iba výživné, ktoré bolo naposledy určené. So synom sa otec nestretáva. Okrem výživného mu iným spôsobom neprispieva. So synom sa naposledy stretol pred rokom, kedy ho syn sám kontaktoval. Otec neprejavuje záujem o svojho syna. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Naposledy pokiaľ bolo určované výživné, so synom bývala u mamy, kde spávali spolu s mamou a maloletým v jednej izbe, preto je rada, že v súčasnej dobe má nájomný byt, kde môže mať maloletý A. sám izbu a chcela by si tento byt udržať, aby mali svoje súkromie.

Zo správy zamestnávateľa matky Inter-Vion Slovakia s.r.o., Pri Rajčianke 49, Žilina súd zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok matky za obdobie 1-3/2011 predstavoval sumu 437 EUR.

Zo správy Daňového úradu Žilina II súd zistil, že otec podával daňové priznanie za rok 2010, pričom príjmy zo živnosti predstavovali 3.835 EUR, výdavky zo živnosti predstavovali 1.534 EUR a základ dane predstavoval 2.301 EUR. Účtovné výkazy neboli prílohou daňového priznania.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. k. -25 zo dňa 21.6.2004, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že maloletý A. sa zveruje do starostlivosti matky, otec sa zaväzuje prispievať na jeho výživu výživným vo výške 1.000,-Sk mesačne. Otec bol v tom čase samostatne zárobkovo činnou osobou. Podľa jeho vyjadrenia čistý priemerný mesačný príjem predstavoval 18.000,-Sk. Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku. Daňový úrad Žilina II vo svojom oznámení zo dňa 15.6.2004 uviedol, že otec podal za zdaňovacie obdobie 2003 daňové priznanie k paušálnej dani, v ktorom uviedol predpokladanú výšku príjmov 1.500.000,-Sk a paušálnu daň 3.000,-Sk.

Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého A.. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Súd posudzuje zmenu pomerov od posledného rozhodovania súdu o výživnom, zisťuje okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Súd zistil, že matka je v súčasnej dobe zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý zárobok predstavuje okolo 430 EUR. Otec napriek skutočnosti, že prevzal návrh matky, sa k návrhu nevyjadril, neuviedol svoje príjmy a výdavky. Súd zistil, že otec podával daňové priznanie za rok 2010, pričom príjmy predstavovali 3.835 EUR, výdavky 1.534 EUR a základ dane 2.301 EUR. Maloletý A. mal v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom 2 roky, je teda nepochybné, že došlo k zmene pomerov na jeho strane. Od septembra 2008 začal navštevovať 1. ročník základnej školy a v súčasnej dobe je žiakom 4. ročníka základnej školy. Jeho výdavky predstavujú strava, ošatenie, výdavky v súvislosti so školou. V školskej jedálni za stravu platí okolo 20 EUR. Zmenili sa pomery na strane matky a maloletého A., keďže sa presťahovali do mestského nájomného dvojizbového bytu, pričom v čase posledného rozhodovania súdu matka bývala u mamy, kde spávali spolu s mamou a maloletým v jednej izbe. V súčasnosti matka platí za bývanie 250 EUR. Súd zvýšil výživné na sumu 100 EUR mesačne s účinnosťou od 1.4.2011, od začiatku mesiaca v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného, od času ako žiadala matka. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Súd vychádzal pri určení výšky výživného z potencionality príjmov otca (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine), s prihliadnutím na jeho dosahované príjmy v predchádzajúcom období. Súd poukazuje na nezodpovedný prístup otca, ktorý, ako uviedla matka, výživné posiela nepravidelne, neplatí na výživu syna každý mesiac, zaplatí napríklad naraz za 10 mesiacov. So synom sa nestretáva a okrem výživného iným spôsobom mu na výživu neprispieva, neprejavuje žiadny záujem o svojho syna. Otec nemal

záujem zúčastniť sa ani súdneho konania. Nepreukázal súdu svoje majetkové, zárobkové pomery, svoje výdavky, ktoré má. Súd poznamenáva, že je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého. Treba poukázať tiež na to, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v júni v roku 2004 a v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného.

Naposledy bolo výživné určené vo výške 1.000,-Sk, čo predstavuje 33,19 EUR. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.4.2011 do 29.2.2012 vo výške 734,91 EUR (11 mesiacov krát 66,81 EUR - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 EUR k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, v súlade s ustanovením , vzhľadom na výšku nedoplatku. V prípade nezaplatenia jednej splátky sa stane splatným celý nedoplatok. Súd určil výšku splátok 30 EUR mesačne, pretože nedoplatok na výživnom je otec povinný zaplatiť čo najskôr a súd nezistil žiadne objektívne dôvody, prečo otec neplatil vyššie výživné už skôr.

V súlade s ustanovením súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. -25 zo dňa 21.6.2004 v časti výživného na maloletého A..

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku a možnosti výkonu rozhodnutia, sa matka vzdala práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.