Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/69/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudcom JUDr. Michalom Mravcom v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.11.2023 v Čadci takto

rozhodol:

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., XX. XXXXXXXX XXXX/XX, okr. C., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Žilina,

j e v i n n ý , ž e

1/ v presne nezistenom čase medzi 03.00 h až 04.00 h dňa 03.02.2022 prišiel do areálu cintorína v meste C., časť D. E., F. D. XX. F., G. C., kde pristúpil k predajnému pultu na sviečky, ktorý bol umiestnený pred budovou domu smútku, tu za pomoci pákových klieští, ktoré našiel v areáli cintorína, vypáčil plech na uvedenom predajnom pulte v mieste otvoru na vhadzovanie mincí a následne z priestoru zásobníka na mince odcudzil finančnú hotovosť vo výške 73,- €, čím odcudzením finančnej hotovosti spôsobil spoločnosti DARAPOL, s.r.o. so sídlom C., H. E. C. XXXX, IČO: 36 429 660 škodu v sume 73,- € a poškodením predajného pultu škodu v sume 594,50 €,

2/ v presne nezistený deň v čase od 14.00 h dňa 21.04.2022 do 05.40 h dňa 25.04.2022 prišiel do areálu cintorína v meste C., C. D. E., F. D. XX. F., okres C., kde pristúpil k predajnému pultu na sviečky, ktorý bol umiestnený pred budovou domu smútku, tu za pomoci pákových klieští vypáčil plech na uvedenom predajnom pulte v mieste otvoru na vhadzovanie mincí a následne z priestoru zásobníka na mince odcudzil finančnú hotovosť vo výške 133,- €, čím odcudzením finančnej hotovosti spôsobil spoločnosti DARAPOL, s.r.o. so sídlom C., H. E. C. XXXX, IČO: 36 429 660 škodu v sume 133,- € a poškodením predajného pultu škodu v sume 594,50 €,

3/ v presne nezistený deň v období od 23.09.2022 do 30.09.2022, v nočných hodinách medzi 02.00 h až 03.00 h prišiel do areálu mestského cintorína v meste C., F. D. XX. F., G. C., kde pristúpil k predajnému pultu na sviečky, ktorý bol umiestnený pri správcovskom dome cintorína, tu za pomoci prinesenej akumulátorovej vŕtačky odvŕtal visiaci zámok na uvedenom predajnom pulte a následne z priestoru zásobníka na mince odcudzil finančnú hotovosť vo výške 89,- €, čím odcudzením finančnej hotovosti spôsobil spoločnosti DARAPOL, s.r.o. so sídlom Čadca, H. E. C. XXXX, IČO: 36 429 660 škodu v sume 89,- € a poškodením visiaceho zámku predajného pultu škodu v sume 4,98,- €,

4/ v presne nezistený deň v období od 23.10.2022 do 25.10.2022, v nočných hodinách, v čase okolo 03.00 h prišiel do areálu mestského cintorína v meste C., F. D. XX. F., G. C., kde pristúpil k predajnému pultu na sviečky, ktorý bol umiestnený v zadnej časti cintorína, tu za pomoci prinesenej akumulátorovej vŕtačky odvŕtal visiaci zámok na uvedenom predajnom pulte a následne z priestoru zásobníka na mince odcudzil finančnú hotovosť vo výške 86,90 €, čím odcudzením finančnej hotovosti spôsobil spoločnosti DARAPOL, s.r.o. so sídlom Čadca, H. E. C. XXXX, IČO: 36 429 660 škodu v sume 86,90 € a poškodením visiaceho zámku predajného pultu škodu v sume 4,98 €,

5/ v presne nezistenom čase v nočných hodinách zo dňa 14.11.2022 na deň 15.11.2022 prišiel do areálu mestského cintorína v meste C., F. D. XX. F., G. C., kde pristúpil k predajnému pultu na sviečky, ktorý bol umiestnený v zadnej časti cintorína, tu za pomoci prinesenej akumulátorovej vŕtačky odvŕtal visiaci zámok na uvedenom predajnom pulte a následne z priestoru zásobníka na mince odcudzil finančnú hotovosť vo výške 145,- €, potom pristúpil k predajnému pultu na sviečky, ktorý bol umiestnený pri správcovskom dome cintorína, tu za pomoci akumulátorovej vŕtačky odvŕtal visiaci zámok na uvedenom predajnom pulte a následne z priestoru zásobníka na mince odcudzil finančnú hotovosť vo výške 206,- €, čím odcudzením finančnej hotovosti spôsobil spoločnosti DARAPOL, s.r.o. so sídlom C., H. E. C. XXXX, IČO: 36 429 660 škodu v sume 351,- € a poškodením visiacich zámkov predajných pultov škodu v sume 9,96 €,

pričom skutku sa dopustil po tom, čo bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra pod č. k. zo dňa 11.04.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2022, pre prečin krádeže podľa , za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom vo výmere 7 (sedem) mesiacov, so skúšobnou dobou v trvaní 3 (tri) roky,

t e d a

v bode 1) - 5) rozsudku

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, čin spáchal vlámaním, a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a čin spáchal na mieste požívajúcom pietu,

- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l

v bode 1) - 5) rozsudku

- zločin krádeže podľa písmeno a), písmeno b), písmeno b), písmeno c) ,

- prečin poškodzovania cudzej veci podľa .

Z a t o m u u k l a d á

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. per analógiam podľa § 39 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr .zák. sa obžalovanému u k l a d á ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Čadci podal dňa 17.08.2023 obžalobu na obv. A. B. pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný podľa po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe.

Súd podľa súd vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, prijal.

Nakoľko súd vyhlásenie obžalovaného prijal, dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonával a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

V súlade s súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa súd hodnotil dôkazy podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný A. B. sa dopustil skutkov, ktoré mu kladie za vinu obžaloba. Obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov. Na základe uvedeného pri uznaní viny súd vychádzal okrem priznania skutku obžalovaným na hlavnom pojednávaní a vykonaných listinných dôkazov, aj z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní.

Súd so súhlasom prokurátora, obhajcu a obžalovaného prečítal znalecký posudok:

Podľa znaleckého posudku I. J. B., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria č. 10/2023 (č.l. 95) u obžalovaného existovala ako aj v súčasnosti existuje plne rozvinutá závislosť na viacerých návykových látkach – polymorfná závislosť, aktuálne s dominanciou závislosti od stimulancií metamfetamínového rádu – pervitín. V čase spáchania trestných činov bol v štádiu aktívnej závislosti, teda aktívneho užívania pervitínu. Prísunom návykových psychoaktívnych látok došlo k celkovej zmene jeho osobnosti . k tzv. toxickej depravácii alebo úpadku osobnosti. Menovanému je potrebné uložiť ochrannú protitoxikomanickú liečbu v ústavnej forme, nakoľko ambulantný súsob doposiaľ vykonávanej protitoxikomanickej liečby sa ukázal ako málo účinný.

Súd postupom podľa prečítal listinné dôkazy súvisiace s výrokom o treste: Zo správy o povesti (č.l. 342) vyplýva, že obžalovaný sa za posledných 5 rokov dopustil priestupku podľa o priestupkoch celkovo 4 krát (priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky).

Podľa odpisu z registra trestov GP SR (č.l. 343) obžalovaný od roku 2017 bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 11.04.2022, sp. zn. , právoplatným dňa 03.05.2022, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, do 04.05.2025 s probačným dohľadom.

Obvinený bol 15 krát priestupkovo prejednávaná a to zväčša pre dopravné priestupky. (č.l. 344).

Zo záverečnej správy o výsledku IPŠ (inštitút predbežného šetrenia) vyplýva, že neboli zistené také poznatky, ktoré by neumožňovali obžalovanému A. B. uložiť trest domáceho väzenia spojeného s kontrolou technickými prostriedkami.

Brat obžalovaného K. B. uhradil škodu spôsobenú trestným činom vo výške 1.778,50 € dňa 07.03.2023 (č.l. 72)

K výroku o treste

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnym

páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V konaní mal súd preukázané jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a rovnako jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. m) Tr. zák. spočívajúcu v tom, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.

Obžalovaný A. B. bol doteraz 2 krát súdom potrestaný, v jednom prípade sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený, naopak v prípade druhého odsúdenia je v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu a skutky spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a to v prípade odsúdenia Okresným súdom Nitra zo dňa 11.04.2022, sp. zn. , právoplatným dňa 03.05.2022, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, do 04.05.2025 s probačným dohľadom. Vo výkone trestu odňatia slobody nebol.

Záver o tom, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom nespojeným s odňatím slobody je právnou otázkou, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu.

Ako bolo vyššie uvedené, obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný. Skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Podľa § 212 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák.: (1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a a) spôsobí tak malú škodu, b) čin spácha vlámaním, c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom, f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo g) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním väčšiu škodu, b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, alebo c) z osobitného motívu.

(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním značnú škodu, b) závažnejším spôsobom konania, c) na mieste požívajúcom pietu alebo všeobecnú úctu alebo na mieste konania verejného zhromaždenia alebo obradu, d) na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu, e) tým, že taký čin zorganizuje, alebo f) na chránenej osobe.

Podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.: (1) Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu,

ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. (2) Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Súd mal v konaní zistené dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a podľa písm. n) (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) a rovnako dve priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písm. h) (páchal viac trestných činov) a písm. m) (bol už za trestný čin odsúdený).

Súd teda ukladal trest v rozmedzí 3 až 13 rokov a 4 mesiace.

Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. Júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotnie v otázke možnosti (nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa a v prípade prijatie vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa alebo písm. c) ) ustálilo, že súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu – objasňovanie (v zmysle skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa . Rovnako tak súd nezistil ani poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák., t.j. že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil škodu, nakoľko škodu nahradil brat obžalovaného, nie samotný obžalovaný.

Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu, a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú v zásade súčasne v každom treste.

Účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Zákonodarca nedefinuje pojem ochrana spoločnosti (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), ani pojem účinná ochrana spoločnosti (§ 47 ods. 1 písm. b) Tr. zák.) a ani rozdiel medzi týmito pojmami. Práve tu je priestor pre voľné hodnotenie dôkazov jednotlivo i v ich súhrne súdom a pre individuálne úvahy o účele trestu za spáchaný skutok a o páchateľovi, ktorému má byť trest ukladaný, na jednej strane a o záujme spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi a ich páchateľmi na strane druhej. Nemožno opomenúť ani ďalšie skutočnosti, ktoré majú význam pre trestné sankcie, a to predovšetkým zásadu humánnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako aj pojem proporcionality, ktorý treba spojiť s pojmom spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a ochranou základných práv jednotlivca. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno tiež opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, ale najmä vo všadeprítomných relevantných právnych princípoch uznávaných demokratickými právnymi štátmi, medzi ktoré sa zaraďuje aj Slovenská republika.

Analógia pri aplikácii je neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa , , teda v situácii vopred dohodnutého trestu,

možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumenu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa , (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľa (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť a v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní, v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatie súdom nastanú účinky v zmysle a To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne a navyše, keďže tu ide o príslušnú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti (pozri R 12/2017). Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, prípadne rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu, mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého pre obžalovaného priaznivého rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na kompletné súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.

Súd v danom prípade aplikoval uvedené zjednocovacie stanovisko a vzhľadom na zmierňovacie zákonné ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 25 písm. d), ods. 4 Tr. zák. obžalovanému znížil dolnú hranicu trestnej sadzby na dva roky odňatia slobody, vyhovel návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry a uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému A. B. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Súd bral do úvahy najmä skutočnosť, že obžalovaný od momentu začatia trestného stíhania, resp. obvinenia v plnom rozsahu (až na jednu výnimku) spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Svoju spoluprácu v podobe priznania potvrdil aj v konaní pred súdom, kde na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie skutku a urobil vyhlásenie o tom, že je vinný.

Podľa § 48 ods. 2 Tr. zák.: (2) Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,

b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Súd obžalovaného A. B. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa vyššie uvedeného ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Takýto trest súd považuje za zákonný a spravodlivý, a to aj vzhľadom na okolnosti spáchania skutku a následok. Takto uložený plní tak represívnu ako aj preventívnu funkciu trestu. Súd je toho názoru, že pri zvážení všetkých podstatných okolností tohto prípadu je tento trest trestom dostatočne prísnym a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného postačujúcim.

U obžalovaného možno konštatovať, že ide o opakovaného páchateľa majetkovej trestnej činnosti a ani dobrodenia súdov SR v podobe ukladania, podmienečných trestov a v neposlednom rade aj probačný dohľad nad obžalovaným neviedli k náprave obžalovaného a tento napriek tomu, že bol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom spáchal skutky, ktoré sú mu kladené za vinu a ku ktorým sa priznal. Možno uzavrieť, že v osobe obžalovaného ide o páchateľa, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti v súvislosti s užívaním omamných látok. Evidentný

sklon obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti, najmä majetkovej charakterizuje jeho osobu ako náročnejšie prevychovateľného páchateľa, u ktorého doposiaľ ukladané tresty ani v jednom prípade nesplnili svoj prevýchovný účel z hľadiska individuálnej prevencie trestu. Význam kriminálnej anamnézy obžalovaného neznižuje ani fakt, že pri jednom z odsúdení nastala tzv. fikcia neodsúdenia, keďže táto fikcia neneguje skutočnosť, že obžalovaný tieto trestné činy spáchal, čo je dôležitou okolnosťou pri hodnotení osoby obžalovaného. Pri rozhodovaní o treste nemožno opomenúť ani závažnosť trestnej činnosti, za ktorú je obžalovanému v tomto konaní ukladaný trest. Súd tiež pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal na možnosti nápravy obžalovaného, pričom ako je vyššie uvedené, možnosti nápravy obžalovaného sú náročnejšie ako u iných páchateľov, ktorí po jednom odsúdení sa vyvarujú ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti, naopak v prípade obžalovaného ani skúšobná doba podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom a hrozba premeny tohto trestu uloženého Okresným súdom Nitra neodradila obžalovaného, aby za účelom získania finančných prostriedkov na zabezpečenie si drogy, od spáchania ďalších skutkov, naviac na mieste požívajúcom pietu (cintorín). Súd tak napriek úvahám o možnom uložení trestu domáceho väzenia, ktorý by v danom prípade prichádzal do úvahy, uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko ďalšie dobrodenie súdu v podobe trestu nespojeného s odňatím slobody neprichádza do úvahy z dôvodu jednak individuálnej, ako aj generálnej prevencie a tiež z dôvodu účinnej ochrany spoločnosti.

K výroku o ochrannom opatrení

Podľa § 73 ods. 1 ods. 2 Tr. zák.: (1) Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

(2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

V zmysle znaleckého posudku znalca z odboru psychiatrie, u obžalovaného existovala ako aj v súčasnosti existuje plne rozvinutá závislosť na viacerých návykových látkach – polymorfná závislosť, aktuálne s dominanciou závislosti od stimulancií metamfetamínového rádu – pervitín. V čase spáchania trestných činov bol v štádiu aktívnej závislosti, teda aktívneho užívania pervitínu. Prísunom návykových psychoaktívnych látok došlo k celkovej zmene jeho osobnosti . k tzv. toxickej depravácii alebo úpadku osobnosti. Menovanému je potrebné uložiť ochrannú protitoxikomanickú liečbu v ústavnej forme, nakoľko ambulantný spôsob doposiaľ vykonávanej protitoxikomanickej liečby sa ukázal ako málo účinný. Znalec navrhol obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Správanie obvineného by vzhľadom na všeobecné známe účinky drog na psychiku človeka mohlo byť nepredvídateľné a obavy, že by sa obvinený mohol pod vplyvom drog dopustiť prípadného protiprávneho konania sa majú stávať opodstatnenými. Keďže sa má jednať o na návykových látkach závislú osobu obvineného, tak ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku č. 10/2023, uvedená skutočnosť podľa názoru súdu zvyšuje riziko možnosti vzniku prípadných nenapraviteľných následkov jeho konania.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom, súd obžalovanému ochrannú protialkoholickú liečbu uložil a to vo forme ambulantnej. v bode 1) - 5) rozsudku

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, čin spáchal vlámaním, a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a čin spáchal na mieste požívajúcom pietu,

- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.