Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15CoE-25-2012.pdf
PDF · 77.28 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/25/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Mliekarenská č. 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému: Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XXX, I. K., o vymoženie sumy 2.013,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/172/2011-12 zo dňa 08.06.2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/172/2011-12 zo dňa 08.06.2011 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, Exekútorský úrad vo Vrábľoch, 1.mája 1053, Vráble, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti zmluvných pokút vo výške 721,66 eur a úroku vo výške 9% ročne zo sumy 721,66 eur od 2.4.2010 do zaplatenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 35, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), §2 písm. a), b), § 3 ods. 2, č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii c znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, ods. 2 § 39 § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. k), ods. 5, ods. 6, §54 ods.1 Občianskeho zákonníka, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd prvého stupňa preskúmal zmluvu o revolvingovom úvere, všeobecné obchodné podmienky a zistil, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Uviedol, že zmluva obsahuje neprimerané podmienky dojednania o sankciách - zmluvných pokutách, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S ohľadom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka poznamenal, že takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné a spôsobujú, že exekučný titul v tejto časti zaväzoval na plnenie, ktoré je právom nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi ako aj smernicou Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS. Súd považoval výšku priznaných zmluvných pokút v sume 721,66 eur vzhľadom na výšku istiny za absolútne neprimeranú, priečiacu sa dobrým mravom a zákonu a preto ju posúdil ako neprijateľnú podmienku. Poznamenal, že ide o duplicitné sankcionovanie dlžníka za nesplnenie si povinnosti, kedy si oprávnený spolu so zmluvnou pokutou uplatňuje sankciu aj 9% ročný úrok z omeškania. Dodal, že výška zmluvných pokút nie je dohodnutá priamo v uzatvorenej zmluve ale na predtlačenom tlačive, pričom sú koncipované všeobecne pre veľký počet dlžníkov. Uviedol, že dlžník
nemal možnosť zmluvné podmienky zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. Konštatoval, že na spotrebiteľské právne sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy a preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve ako aj ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Na základe uvedeného preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote. Namietal, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozsah právomoci exekučného súdu na preskúmanie exekučného titulu je vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Tvrdil, že postup súdu, pri ktorom sa zaoberal zmluvou a posudzoval jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom je postupom v rozpore so zákonom, keďže exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať. Konštatoval, že plnením priznaným exekučným titulom sa myslí plnenie vyplývajúce z enunciátu rozhodcovského rozsudku a nie dohoda samotná. Ďalej uviedol, že výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou povinnosťou v rozpore s dobrými mravmi nie je, pričom pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd vychádzať z porovnania výšky sankcie a zabezpečenej povinnosti a z významu zabezpečenej povinnosti. Dodal, že záver súdu, v ktorom porovnával len výšku sankcií vedie nielen k záveru o obsoléntnosti zmluvných pokút, ale rovnako k tomu, že dlhodobé porušovanie povinností zo strany dlžníka je akceptovateľný stav. Namietal, že samotná kumulácia zmluvných pokút nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, má len zvýrazniť preventívny účinok tohto inštitútu. Zdôraznil, že súd svojím uznesením zavádza neprijateľný stav, kedy legalizuje tú skutočnosť, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému žiadne sankcie za omeškanie. Oprávnený preto navrhol odvolaciemu súdu aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 22.02.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 09.02.2011 na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK 33/04/10-SAS vydaného rozhodcom Slovenský arbitrážny súd, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, zo dňa 15.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2010 a vykonateľnosť dňa 18.05.2010. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.
Rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. RK 33/04/10-SAS vydaného dňa 15.04.2010 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.013,99 eura spolu s 9% ročným úrokom od 02.04.2010 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 49,79 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Rozhodcovský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 369 ods.1, § 497, §544 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 565 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah, ktorý treba posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Uviedol, že zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného a dodal, že aj výška zmluvnej pokuty je primeraná k povahe a riziku zmluvného vzťahu, pričom považoval za dôvodné, aby oprávnený požadoval zabezpečenie tohto úveru zmluvnou pokutou i úrokom z omeškania. Rozhodcovský súd preto žalobu v časti istiny ako aj v časti úroku z omeškania vyhodnotil ako v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodnú a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlhovaný zostatok úveru, zmluvnú pokutu aj úrok z omeškania.
Z uvedeného vyplýva, že exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX., zo dňa 13.01.2009 v Nitre. Schválená výška úveru prestavovala sumu 1095,40 eura,
pričom mesačná splátka vrátane úroku predstavovala 66,95 a ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 68,85%. Súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania, ktoré sú uvedené na druhej strane zmluvy.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle už pri vydaní poverenia, nekoná nad rozsah zákona.
Odvolací súd však zdôrazňuje, že podľa bodu q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 nekalou podmienkou je aj požiadavka neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa aplikovaného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom v danom prípade rozhodcovská doložka bola uvedená v Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere ktoré boli súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere v článku 18 bod 2, v rámci ktorej sa oprávnený a povinný dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom. Okrem iného týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté aj právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.
Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka, je potrebné na ňu aplikovať § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul, t.j. rozhodcovský rozsudok.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.