Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42CoE/138/2011

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava proti povinnému U. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. cesta XXXX/XX, O. O., o vymoženie pohľadávky 536,98 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 240/08u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -32 zo dňa 29. 10. 2010, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -32 zo dňa 29. 10. 2010 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica napadnutým uznesením exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že v predmetnej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. vydaný dňa 07. 01. 2008 Mgr. Zsoltom Vargom, rozhodcom rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Mlynská 2, Košice. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 05. 2004 uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou Quatro, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 36 463 311 a povinným. V bode VIII. písm. o) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.

Okresný súd zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože napĺňa znaky predvídané v ust. a nasl. Pritom prihliadol na povahu zmluvných strán a obsah zmluvného záväzku. Prípadnú klauzulu o aplikácii alebo označenie zmluvy o pôžičke ako absolútneho obchodu podľa nepovažoval za prekážku na aplikáciu všeobecných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia a nasl., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Okresný súd prihliadol aj na smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná a je potrebné ju aplikovať ako interpretačné pravidlo k vnútroštátnym právnym normám upravujúcim spotrebiteľské právne vzťahy. Poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, a to na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Cofidis C-473/00 a rozsudok Súdneho dvora EÚ Mostaza Claro C-168/05.

V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že dôsledkom rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Už túto skutočnosť považoval za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Ďalej za neprimeranú podmienku považoval aj skutočnosť, že dodávateľ v rozhodcovskej doložke uviedol konkrétny rozhodcovský súd, pričom poukázal na jeho značnú vzdialenosť od bydliska spotrebiteľa a na to, že náklady súvisiace s účasťou spotrebiteľa na rozhodcovskom konaní by mohli byť pre neho odstrašujúce. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul prostredníctvom vopred určeného rozhodcovského súdu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, vedených na exekučnom súde, ktoré vzbudzujú pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa.

Okresný súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, čím boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. a o rozhodcovskom konaní.

Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že súdny exekútor si trovy exekučného konania neuplatnil, preto mu ich náhradu nepriznal.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na zdôvodnenie uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku rovnako ako ich upravuje pre rozsudky všeobecných súdov SR . Z uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušným konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Pokiaľ by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Konštatoval, že ustanovenie o rozhodcovskom konaní neumožňuje súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Predmetné ustanovenie rovnako neumožňuje exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora, najmä na rozhodnutie C-40/08. Konštatoval, že z európskeho práva za súčasného právneho stavu nie je možné vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý o svojich právach vedel, ale ich neuplatnil. Ani komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že bola narušená zásada rovnocennosti. Dal do pozornosti dôvodovú správu k ust. , z ktorej vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní spolu vo výške 30,31 Eur s DPH.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa k odvolaniu uviedla, že mu nemieni vyhovieť, a preto podľa ust. predložila vec odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 14. 05. 2008 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor podal dňa 22. 05. 2008 na okresnom súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom v Košiciach, sp. zn. zo dňa07. 01. 2008. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného, aby oprávnenému zaplatil sumu 536,98 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 536,98 Eur od 15. 11. 2006 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 53,70 Eur, súdny poplatok vo výške 66,39 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 154,-- Eur. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o pôžičke čXX. zo dňa 26. 05. 2004 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného Consumer Finance Holding., a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok a povinným.

Podľa ust. účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. . Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup okresného súdu.

Do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku , ktorým sa zmenil a doplnil v znení neskorších predpisov (ust. až ) a ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v nie je možné považovať za taxatívnu, pričom je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „“) predovšetkým z ust. a definujúcich zmluvné strany a z ust. zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa ust. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ust. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). V ust. len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. , pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o pôžičke č. XX. zo dňa 26. 05. 2004, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke, kde v bode IX. písm. o) si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so štatútom a rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaviazali podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany vzali na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, a to v lehotách v ňom uvedených. Strany ďalej vzali na vedomie, že v prípad, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.