Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41P-48-2011.pdf
PDF · 79.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41P/48/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci navrhovateľky PhDr. A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom V., T. XX, vo veci nesvojprávnej MUDr. H. M., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej opatrovníčkou PhDr. N. M. (predtým Mgr. N. V.), bytom v S. republike, T. XX/A, XXX XX T. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Jaroslavou Plažákovou, so sídlom Hlavná 40, Košice, v konaní o zmenu opatrovníka, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.10.2011 sa navrhovateľka domáhala, aby súd ustanovil osobne pozbavenej spôsobilosti na právne úkony MUDr. H. M. rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V., T. 4, opatrovníčku K.. M. U., nar. 2.XX.XXXX, bytom V., F. 7, ktorá bude nesvojprávnu zastupovať, spravovať jej majetkové záležitosti, a to vo všetkých právnych úkonoch a podľa platných právnych predpisov.
Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že dňa 2.12.2003 utrpela sestra navrhovateľky MUDr. H. M. rozsiahlu mozgovo cievnu príhodu. Išlo o organicky psychosyndróm ťažšieho stupňa, na základe ktorého nebola schopná komunikovať, bola ochrnutá a vyžadovala si celodennú starostlivosť a opateru. Rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp.zn. 25P/292/03-31 zo dňa 19.1.2004, bola preto pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Uznesením Okresného súdu Košice II. sp. zn. 27P 52/04-17 zo dňa 27.2.2004 bola pani MUDr. H. M. ustanovená za opatrovníčku jej dcéra Mgr. N. V. rod. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., T. 4. Navrhovateľka však nie je spokojná s tým, akým spôsobom Mgr. N. V. funkciu opatrovníčky vykonáva. Preto žiada, aby jej sestre MUDr. H. M. bol ustanovený iný opatrovník. Ako dôvod k zmene opatrovníka navrhovateľka uviedla, že súdom ustanovená opatrovníčka Mgr. N. Kalabišková sa zdržiava dlhodobo mimo územia Slovenskej republiky, konkrétne v Českej republike a nestará sa o záujmy opatrovanca. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vydal dňa 17.8.2005 posudok, číslo konania: K2/2005/02969l, o miere funkčnej poruchy MUDr. H. M.. V zmysle citovaného posudku bola miera funkčnej poruchy MUDr. H. M. stanovená na 80 %. Z uvedeného ťažkého zdravotného postihnutia je MUDr. H. M. odkázaná na osobnú asistenciu v oblasti mobility, komunikácie a v oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti. Osobní asistenti vykonávali svoju funkciu do 6.8.2011. Od tohto dátumu súdom ustanovená opatrovníčka nezabezpečila sestre náležitú starostlivosť prostredníctvom osobného asistenta, na ktorého je v zmysle uvedeného posudku ÚPSVaR odkázaná. Podľa informácií navrhovateľky od 28.7.2011 opatrovníčka sestre ani nezatelefonovala a má záujem opatrovanca umiestniť do ústavu zdravotníckej starostlivosti resp. premiestniť do Prahy, s čím nesvojprávna MUDr. M. nesúhlasí. Navrhovateľka má za to, že súdom ustanovená opatrovníčka neplní svoju funkciu, neháji záujmy opatrovanca a presadzuje svoj záujem pred záujmom opatrovanca. Za opatrovníka navrhuje ustanoviť In. M. U., bytom V., F. 7.
K návrhu na zmenu opatrovníka sa vyjadrila opatrovníčka nesvojprávnej PhDr. N. M. prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 7.12.2011. Potvrdila tú skutočnosť, že MUDr. H. M., ktorá je jej matkou, bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu rozsudkom Okresného súdu Košice II. č.k. 25P/292/2003-31 zo dňa 19.1.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.1.2004 v dôsledku ťažkej mozgovej príhody a jej následkov. Následne bola MUDr. H. M. uznesením Okresného súdu Košice II. zo dňa 27.2.2004 č.k. 27P/52/04, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.3.2004 ustanovená za jej opatrovníčku. Taktiež opatrovníčka potvrdila, že žije v T.. S ostatnými skutočnosťami uvedenými navrhovateľkou však nesúhlasila. Podľa nej navrhovateľka PhDr. F. účelovo zamlčuje, že pokiaľ žila stará matka a matka nesvojprávnej pani R. Z., ktorá zomrela 31.3.2011, naposledy bytom V., V. 41, matka MUDr. H. M. bola striedavo s opatrovníčkou v T. a striedavo v V., v byte jej matky. Pokiaľ bola matka opatrovníčky u svojej matky, chodievala za matkou na predĺžené víkendy do V. a trávila s nimi svoju dovolenku ako aj všetky štátne sviatky a vždy sa tak postarala o všetky matkine potreby. Neskôr si mamu pravidelne brávala k sebe do T.. Matka mala po celý ten čas k dispozícii osobnú asistentku, ktorú osobne vybrala a zamestnala. S tou bola v pravidelnom telefonickom kontakte a teda niekoľkokrát týždenne s ňou hovorila nielen o maminom zdravotnom a psychickom stave, ako aj o rôznych administratívnych záležitostiach, ktoré bolo potrebné vybaviť. Jej matka MUDr. H. M. aj napriek cievnej mozgovej príhode si uvedomovala svoj viac ako dobrý vzťah so svojou matkou, o ktorú ju opatrovníčka nechcela pripraviť. Preto matke umožňovala tieto striedavé pobyty v T. a v V.. Podľa opatrovníčky jej matka MUDr. M. sa tešila tak na stretnutia so svojou matkou ako aj na T., kde jej dcéra poskytovala návštevy divadla a koncertov, ktoré mala vždy veľmi rada. Rovnako mala pre matku zabezpečenú osobnú starostlivosť. V V. to bola osobná asistentka pani R. , s ktorou mala veľmi dobrý vzťah. Tá odrazu v auguste roku 2011 po 8 rokoch svoju asistenciu skončila. Formou SMS-ky 5.8.2011 opatrovníčke oznámila, že dáva výpoveď. Dôvody, ktoré ju k tomuto kroku viedli, sa jej nepodarilo zistiť. Pevnú linku v byte, kde MUDr. H. M. býva, pani F. zrušila , dokonca SIM kartu v mobilnom telefóne vymenila, čím opatrovníčka stratila možnosť komunikovať s matkou. Pani F. sa opatrovníčke napriek opakovaným pokusom o komunikáciu neozvala. Opakovane ju v tom čase žiadala, aby mamu posadila do nočného vlaku, nakoľko matka v minulosti niekoľkokrát túto cestu bez problémov absolvovala, s tým že ju ráno v T. vyzdvihne. Matka totiž do T. v roku 2009 lietala, ale po zvýšení ceny leteniek matka chodila do T. nočným vlakom bez akýchkoľvek problémov. Opatrovníčka PhDr. N. M. v ďalšej časti svojho vyjadrenia uviedla, že opakovane prichádzala do V. za matkou so zámerom odprevadiť ju do T., ale matka ju odrazu odmietala a začali sa u nej prejavovať obavy, strach. Matka jej prejavovala svoju lásku a náklonnosť len v prípade, že boli náhodou samé, teda nebola prítomná pani F.. Správanie matky v prítomnosti pani F. bolo diametrálne odlišné, a to v negatívnom smere. Svojej mame nikdy nepovedala a ani nikdy neuvažovala o tom, že by ju niekam „odložila". Preto je na mieste otázka, prečo sa matka bojí niečoho, čo pred ňou nikdy nenaznačila. Podľa opatrovníčky okrem nej prichádza do kontaktu s mamou len pani F.. Taktiež podľa opatrovníčky nie nepodstatnou skutočnosťou je dedičstvo po poručiteľke pani Z. - najmä byt na V. ulici v V., o ktorého predaj sa snažila pani F. ešte za jej života. Preto má opatrovníčka za to, že toto je dôvod, pre ktorý počas prejednania dedičstva po starej matke, R. Z. na prvom sedení u súdneho komisára JUDr. Y. H. pod č.k. Dnot 80/2011 pani F. uviedla, že požiada o zmenu opatrovníčky dcéry poručiteľky, MUDr. M. a konanie bolo prerušené. Podľa PhDr. N. M. nie nepodstatnou skutočnosťou je aj to, že poručiteľka mala doma s veľkou pravdepodobnosťou k dispozícii hotovosť v nie zanedbateľnej hodnote, aby nemusela v prípade potreby ísť do banky. Avšak podľa vyjadrenia pani F. v byte sa údajne žiadna hotovosť nenachádzala. Zdravotný stav matky sa snažila konzultovať i u jej ošetrujúcej lekárky MUDr. I. a poradiť sa, ako riešiť mamine problémy, ale napriek tomu, že vie, že je matkinou opatrovníčkou, táto jej odmietla poskytnúť informácie. Opatrovníčka ďalej uviedla, že snažila sa riešiť maminu situáciu aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a preto navštívila pani riaditeľku. Aj tu narazila na problém, nakoľko ošetrujúca lekárka i pani riaditeľka majú s pani F. veľmi blízky vzťah. Keďže mala za to, že je potrebné mamu vyšetriť u všeobecného lekára a aj u špecialistu, chcela mamu zobrať na vyšetrenia, ale matka to až búrlivo odmieta. Ako opatrovníčka je pripravená pokračovať v starostlivosti o svoju matku ako jej dcéra. Preto má za to, že neexistujú skutočné dôvody na zmenu v osobe opatrovníka.
Ďalším podaním zo dňa 24.1.2012, doručeným súdu dňa 26.1.2012, navrhovateľka PhDr. A. F. oznámila súdu, že pominuli dôvody, pre ktoré podala návrh na zmenu opatrovníka a žiada súd o zastavenie konania vo veci zmeny opatrovníka. Ako dôvod uviedla tú skutočnosť, že od 9.1.2012 zabezpečil doterajší opatrovník sestry (jej dcéra N. M. - V., bytom T. XX/A, T., ČR) sestre osobnú asistenciu a nesnaží sa ju nateraz proti jej vôli premiestniť do T..
Podľa § 96 ods.1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p."), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže vo veci bolo vytýčené pojednávanie ešte pred späťvzatím návrhu na deň 29.2.2012, na základe vyššie cit. zák. ustanovení na pojednávaní dňa 29.2.2012 súd rozhodol o zastavení konania, pretože navrhovateľka ešte pred prvým pojednávaním vzala návrh v plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Súhlas iného účastníka nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.