Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-119-2011.pdf
PDF · 77.23 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/119/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Martinou Trnavskou v právnej veci navrhovateľa T. A., štátneho občana P. republiky, bytom A. A., L. XXX/XX proti odporkyni R. A., štátnej občianke P. republiky, bytom A. Teplá, L. XXX/XX o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Návrh s a z a m i e t a.
Odporkyni s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporkyni určenia príspevku na jeho výživu ako rozvedeného manžela v sume 100,- Eur mesačne s účinnosťou od 24.05.2011 do 30.06.2011 a od 01.10.2011. V návrhu uviedol, že jeho manželstvo s odporkyňou bolo rozvedené. Po návrate z výkonu trestu od 17.05.2011 bol nezamestnaný. Od 01.07.2011 do 01.10.2011 pracoval. Od tej doby je opäť nezamestnaný. Uviedol, že je bezdomovec, poberá dávky v hmotnej núdzi.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že príčinou rozvratu ich manželstva bolo práve správanie sa navrhovateľa, ktorý požíval alkoholické nápoje vo zvýšenej miere a je tomu tak aj v súčasnosti. Z tohto dôvodu nie je zamestnaný.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. riadne a včas predvolaný, nepožiadal o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, výpisom z LV č. 2561 pre k.ú. A. A., potvrdením ÚPSVaR A., potvrdením ÚPSVaR A. o dobách evidencií na úrade práce, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.01.2007 č.k. 19C/112/2005-68, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 19C/112/2005, mzdovým listom odporkyne a zistil tento skutkový stav:
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci sú bývalí manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.01.2007 č.k. 19C/112/2005-68, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2007. Príčinu rozvratu ich manželstva videl súd v prístupe navrhovateľa k manželskému spolužitiu, ktoré prerušil tým, že opustil spoločnú domácnosť a zdržuje sa na neznámom mieste, ako aj v správaní sa navrhovateľa počas spolužitia, a to jeho nezáujmom o spoločný rodinný život. Z výsluchu odporkyne vyplynulo, že počas trvania manželstva navrhovateľ ničím neprispel ani na chod domácnosti ani na výživu spoločných detí, deti živila odporkyňa sama. Navrhovateľ dokonca opustil
rodinu a žil s inou ženou zhruba 5 rokov, kým neumrela. Potom sa vrátil k nej, no správal sa agresívne. Stalo sa, že na ňu zaútočil sekáčom. Práve v dôsledku agresie bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní pol roka a bolo mu uložené protialkoholické liečenie. Vypovedala, že navrhovateľ je zdravý, má možnosť sa zamestnať, avšak zamestnaniu sa vyhýba, požíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere. Navrhovateľ potvrdil, že bol dňa 17.05.2011 prepustený z výkonu trestu. Podľa potvrdenia ÚPSVaR A. zo dňa 22.06.2011 bol od 18.05.2011 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v zmysle zákona č. 599/2003 Z.z.. Podľa jeho tvrdenia od 01.07.2011 do 30.09.2011 pracoval, a od 01.10.2011 je opäť nezamestnaný. Odporkyňa je zamestnaná ako robotníčka vo firme Worldcolour, s.r.o., kde dosahuje mzdu v priemere 345,- Eur mesačne v čistom. Iný príjem nemá. Je rozvedená, nemá v súčasnej dobe vyživovaciu povinnosť. Býva v byte, ktorý je v spoluvlastníctve účastníkov.
Podľa § 72 ods. l, 2, 3 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že príčinou rozvratu manželstva bolo jednak postoj navrhovateľa k rodinným povinnostiam tým, že sa nestaral o rodinu, neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom pochádzajúcim z manželstva ani k odporkyni, jednak správanie sa navrhovateľa k odporkyni. Dopustil sa voči nej agresívneho skutku, ktorý naplnil znaky prečinu nebezpečného vyhrážania, za ktorý skutok bol odsúdený na trest odňatia slobody a bolo mu uložené protialkoholické liečenie.
Za takýchto okolností by priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi. Zákon o rodine rozpor s dobrými mravmi sankcionuje úplnou stratou nároku na výživné. Okrem toho navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho objektívne danej neschopnosti sám sa živiť. Z uvedených dôvodov súd návrh na určenie príspevku na výživu navrhovateľa zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že si vo veci plne úspešná odporkyňa, ktorá má zásadne právo na náhradu trov konania, neuplatnila tento nárok, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín. Účastník, ktorý sa odvolania vzdal, nemá právo podať odvolanie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).