Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_CA-12C-3-2023.pdf
PDF · 97.32 KB
Case nature
Area
Subarea
CA-12C/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňu Mgr. Annou Holeščákovou a v spore žalobcu Slovak Estate, s.r.o., Tallerova č. 4, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 50 050 907, právne zast. Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners, s.r.o., Žižkova č. 4D, 040 01 Košice, IČO: 47 240 082, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, XXX XX C. D. XXXX, 2/ E. F., G. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX C., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v rade 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec C., okres Čadca, evidovaných na LV č. XXX a to:
- parcela CKN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2,
- parcela CKN č. XXXX – záhrada o výmere 449 m2,
- rodinný dom č. súp. XXXX, postavený na parcele CKN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2 a n a r i a ď u j e predaj týchto nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi strany sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach a teda s týmito podielmi:
- žalobcovi v podiele 1/14,
- žalovanému v rade 1/ v podiele 1 a 5/14,
- žalovanej v rade 2/ v podiele 1/14.
II. Žalobca m á voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil súdu 13.1.2023 žalobou, ktorou sa voči označeným žalovaným domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a to nariadením jej predaja.
2. Podanie žaloby po skutkovej stránke právny zástupca žalobcu odôvodnil tak, že žalobca a žalovaní v rade 1 a 2 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. C., obci C., okrese Čadca evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, a to parcela reg. „C“, číslo XXXX o výmere 293 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok, parcela reg. „C“, číslo XXXX o výmere 449 m2, druh pozemku: záhrada, - stavba so súpisným číslom XXXX, druh stavby 10 – rodinný dom, popis stavby: „Rodinný dom č.s.XXXX“, postavený na parcele reg. „C“, číslo XXXX a to konkrétne žalobca v spoluvlastníckom podiele vo výške 1/14 k celku, žalovaný v 1. rade (na liste vlastníctva evidovaný pod poradovými číslami 1 a 2) súhrnne v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 12/14 k celku, žalovaný v 2. rade v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/14 k celku. Žalobca nemá naďalej záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými a má záujem toto podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Žalobca sa listami obrátil na každého zo spoluvlastníkov so žiadosťou o odkúpenie predmetných spoluvlastníckych podielov. Žalobca však od jednotlivých spoluvlastníkov neobdŕžal reakciu aj napriek
tomu, že žalovaným bol predmetný list doručený, respektíve sa dostal do ich dispozičnej sféry. Vzhľadom k tejto skutočnosti navrhol, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v zmysle poslednej eventuality predpokladanej ustanovením § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. t.j. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Žalobca je minoritným vlastníkom predmetných nehnuteľností a nemá záujem na prikázaní nehnuteľnosti do jeho vlastníctva, ani túto nevie účelne využiť. Taktiež žalovaná v 2. rade nereagovala na ponuku žalobcu na odpredaj svojho spoluvlastníckeho podielu, na základe čoho sa žalobca domnieva, že nemá záujem stať sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Čo sa týka osoby žalovaného v 1. rade, tu si žalobca dovoľuje poukázať na skutočnosť, že na predmetnom liste vlastníctva sú v neprospech žalovaného v 1. rade vedené exekučné záložné práva v prospech Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. ako aj EOS KSI Slovensko s.r.o. Táto skutočnosť evokuje, že osoba žalovaného v 1. rade nemusí byť spoľahlivá, čo sa týka plnenia svojich peňažných záväzkov. Ak by zo strany súdu došlo k prikázaniu nehnuteľností do vlastníctva žalovaného v 1. rade, a zároveň zaviazaniu žalovaného v 1.rade na úhradu primeranej finančnej náhrady v prospech žalobcu a žalovanej v 2. rade, domnievame sa, že dobrovoľné splnenie nároku by bolo s ohľadom na vyššie uvedenú skutočnosť týkajúcu sa prebiehajúcich exekučných konaní, minimálne ohrozené. Jedinou zostávajúcou alternatívou vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je tak nariadenie ich predaja súdom a rozdelenie výťažku z predaja medzi spoluvlastníkov pomerne podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Žalobca si za účelom stanovenia primeranej náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nechal vypracovať znalecký posudok č. 204/2022, vypracovaný znalcom z príslušného oboru H. A. I., A. XX, J.. V zmysle tohto znaleckého posudku boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX ohodnotené na sumu 133.000,- EUR a teda spoluvlastnícky podiel žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam (o veľkosti 1/14 k celku) má hodnotu vo výške 9.500,- EUR.
3. K podanej žalobe na preukázanie tvrdení pripojil žalobca ako listinné dôkazy výpis LV č. XXX k 7.12.2022, podacie lístky o odoslaní výzvy pre žalovaných v rade 1 a 2, predžalobnú výzvu adresovanú žalovanému v rade 1 a 2 zo dňa 21.11.2022, doklad o vrátení neprevzatej zásielky žalovaným v rade 1),doklad o prevzatí zásielky žalovanou v rade 2, znalecký posudok č. 204/2022 na stanovenie hodnoty nehnuteľností.
4. Po úhrade súdneho poplatku súd v rámci realizácie prípravy pojednávania doručoval žalobu spoločne s procesným poučením ako i výzvou vo forme uznesenia na vyjadrenie sa k žalobe žalovaným v rade 1 a 2. Doručenie mal súd vykázané u žalovaného v rade 1/ dňa 21.4.2023 a u žalovanej v rade 2/ dňa 30.3.2023.
5. Žalovaní v rade 1 a 2 po doručení žaloby nárok žalobcu žiadnym spôsobom nerozporovali, neuviedli žiadne tvrdenia, dôkazy, zostali v spore pasívnymi. Súd preto nariadil vo veci pojednávanie na ktoré predvolal strany sporu. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, dostavila sa žalovaná v rade 2 a nedostavil sa žalovaný v rade 1), ktorý si písomnosť – predvolanie neprevzal v odbernej lehote na pošte, súd uplatnil v jeho prípade fikciu doručenia a pojednávanie za splnenia procesných podmienok podľa § 182 a nasl. CSP vykonal v jeho neprítomnosti.
6. Právny zástupca za žalobcu sa pridržiaval podanej žaloby v celom rozsahu. Žalobca mal opakovane snahu, aby sa vyporiadala predmetná nehnuteľnosť dohodou, na dohodu však nereagovali tak žalovaný v rade 1/ ani žalovaná v rade 2/ a preto sa rozhodol vyporiadať nehnuteľnosť predajom, teda spôsobom tretej strane. K danej deľbe s poukazom na výšku spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovaného pričom je neúčelné, aby bola rozdelená vec. Rovnako tak poukazuje, že žalovaní v rade 1/ a 2/ žiadnym spôsobom vlastne nenavrhli ani nechceli vyporiadať predmetnú nehnuteľnosť.
7. Žalovaná v rade 2/ na pojednávaní uviedla, že chcela sa s bratom spojiť (pozn. súdu žalovaným v rade1), avšak on na ňu nereaguje. On býva v tomto rodinnom dome. Chcela by to predať s tým teda, aby ju vyplatil.
8. Procesným postupom podľa § 204 CSP súd vykonal dokazovanie oboznámením aktuálneho výpis z LV č. XXX kat. úz. C., kde je vedená sporná nehnuteľnosť a to nielen zastavaná plocha, nádvorie, záhrada, ale aj rodinný dom č. súp. XXXX. Okruh účastníkov ku dňu podania žaloby ako i ku dňu rozhodovania mal za ustálený.
9. Súd v danej veci posúdil uplatnený nárok podľa § 142 Občianskeho zákonníka ako návrh jedného podielového spoluvlastníka na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. V danej veci však s prihliadnutím na to, že súd je viazaný poradím, ktorým aktuálne môže vyporiadať predmetnú nehnuteľnosť a nariadenie predaja je vlastne až treťou alternatívou, pokiaľ nedisponoval výlučným stanoviskom zo strany samotného žalovaného v rade 1/, v danej veci s prihliadnutím na spôsob vyporiadania súd pojednávane odročil a opätovne dotazoval žalovaného výzvou, či nedisponuje finančnými prostriedkami na výplatu žalobcu. Výzva bola žalovanému v rade 1) doručená fikciou opätovne di ju neprevzal v odbernej lehote na pošte spoločne s termínom pojednávania. V nadväznosti na tieto skutočnosti preto súd na pojednávaní konanom 16.11.2023 rozhodol v neprítomnosti žalovaných, pričom sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe v nezmenenom rozsahu.
10. Súd následne vo veci nariadil opakovane pojednávanie na ktorom vo veci rozhodol.
11. Podľa ust. § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obč. zák.“) podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa ust. § 141 ods.1 Obč. zák. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa ust. § 142 ods.1, 2 Obč. zák. (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa článku 20 ods.1 a ods.3 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov: (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
12. Strany sporu (žalobca a žalovaní v rade 1 a 2) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (§ 137 ods.1 Obč. zák.) a pretože sa vo veci zrušenia svojho spoluvlastníctva (§ 141 ods.1 Obč. zák.) nedohodli, boli splnené podmienky podľa cit. ust. § 142 ods. 1 Obč. zák., aby o podanej žalobe žalobcu ako jedného z podielových spoluvlastníkov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodol súd. Medzi účastníkmi nebola sporná existencia ich spoločného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, táto bola preukázaná z listu vlastníctva č. XXX kat. územie C., okres Čadca ku dňu rozhodovania. Predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. C. a to konkrétne parcela CKN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2,parcela CKN č. XXXX – záhrada o výmere 449 m2, rodinný dom č. súp. XXXX, postavený na parcele CKN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2 .
13. Súd poukazuje na to, že ak nedôjde k dohode. tak na návrh niektorého zo spoluvlastníkov rozhodne súd. Ktorýkoľvek spoluvlastník sa tak môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Spoluvlastníctvo nadväzuje na ochranu vlastníckeho práva poskytovanú v čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých účastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu ku spoločnej veci s tými dôsledkami, že spoluvlastník môže so svojim podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. Preto rovnako tak, ako nikto v zásade nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu, tak nemôže byť nútený, aby bez prejavu vôle prijal iného spoluvlastníka. V oboch prípadoch rozhoduje pri nezhode súd ( rozhodnutie ÚS ČR I. ÚS 279/1995 z 11.6.1997).
14. Z vyjadrení strán sporu je zrejmé, že žalobca navrhoval a snažil sa so žalovanými vyriešiť mimosúdne, toto sa mu nepodarilo a žalovaní v rade 1a 2 ani na podklade výzvy žalobcu ani v priebehu sporu (žiadne vyjadrenie od žalovaného v rade 1) nezaujali jednoznačné stanovisko čo do spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva a preto žalobca dôvodne nechcel ďalej zotrvať v spoluvlastníctve so žalovanými. Pokiaľ ide o pasivitu žalovaných pred podaním žaloby vystavili tým žalobcu stavu, že by fakticky nikdy nikto nemohol vyporiadať spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti ak by bol odkázaný na vôľu druhého spoluvlastníka a práve preto Občiansky zákonník stanovuje možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím, ak nedôjde k dohode ako v tomto spore.
15. Súd v danom prípade poukazuje na § 142 ods. 1 OZ, ktorý stanovuje poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ak je to možné, súd vec rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; pritom prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Spôsob vyporiadania nemá spočívať len v poskytnutí náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Toto ust. § 142 ods. 1 OZ určuje záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Vo vzťahu k reálnemu rozdeleniu súd uvádza, že toto prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a podobne). Súd preto v danej veci zohľadňoval i túto možnosť reálneho rozdelenia veci (rodinného domu minimálne a pozemkov podľa geometrického plánu), avšak s prihliadnutím na výšku podielu žalobcu 1/14 ako i stanovisko žalovanej v rade 2), ktorá chcela nehnuteľnosť tiež predať a nemala záujem o vyčlenenie svojho podielu, súd tento spôsob nepovažoval za vhodný. Pokiaľ ide o druhý spôsob, prikázanie veci za náhradu, žalovaná chcela nehnuteľnosť predať a žalovaný v rade 1) zostal v spore pasívny. Súd v tomto smere s prihliadnutím na individuálnu okolnosť a to tú skutočnosť, že žalovaný v rade 1) v dome býva nad rámec svojich povinností, dopytoval žalovaného opakovane vo vzťahu k možnosti odkúpenia nehnuteľnosti do jeho vlastníctva a zistenia jeho bonity. Ani v tomto smere však súd úspešným nebol, žalovaný si písomnosti opakovane nepreberal, staval sa do pozície „nezainteresovaného“ a preto súd v danom prípade na podklade podanej žaloby dospel k záveru, že jediným spôsobom pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja nehnuteľností, ku ktorým sa žalobca domáhal vyporiadania.
16. V tomto smere súd uvádza, že táto možnosť (ako posledná o spôsobov vyporiadania) sa preukázala ako jedinou, pričom súd nemal nielen tvrdené ale ani preukázané dôvody pre nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa § 142 ods. 2 OZ.
17. Súd v danom spore primárne poukazuje na to, že sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy, je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Strana sporu má preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech.
18. Pri absencii dôkaznej iniciatívy na strane konajúceho súdu (uvedený prípad nemožno subsumovať pod niektorý z dôvodov prezumovaných v CSP, t.j. súd bol oprávnený vykonať/zabezpečiť dôkaz iba na návrh niektorej zo strán sporu), bez príslušného návrhu predloženého stranou sporu, nie je súd oprávnený ďalšie dokazovanie nariadiť.
19. S poukazom na ustálený a preukázaný skutkový stav ako i nečinnosť žalovaného v rade 1) a stanovisko žalovanej v rade 2) súd rozhodol o nariadení predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov. Pokiaľ nedôjde k predaju, nehnuteľnosť zostáva naďalej v spoluvlastníctve. Až do úspešného predaja veci spoluvlastníci môžu dohodou spoluvlastníctvo zrušiť iným spôsobom. Predaj spoločnej veci sa uskutoční podľa Exekučného poriadku podľa § 134 a nasl. EP.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP, nakoľko žalobca bol v spore plne úspešným oproti žalovaným, ktorí v spore neúspešnými neboli a súd prihliadol pričom i na to, že žalobu podával žalobca až po tom, čo sa bezvýsledne obrátil na žalovaných s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. O konkrétnej sume rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením poverený súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.