Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/3/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloletú U. O., narodenú XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka W. O., bytom M. XXX XX, prechodne bytom Na hlinách č. XX, H. a otca M. B., bytom M. č. XXX, zastúpený advokátkou M.. O. Poredošovou, so sídlom Teslova č. 5, Bratislava, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, o návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 31. októbra 2011, č. k. - 36, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá U. do rozhodnutia vo veci samej zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že matka maloletej podala dňa 26.04.2011 návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, pričom žiadala maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného. Podaním zo dňa 24.10.2011 otec maloletej navrhol vydanie predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov z dôvodu, že matka sa zo spoločnej domácnosti i s maloletou odsťahovala a bez súhlasu otca žije s maloletou v H.; opakovanými zmenami pobytu vytvára maloletej nestabilné prostredie, čo má neblahý vplyv na jej výchovu a celkový vývoj; otec maloletú nevidel od polovice júla 2011, matka mu neumožňuje s maloletou kontakt; pracuje v prostredí nočných klubov a často strieda partnerov. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dôvody uvádzané otcom ako i ostatné súdom zistené skutočnosti, nie sú takého charakteru, aby bolo dôvodné predbežným opatrením zo strany súdu nariadiť nad maloletou striedavú starostlivosť. Zo strany mesta Trnava a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava nebolo hlásené, že by matka zanedbávala výchovu, starostlivosť a opateru o maloletú a z tohto titulu bola maloletá ohrozená na živote a zdraví, alebo že by matka s ňou žila v nevyhovujúcom prostredí, či s ľuďmi, ktorí by nepriaznivo vplývali na jej zdravý duševný vývoj. Nebolo preukázané, že by matka často striedala partnerov, alebo pracovala v prostredí nočných klubov a zanedbávala tak starostlivosť a opateru o maloletú. Žiadna zo skutočností, pre ktoré otec podal návrh na vydanie predbežného opatrenia nebola potvrdená, pričom ani jeden z dôvodov, pre ktoré podal otec návrh na vydanie predbežného opatrenia nespĺňa zákonom stanovené podmienky ustanovenia (ďalej len ). Súd prvého stupňa poukázal na to, že v prvom rade musí rozhodnúť o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej a v rámci tohto konania môže riešiť aj otázku striedavej starostlivosti, ak na tom bude otec maloletej trvať.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom určenej lehote odvolanie otec maloletej. Uviedol, že súd prvého stupňa nezohľadnil záujem dieťaťa na stabilite jeho duševného vývoja, do rozhodnutia vo veci samej. Znemožnením stretávania sa otca s maloletou, prerušením ich kontaktu, môže dôjsť k narušeniu ich vzájomných väzieb a hrozí ujma v emocionálnom vývoji dieťaťa. Súd prvého stupňa sa nezaoberal tým, že matka otcovi dlhodobo a trvale bráni vo výkone jeho rodičovských práv. Maloletá bola pred odchodom matky v striedavej starostlivosti oboch rodičov na základe ich vzájomnej dohody. Odsťahovala sa náhle, bez uvedenia dôvodu a od júla 2011 otec nemá možnosť sa s maloletou stretnúť a podieľať sa na jej výchove. Podľa otca maloletej rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu detí a štát ich v tom musí podporovať a poskytovať im pomoc. Súd prvého stupňa v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa nerozhodol o dočasnej úprave styku, čoho následkom je znemožnený kontakt medzi otcom a dcérou. Otec má právo podieľať sa na výchove dcéry a stretávať sa s ňou a to napriek prebiehajúcemu konaniu na Okresnom súde Trnava. Matka bráni otcovi v styku s dieťaťom, čím porušuje nielen právne predpisy, ale i neodňateľné právo dieťaťa na oboch rodičov. O maloletú sa rodičia starali striedavo, už pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti, preto navrhovaná striedavá starostlivosť by nijako nenarušila režim a stabilitu dieťaťa. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v plnom rozsahu vyhovie.

Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že je v záujme maloletej, aby boli upravené práva a povinnosti rodičov k nej, nakoľko rodičia nie sú schopní sa na tomto dohodnúť. Zároveň je v záujme maloletej U., aby sa pravidelne s otcom stretávala a jej vzťah s otcom sa tým prehlboval. Žiadala však, aby bola maloletá U. zverená do jej osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný na platenie výživného v sume 220 eur mesačne a styk otca s maloletou bol upravený každý víkend v čase od piatku 17.00 hod do nedele 17.00 hod. So striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila, keďže matka a otec bývajú asi 60 km od seba, maloletá má už v Trnave vytvorené zázemie, navštevuje škôlku na P. č. XX, má tu lekára. Otec maloletej sa nezaujíma o jej zdravotný stav, jej potreby a neplatí výživné. Otec žiada zveriť maloletú U. do striedavej osobnej starostlivosti len kvôli svojej matke, ktorá si to vyžaduje a otcovi maloletej to vyhovuje, aby nemusel platiť výživné.

Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že v konaní o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je potrebné preukázať u oboch rodičov spôsobilosť dieťa vychovávať, zamerať sa na záujem dieťaťa a zaistiť, aby boli lepšie uspokojované potreby dieťaťa tým, že dieťa bude zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Vo veci je preto potrebné nariadiť dokazovanie a preskúmať jednotlivé skutočnosti. Vzhľadom na to kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa o predbežnom opatrení potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, 204 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ( ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne ( ). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne ( posledná veta ).

Predmetom konania je návrh otca na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá U. na čas do rozhodnutia vo veci samej zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že každý z nich, bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú striedavo každých 14 dní.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia maloletej U. narodenej dňa XX.XX.XXXX, žili v spoločnej domácnosti až do 25.01.2010, kedy pre pretrvávajúce nedorozumenia matka spolu s maloletou opustila spoločnú domácnosť. Dňa 26.04.2011 matka maloletej podala návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej U., pričom žiadala, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti a aby bol otec zaviazaný na platenie výživného v sume 220 eur mesačne. Toho času je matka s maloletou od 10.03.2011 prihlásená na prechodný pobyt v H., ulica Na hlinách č. XX. Podľa potvrdenia O. školy H., P. č. XX, maloletá U. navštevuje túto materskú školu od 02.09.2011. Počas konania o úpravu práv

a povinností rodičov k maloletej, otec podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, a to na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti rodičov. Model striedavej starostlivosti fungoval už od pol roka veku maloletej až do júla 2011, kedy matka otcovi zabránila stretávať sa s maloletou. Od konca roka 2011 sa opäť s maloletou stretávajú a to tak, že maloletá je 5 dní u otca a 14 dní u matky. Keďže maloletá Laura má v škôlke v obci M. veľa kamarátov, bez problémov si zvykne a adaptuje sa na prostredie v oboch škôlkach v H. i M. (písomné vyjadrenie zo dňa 26.01.2012).

Matka maloletej s navrhovaným predbežným opatrením nesúhlasila a podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal na platenie výživného a upravil styk otca s maloletou tak, že tento je oprávnený sa s ňou stretávať každý víkend od piatku 17.00 hod do nedele 18.00 hod.

Súd prvého stupňa návrh otca na vydanie predbežného opatrenia zamietol s odôvodnením, že nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by nad maloletou mala byť predbežným opatrením nariadená striedavá starostlivosť.

Podľa veta prvá ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa (2). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (4).

Predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, možno ho vydať pred začatím konania ( ) alebo po jeho začatí ( ) ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie je namieste vtedy, ak je potrebné pomery účastníkov dočasne upraviť, pretože nie je možné vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci, prípadne neskoršie ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami. Toto rozhodnutie je len dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Nariadenie procesného zabezpečenia predpokladá nemožnosť okamžitej definitívnej ochrany meritórnym rozhodnutím súdu.

Predbežné opatrenie je možné nariadiť aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, kde je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas do rozhodnutia vo veci samej. V týchto prípadoch je však potrebné dôsledne prihliadať v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa, tak, aby týmto dočasným inštitútom nedošlo k negatívnym zásahom do jeho vývoja, výchovy a rodinného prostredia, k zásahom ktoré by boli nezvratné, radikálne a dieťaťu by spôsobovali citovú ujmu, či traumu.

V predmetnej veci sa otec v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej domáha vydania predbežného opatrenia, ktorým by maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti už od 25.01.2010, otec maloletej žije v obci M., matka s maloletou od marca roku 2011 žije v H., pričom maloletá tu navštevuje od 02.09.2011 aj predškolské zariadenie a má tu aj lekára. Otec maloletej dôvodí, že maloletá bola až do júla 2011 v striedavej osobnej starostlivosti rodičov (model 10 dní u otca, 12 dní u matky), a to už od pol roka veku maloletej, takže maloletá nebude mať problém sa na striedavú starostlivosť adaptovať, pričom v M. má kamarátov.

Pokiaľ rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a nedôjde k ich vzájomnej dohode o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, môže tak urobiť súd aj bez návrhu. Účelom ustanovenia § 36 Zákona o rodine je, aby aj v prípadoch, kedy sa rodičia nevedia dohodnúť o výkone svojich práv a povinností, bola vždy zabezpečená riadna osobná starostlivosť o maloleté dieťa. Súd predovšetkým určí, ktorému z rodičov dieťa zverí do osobnej starostlivosti, pritom prihliada na záujem maloletého dieťaťa, musí zohľadniť citové väzby k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu, ako aj vývinové potreby dieťaťa. Pri deťoch predškolského veku je nezanedbateľným aj hľadisko stability budúceho výchovného prostredia. Do úvahy tiež prichádza zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, najmä ak to navrhuje aspoň jeden z rodičov. Úlohou súdu je potom skúmať, či rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, teda autoritatívny výrok súdu o nej bez podkladu v konsenze obidvoch rodičov, je v záujme dieťaťa, aby nedošlo k jeho citovej ujme, aby jeho rozvoj bol úplný, najmä po stránke citovej, rozumovej a mravnej. Súd sa musí vždy zamerať iba na potreby dieťaťa a na to, či tieto potreby dieťaťa budú striedavou osobnou starostlivosťou naplnené.

Súd je povinný skúmať, ktorý spôsob starostlivosti o maloleté deti je najvhodnejší, pričom nemožno opomínať ani skutočnosti súvisiace s osobnosťou dieťaťa, jeho vekom, schopnosťami a vývojovými možnosťami. Dieťa má právo na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi, vždy pri dôkladnom zvážení, akým spôsobom sa styk s rodičmi bude vykonávať. Súd prihliadne na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovnú schopnosť a zodpovednosť každého rodiča, stabilitu budúceho výchovného prostredia, na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove s druhým rodičom, na citové väzby voči súrodencom, starým rodičom a ďalším príbuzným, ako aj na hmotné zabezpečenie zo strany rodičov vrátane bytových pomerov.

Striedavá osobná starostlivosť zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa, ak títo spolu nežujú. Pri rozhodnutí o takomto spôsobe zverenia detí je potrebné zvážiť predovšetkým (a to aj vzhľadom na vek a potreby detí) stabilitu výchovného prostredia. Pravidelná zmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, môže mať okrem pozitívnych vplyvov spočívajúcich najmä v kontakte s obidvoma rodičmi a ich výchovným vplyvom aj negatívne vplyvy, čo dokáže zhodnotiť predovšetkým znalec z odboru psychológie. Pokiaľ súd pristúpi k takémuto spôsobu zverenia detí, musí mať osvedčené, že striedavá osobná starostlivosť zabezpečí dieťaťu okrem rovnocenného kontaktu s obidvoma rodičmi aj citovú vyrovnanosť a zdravý psychický vývoj.

Dôležitým prvkom pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je osvedčenie vysokej miery schopnosti dohody rodičov, keďže takáto úprava predpokladá nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich napr. aj s jeho predškolskou výchovou (dieťa by malo stále navštevovať rovnaké zariadenie). Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované.

Schopnosť dohody rodičov musí súd zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností. Rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti si teda vyžaduje vykonanie podrobného a dôsledného dokazovania, aké však v štádiu rozhodovania o predbežnom opatrení nemožno vykonať, nakoľko účelom tohto inštitútu je len dočasná úprava pomerov účastníkov do rozhodnutia súdu o veci samej, a to v nevyhnutnom rozsahu, aby zásah predbežným opatrením vykonaný, nebol neprimeraný. Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesmie byť ústupkom v ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov (rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 27. januára 2005, sp. zn. ).

Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní zatiaľ neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záujem maloletej U. na tom, aby bola predbežne, do rozhodnutia vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov k nej, zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Maloletá U. má X a pol roka, žije spolu s matkou v H. a tu navštevuje aj predškolské zariadenie. Otec maloletej býva v inej obci. Matka maloletej súhlasí s tým, aby sa s ňou otec stretával, avšak nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, jednak z dôvodu vzdialenosti od bydliska otca, narušenia dochádzky do predškolského zariadenia, tiež poukazuje na to, že v čase keď sa maloletá s otcom ešte stretávala, bola po prevažnú dobu v starostlivosti jeho matky. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že na rozhodnutie, či nariadenie striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, je v jej záujme, bude ešte potrebné na preskúmanie jednotlivých skutočností vykonať dokazovanie.

Za súčasnej situácie má teda odvolací súd zato, že rozhodnutie o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti by bolo predčasné, nakoľko pre takéto rozhodnutie nie sú zatiaľ dostatočne preskúmané pomery oboch rodičov, ich spôsobilosť zabezpečiť striedavú osobnú starostlivosť o maloletú ako i skutočnosť, či takýto spôsob výchovy maloletej je predovšetkým v jej záujme a budú tak lepšie uspokojované jej potreby. Všetky tieto skutočnosti budú predmetom skúmania v konaní vo veci samej, o úprave práv a povinností rodičov k maloletej. V tomto stave konania však pre tento záver zatiaľ nie sú dostatočné podklady, pričom pri vydávaní predbežného opatrenia súd vychádza z účastníkmi tvrdených a v konaní osvedčených skutočností, nevykonáva podrobné dokazovanie, aby bol splnený účel predbežného opatrenia, ktorým je zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany ohrozených resp. porušených práv.

S poukazom na uvedené súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh otca na vydanie predbežného opatrenia zamietol, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia za použitia ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.