Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-74Pc/5/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa - osoby povinnej platiť výživné: H. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom L.-J., voči osobe, oprávnenej z vyživovacej povinnosti: V. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. X, XXX XX L., o zníženie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd znižuje vyživovaciu povinnosť otca H. L., nar. XX.XX.XXXX voči plnoletému synovi V.Á. L., nar. XX.XX.XXXX počnúc dňom 16.02.2023 z doterajšej sumy 200 eur mesačne na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa platného v znení neskorších predpisov, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci vopred k rukám oprávneného.

II. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -67 z 26.07.2018 v časti vyživovacej povinnosti otca voči synovi V..

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 16.02.2023 doručil navrhovateľ bývalému Okresnému súdu Bratislava V podanie, ktorým sa domáhal zníženia výživného pre syna a zároveň nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil navrhovateľovi povinnosť platiť výživné pre syna V. L. vo výške 32,11 eura. Uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. -12 zo dňa 20.02.2023 súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2023.

2. Podaný návrh vo veci samej navrhovateľ odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.07.2018, č. k. -67, právoplatným a vykonateľným dňa 08.08.2018, súd upravil jeho výživné k synovi na sumu 200,- eur mesačne. Od posudzovaného obdobia došlo k podstatným zmenám, ktoré majú vplyv na možnosti otca podieľať sa na výžive syna. Navrhovateľ - otec plnoletého syna sa v čase podania návrhu nachádzal v Ú. pre mužov. Od roku 2018 je nezamestnaný, nevlastní žiadny majetok, je osobou bez domova. Trpí závažnou závislosťou od alkoholu. Jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi. Nie je preto v jeho možnostiach podieľať sa na výžive v rozsahu rozsudku. Navyše má vyživovaciu povinnosť aj voči maloletej dcére. Navrhovateľ ďalej uviedol, že obe svoje deti dostatočne materiálne zabezpečil, a keďže ich matke patrí majetok, ktorý bol predmetom BSM, a to viaceré nehnuteľnosti, z ktorých jej plynú ďalšie príjmy. Syn tiež nadobudol plnoletosť, čím sa zlepšila jeho možnosť privyrobiť si počas štúdia a čiastočne sa podieľať na svojich životných nákladoch.

3. Navrhovateľ sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, nedostavil a ani nepožiadal o odročenie, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti v súlade s ust. /ďalej len /, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie v neprítomnosti navrhovateľa, ako aj osoby oprávnenej na výživné, listinnými dôkazmi predloženými súdu spolu s návrhom, vyjadrením osoby oprávnenej na výživné, ako aj podstatným obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. a sp. zn. B5-73P 45/2023 a ďalším na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom, z čoho zistil nasledujúci skutkový stav veci:

5. Rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.07.2018, č. k. -67, právoplatným dňa 08.08.2018, súd určil navrhovateľovi povinnosť platiť výživné synovi V. v sume 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

6. Z potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2022, zo dňa 17.01.2023, vystavenom UPSVaR L. vyplýva, že v danom roku boli navrhovateľovi vyplatené dávky v celkovej výške 997,40 Eur. Z potvrdenia za rok 2023 vyplýva vyplatenie sumy 384,60 Eur.

7. Z potvrdenia o pobyte vystaveného S. B. G. J. - F. J. B. vyplýva, že navrhovateľ je klientom zariadenia a je mu poskytovaný celoročný pobyt od 14.10.2022.

8. Ďalej bolo zistené, že ku dňu 04.08.2023 došlo k ukončeniu pobytu a poskytovania služieb navrhovateľovi v zariadení G. J. - F. J. B., S.. B.. s tým, že ide do zahraničia.

9. Z výpisov LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, vyhotovených ku dňu 09.02.2023, vedených Okresným úradom L. pre okres L. A. a obec L. - K. (č. XXXX), resp. pre okres L. Y. a obec L. - J. (č. XXXX a č. XXXX), súd zistil, že tam uvedené nehnuteľnosti sú vo vlastníctve v podiele 1/1 R. L., narodenej XX.XX.XXXX

- matky plnoletého syna navrhovateľa (osoby oprávnenej na výživné).

10. Dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej Z. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorá aktuálne navštevuje ZŠ.

11. Rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava V č. k. -30 zo dňa 24.04.2023 súd znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči jeho maloletej dcére Z. L. počnúc dňom 10.02.2023 zo sumy 200,- € na výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima. Súd pri znižovaní vyživovacej povinnosti k maloletej zohľadňoval skutočnosť, že každý z jej rodičov má ešte jednu ďalšiu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a to k plnoletému V. L., narodenému XX.XX.XXXX (osobe oprávnenej z výživného), ktorý je aktuálne študentom H. na Y. Š. Y. H..

12. Na základe predložených potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L. má súd za preukázané, že navrhovateľ je od roku 2022 poberateľom dávok v hmotnej núdzi vo výške 128,20 eura mesačne (aj to nie každý mesiac), ktoré sú jeho jediným príjmom. Z obsahu lekárskej správy zo dňa 17.04.2023 vyplynulo, že navrhovateľ bol ku dňu jej vystavenia v intenzívnej psychiatrickej liečbe pre dekompenzáciu psychického stavu. Z odpovede na lustráciu navrhovateľa v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že navrhovateľ bol naposledy evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa L., R..K..S.. v období od 01.08.2021 do 30.09.2021, odvtedy nebol registrovaný ako zamestnanec a nepoberal dávky (dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie, poistenie v nezamestnanosti). Z odpovede na lustráciu matky maloletej a odporcu ako osoby oprávnenej z výživného v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že od 01.08.2021 bola zamestnancom obchodnej spoločnosti G.. H. P. Sk, C..R.., jej priemerný vymeriavací základ za obdobie od februára 2022 do januára 2023 predstavuje sumu vo výške 1 846,48 eur; matka pracuje na pozícii „Š. U.“.

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

14. Podľa (ďalej len ) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o

pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

15. Podľa veta prvá (ďalej len ) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie i ustanovenie Zákona o rodine. v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie ). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o výživnom ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“.

23. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.

24. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak je teda zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Právne

relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

25. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

26. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného z výživného je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

27. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

28. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom.

29. Nárok na vyživovaciu povinnosť zo strany rodičov prináleží plnoletému dieťaťu do času nadobudnutia schopnosti samostatne sa živiť, aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že sa tak stane ukončením jedného štúdia toho istého stupňa, vychádzajúc z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania alebo uzavretím pracovného pomeru, čím získa schopnosť živiť sa samo a stratí zákonný nárok na výživné zo strany rodičov.

30. Pri prehodnocovaní doterajšej výšky výživného zo strany navrhovateľa súd posudzoval na jednej strane oprávnenosť životných nákladov plnoletého syna a na druhej strane možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného navrhovateľa. Od poslednej úpravy výživného v roku 2018 nastala podstatná mena pomerov na strane oboch účastníkov, na strane navrhovateľa nadobudnutím statusu bezdomovca a nemajetnej osoby so silnou závislosťou od alkoholu. Zárobkové možnosti navrhovateľa sa podstatne nezmenili z dôvodu jeho vážne zhoršeného psychického zdravotného stavu, keď v dôsledku jeho zhoršenia stratil príjem, ako aj majetok

31. Súd mal preukázané, že posledná úprava vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako otca (navrhovateľa) voči synovi bola rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa č. k. -67 zo dňa 26.07.2018, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov syn, v tom čase na maloletého V. súd určil zo strany navrhovateľa výživné vo výške 200,00 € mesačne. Súd prihliadajúc sa zmenu pomerov na strane oboch účastníkov od poslednej úpravy výživného, ako aj vzniknutých v priebehu súdneho konania, pristúpil k zmene vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho plnoletému synovi. Navrhovateľ sa domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči plnoletému synovi.

32. Súd prihliadol na všetky uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne primerane zodpovedá ako schopnostiam a možnostiam navrhovateľa (keďže suma 30 % zo sumy životného minima ku dňu rozhodovania súdu je vyššia, ako navrhovateľom žiadaná suma 32,11 eura, vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol) s ohľadom na jeho príjmy a majetkové a osobné pomery s poukazom na situáciu, v ktorej sa navrhovateľ ocitol - nezamestnaný, závislý od alkoholu napriek opakovane absolvovanej liečbe, kde jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi, pričom je nemajetný - majetok, ktorým disponoval v čase posledného rozhodnutia súdu zanechal matke plnoletého syna, ktorý má umožnené taktiež tento majetok užívať. Súd takto určené výživné považuje za primerané a opodstatnené vzhľadom ku skutočnosti po zohľadnení individuálnych okolností prípadu. Odporca ako osoba oprávnená z výživného so znížením výživného súhlasil.

33. Vo zvyšku nároku nad priznané výživné súd návrh zamietol, keď návrh nedosahoval minimálnu zákonnú výšku, ktoré je v sume 30 % zo sumy životného minima, ktorá ku dňu rozhodovania súdu bola vo výške 36,80 eura.

34. Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko im žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, dvojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - ) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť

- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal ( ).