Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Ps-27-2023.pdf
PDF · 81.74 KB
Case nature
Area
Subarea
2Ps/27/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci navrhovatelky - A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX proti chorému - E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/ XX, zastúpeného opatrovníkom pre konanie - F. C., o návrhu navrhovateľky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota takto
rozhodol:
I.Súd E. B., nar.XX.XX.XXXX, o b m e d z u j e v spôsobilosti na právne úkony tak, že
- je obmedzený samostatne hospodáriť s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi 120 Eur mesačne,
- je obmedzený v oblasti majetkovo – právnych rozhodnutí ako aj prevod, predaj či kúpa nehnuteľného a hnuteľného majetku v akejkoľvek hodnote,
- je obmedzený v oblasti uzatvárania zmlúv a dohôd,
- je obmedzený na právne úkony, ktoré si vyžadujú kontakt s úradmi, súdmi a inými orgánmi verejnej správy, vrátane uzatvárania zmlúv a dohôd, ktoré by ho zaväzovali k plneniu finančných povinností,
- je obmedzený robiť právne úkony pred orgánmi činnými v trestnom konaní ako aj v občianskoprávnom konaní,
- je obmedzený na právne úkony týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti menovaného, vrátane rozhodovania o potrebe, spôsobe, čase a mieste liečby, jeho hospitalizácií, rozhodovania o vstupe a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia, poskytovania informovaného súhlasu k zdravotnej starostlivosti,
- je obmedzený v oblasti výkonu aktívneho a pasívneho volebného práva.
II.Súd za opatrovníčku pre E. B. u s t a n o v u j e jeho matku A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach vrátane majetkových práv, zastupovať ho pred súdom a ostatnými štátnymi orgánmi, pričom úkony urobené v jeho zastúpení je povinná predkladať na schválenie súdu.
III.Opatrovníčka je povinná súdu predkladať písomné správy o majetku, o osobnom a zdravotnom stave E. B. 2x ročne vždy k 30.06. a k 31.12. príslušného kalendárneho roka.
IV.Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
V.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony svojho syna pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná.
2.Na pojednávanie sa nedostavil procesný opatrovník – F. C., doručenie predvolania má vykázané, svoju neúčasť vopred neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania, súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti procesného opatrovníka.
3.Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu z dôvodu, že jeho správanie je nevyspytateľné a menlivé, je ľahko ovplyvniteľný. Vypovedala, že sa u neho prejavila schizofrénia, je schopný ohrozovať na živote nielen svojich rodičov ale aj iných ľudí. Ďalej uviedla, že E. je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku v sume 285 € mesačne, mimo dôchodku nemá iný príjem a nie je vlastníkom žiadneho majetku. V prípade jeho obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony je ochotná a schopná vykonávať funkciu jeho opatrovníčky.
4.Znalkyňa G. H. uviedla, že posudzovaný je psychicky chorý od detstva. Primárnym ochorením je nerozvinutý intelekt a ťažká porucha správania, ktoré sa vyvíjajú od detského veku, stav v dospelosti vyústil v klinický obraz schizofrénie s narušením prijímania reality, s narušením spracovania reality a s úplným odbúraním logickej a úsudkovej schopnosti. Jeho správanie je pudové, živelné, nemá v sebe sebakontrolu a z tohto dôvodu nevie vyhodnotiť, kedy a komu ublíži alebo niekto z neužije jeho ochorenie. Jedná sa o trvalé duševné ochorenie s nepriaznivou prognózou a s neschopnosťou aj v bazálnej samostatnej existencii.
5.Zástpca okresnej prokuratúry s poukázaním na výpovede účastníkov konania s obmedzením spôsobilosti na právne úkonu u posudzovaného E. B. súhlasil, nakoľko je to v záujme jeho ochrany a právom chránených záujmov.
6.Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
7.Podľa § 240 ods. 3 CMP rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní.
8.Podľa ustanovenia § 251 ods. 1. CMP trovy dôkazov platí štát.
9. Na základe ustanovenia §-u 27 ods. 2 Obč. zákona ustanovil súd za opatrovníčku E. B. jeho matku, s poukázaním na ustanovenie § 248 CMP.
10. Konaním o spôsobilosti na právne úkony (cit. § 231 a nasl. CMP) možno výrazne závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobody. V konaní o spôsobilosti na právne úkony musí súd vždy posudzovať ako sa faktické postihnutie človeka prejavuje v jeho každodennom živote, akým spôsobom ho obmedzuje, či ohrozuje, pričom musí aplikovať zásadu primeranosti. Inštitút obmedzenia, či pozbavenia spôsobilosti na právne úkony nie je sankciou dotknutej osoby, ale opatrením slúžiacim predovšetkým na ochranu záujmov fyzickej osoby, ktorá pre svoj duševný stav nie je schopná robiť s dostatočnou vlastnou zodpovednosťou právne úkony a rovnako sa jedná o ochranu osôb, ktoré s takýmito fyzickými osobami vstúpili do právnych vzťahov. Obmedzenie, či pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je opatrenie, ktoré predstavuje nevyhnutné obmedzenie, ktoré môže trvať iba po nevyhnutnú dobu, dokiaľ dôvody, ktoré k obmedzeniu alebo zbaveniu spôsobilosti na právne úkony viedli, trvajú. Znalecký posudok je jedným zo základných dôkazných prostriedkov v konaní, v ktorom má byť rozhodnuté o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, avšak nie jediným, je treba prihliadať aj na ďalšie vykonané dôkazy. Na základe komplexných výsledkov dokazovania musí súd zvážiť a rozhodnúť, či je k obmedzujúcemu zásahu do spôsobilosti na právne úkony dôvod a ak áno, v akom rozsahu. Pri skúmaní opodstatnenosti obmedzenia či pozbavenia spôsobilosti na právne úkony musí byť zohľadnené, ako sa dotknutá osoba chová, ako sa prejavuje v styku s ľuďmi, ako si vie zabezpečiť svoje každodenné potreby, ako hospodári so svojím majetkom. Pri súdnom rozhodovaní o spôsobilosti na právne úkony je pritom treba dôsledne dbať, aby dotknutá osoba nebola obmedzovaná vo väčšom rozsahu než je nevyhnutne potrebné k ochrane jej práv a zároveň práv tretích osôb. Musí byť vždy
zistené koho, resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť k právnym úkonom dotknutej osoby a prečo nemožno situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. Pri zbavení, či obmedzení spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby sa primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či záujem tretích osôb. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, či opatrenia. Obmedzenie, či pozbavenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené, alebo je zjavné právne úkony. Zodpovedať túto otázku bude potrebné nielen na základe znaleckého posudku, ale aj na základe ďalších potrebných, súdom z úradnej povinnosti vykonaných, dôkazov a ich náležitého vyhodnotenia. Pri riešení tejto otázky teda súd musí vychádzať zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež na základe ostatných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné posudzovať schopnosť robiť právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby s mentálnym postihnutím, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú dôvody iba na obmedzenie a zároveň v akom rozsahu, alebo v krajnom prípade až na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
11. Zo záverov súdneho znalca G. H. zo znaleckého posudku č. 84/2023 v danom prípade vyplýva, že u posudzovaného bola minimálne od roku 2009 diagnostikovaná psychická porucha a to hyperkinetická porucha správania, zmiešané obsesívne myšlienky a konanie, neskôr diagnostikovaná ťažká forma paranoidnej schizofrénie. V dôsledku trvalých chorobných a defektných zmien základných psychických funkcii, najmä vnímania , myslenia, úsudku, vôle a emotivity s následným narušením sociálnej komunikácie a adaptácie je schopnosť posudzovaného k samostatným právnym úkonom v podstatnej mier znížená ktorá choromyseľne, schizofrénne zmenené, výrazne redukované, v dôsledku čoho môže mať problémy primerane vyhodnotiť nové situácie, náročné na plánovanie, predvídanie, domyslenie hlavne právnych úkonov, ktoré by ho mohli zaväzovať k plneniu materiálnych alebo finančných povinností, viazne schopnosť organizovania si svojho času i svojich činností, je u neho oslabená schopnosť reálne hodnotiť rôzne životné situácie, je nerozhodný, zvýšene sugestibilný t. j. ľahko ovplyvniteľný inými ľuďmi, nedokáže postrehnúť ich skutočné záujmy, čím môže byť zneužitý inými jedincami v ich prospech. Schizofrénia paranoidného typu, je ochorenie ktoré nie je prechodné a nedá sa už vyliečiť do úplného uzdravenia, ale dá sa zaliečiť. Tzn. že do konca svojho života musí užívať lieky.
S poukázaním na vyššie uvedené súd obmedzil E. B. v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu navrhovanom znalkyňou, nakoľko mal preukázané, že menovaný trpí závažnou duševnou poruchou, ktorá nie je liečiteľná, je možné jej príznaky zmierniť pravidelným užívaním predpísanej medikamentóznej liečby bez ktorej by vyššie uvedený bol vážnou hrozbou pre seba samého ako aj svojich blízkych a iné osoby.
12.O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 a 251 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, pričom trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony hradí štát.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Žiline. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.