Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/368/2011

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľov: 1/ MUDr. R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č. XXX, 2/ G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom F. P. č. XXX, 3/ Ing. L. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom V. V., ul. U. č. XXX, 4/ C. P., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom V. V., ul. U. č. XXX, 5/ Ing. L. I., rod. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom V. V., ul. R. č. X, 6/ V. G., nar. XX.X.XXXX, bytom F. P. č. XXX, 7/ U. G., nar. XX.X.XXXX, bytom F. P. č. XX, 8/ E. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, 9/ P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, všetci zastúpení Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou so sídlom v U., ul. R. M. č. XX proti odporcom: 1/ C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. V., ul. G. č. XXX/XX, 2/ L. Y., nar. X.X.XXXX, bytom L. č. XX, 3/ P. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom L. č. XX, v rade 2/ a 3/ zast. Mgr. V. Kleinovou Bučkovou, advokátkou so sídlom v U., ul. F. č. XX v konaní o určenie vlastníckeho práva vydržaním proti rozsudku Okresného súdu v Martine č. k. -178 zo dňa 30.6.2011, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovatelia v rade 1/ až 9/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., ktoré sú v správe katastra Turčianske Teplice zapísané na LV č. XXX pod A ako parc. č. 122/9 - TTP o výmere 1748 m2 a na LV č. XXX pod A ako parc. č. 122/10 -TTP o výmere 1008 m2 , parc. č. 122/11-TPP o výmere 273 m2, ktoré sú uvedené v geometrickom pláne vyhotovenom Ing. Z. E. - GEO dňa 9.2.2011, ktorý je súčasťou tohto rozsudku a to MUDr. R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č. XXX v 1/2, G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom F. P. č. XXX v 1/6-ine, Ing. L. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom V. V., ul. U. č. XXX v 1/90-ine, C. P., rod. Y., nar. XX.X.XXXX v 1/90-ine, Ing. L. I., rod. Y. v 1/90-ine, P. G., nar. XX.XX.XXXX v L. č. XX v 1/20- ine, E. G., nar. XX.XX.XXXX v L. č. XX v 1/20-ine, U. G., nar. XX.X.XXXX, bytom F. P. č. XX v 1/10- ine, V. G., nar. XX.X.XXXX, bytom F. P. č. XXX v 1/10-ine. Odporcom v rade 2/ a 3/ uložil spoločne a nerozdielne uhradiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľov trovy konania navrhovateľov v sume 796,66 Eur na účet vedený vo X. a.s do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že v minulosti došlo k reálnej deľbe pôvodných pozemno- knižných parciel a to ešte pred rokom 1950 čo uznali aj účastníci konania vedeného na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. a ktoré uznal aj v súčasnosti v rámci tohto konania odporca v rade 1/. Takto reálne rozdelené pozemno-knižné parcely boli v minulosti aj užívané právnymi predchodcami odporcov, ktorí si na rozdelených parcelách postavili dom. Pokiaľ odporcovia namietali, že geometrický plán, ktorý dali vyhotoviť navrhovatelia nezodpovedá skutočnosti, teda reálnej deľbe, toto nepreukázali ničím konkrétnym ani geometrickým plánom, ktorý podľa tvrdenia odporcu v rade 3/ majú k dispozícii, ani stanoviskom iného geodeta. O trovách konania rozhodol postupom podľa s prihliadnutím na úspech navrhovateľov v spore a účelnosť nimi vynaložených trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne. V podanom odvolaní uviedli, že navrhovatelia sa mohli domáhať svojho nároku, určenia vlastníckeho práva podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva vydržaním, t.

j. argumentácia navrhovateľov by smerovala k preukazovaniu splnenia zákonných podmienok na vydržanie vlastníckeho práva. Pôvodne sa totiž navrhovatelia i z tohto titulu určenia vlastníctva domáhali, pričom odporcovia v rade 2/ a 3/ spochybnili zákonné podmienky vydržania na ich strane. Následne navrhovatelia zmenili podaný návrh na začatie konania tak, že sa domáhali určenia vlastníckeho práva reálnou deľbou, hoci reálnou deľbou sa vlastníckeho práva mohli domáhať len pôvodní vlastníci predmetných nehnuteľností, t. j. vlastníci, ktorí boli účastníkmi súdneho konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde v Martine pod č. k. . Nakoľko niektorí z týchto účastníkov už zomreli, boli účastníkmi konania vedeného v tomto súdnom spore ich právni nástupcovia, avšak tieto osoby sa nemôžu domáhať určenia vlastníckeho práva reálnou deľbou, ale bolo potrebné, aby sa svojho nároku domáhali podaním žaloby o zaradenie do aktív dedičstva, nakoľko nie je zrejmé na základe akej skutočnosti nadobudli navrhovatelia vlastnícke právo k týmto pozemkom, keď predmetné vlastnícke právo nenadobudli ani dedením ani vydržaním. Ďalej uviedli, že navrhovatelia v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod č. k. uviedli, že právni predchodcovia navrhovateľov a odporcov si v minulosti reálne rozdelili predmetné nehnuteľnosti, pričom tak ako si tieto nehnuteľnosti reálne rozdelili, tak ich aj užívali. Nehnuteľnosti, ktoré sú však predmetom tohto súdneho konania nikdy neboli v užívaní právnych predchodcov navrhovateľov, tieto nehnuteľnosti navrhovatelia nikdy neužívali, preto podľa nich nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tohto súdneho konania mali zostať podielovým spoluvlastníctve právnych nástupcov navrhovateľov a odporcov ako to bolo zaevidované na predmetných listoch vlastníctva. Z konania vyplynula tá skutočnosť, že odporcovia sa stali vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli zakreslené geometrickým plánom, nakoľko tieto nehnuteľností odporcovia aj skutočne užívali, mali tam postavené svoje nehnuteľnosti. Z tohto konania vyplynula tá skutočnosť, že odporcovia a navrhovatelia sa vzájomne dohodli, že navrhovatelia sa stanú vlastníkmi tých nehnuteľností, ktoré navrhovatelia aj skutočne užívajú avšak išlo o úplne odlišné nehnuteľnosti ako boli nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania. S poukazom na uvedené odporcovia v rade 2/ a 3/ nemôžu uznať vlastnícke právo navrhovateľov k predmetným nehnuteľnostiam. Taktiež nesúhlasili s uložením povinnosti uhradiť právnej zástupkyni navrhovateľov trovy konania vo výške 796,66 Eur, pričom spochybnili úkon právnej zástupkyne navrhovateľov, spočívajúci v účasti na konaní správy katastra Turčianske Teplice a v sume 55,49 Eur, vrát. režijného paušálu a náhrady za stratu času. Tiež spochybňovali vyúčtovaný úkon právnej zástupkyne navrhovateľov za študovanie spisu zo dňa 24.5.2011 a úkon úpravy návrhu na začatie konania zo dňa 22.6.2011. V odvolacom návrhu žiadali, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietne a zaviaže navrhovateľov k náhrade trov konania vo vzťahu k odporcom v rade 2/ a 3/.

Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu odporcov v rade 2/ a 3/ žiadali rozsudok okresného súdu ako správny podľa potvrdiť. Poukazovali, že z konania jednoznačne vyplynulo, že právny predchodcovia odporcov i navrhovateľov boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, tieto ale užívali podľa svojich podielov, pričom obe strany mali zato, že časť, ktorú užívajú je aj v ich výlučnom vlastníctve. Následne si právni predchodcovia odporcov v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod č.k. geometrickým plánom z pôvodnej nehnuteľnosti odčlenili časť odpovedajúcu podielu, ktorú aj reálne užívali. Preto v rozsudku vo vyššie uvedenom konaní na základe reálnej deľby nehnuteľnosti bolo určené vlastnícke právo právnych predchodcov odporcov, k takto odčleneným nehnuteľnostiam. Odporcovia v pôvodnom konaní (navrhovatelia v tomto konaní) vlastnícke právo odporcov uznali na základe reciprocity teda tak, že pôvodní navrhovatelia (v tomto konaní odporcovia) uznali vlastnícke právo k pozemkom, ktoré zase oni užívajú na základe reálnej deľby ich právnych predchodcov. Pokiaľ odporcovia v tomto konaní tvrdia, že si navrhovatelia môžu reálne oddeliť iba to, čo v skutočnosti užívali a že by mali predmetné nehnuteľnosti ostať v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, v ich postupe možno vidieť len snahu obohatiť sa na úkor navrhovateľov a odčleniť si ešte časť i z pozemkov navrhovateľov. Taktiež nesúhlasili s názorom odporcov o tom, že domáhať sa určenia vlastníckeho práva reálnou deľbou nehnuteľnosti by sa mohli len pôvodní vlastníci predmetných nehnuteľností, nakoľko toto právo prechádza na právnych nástupcov rovnako ako pri nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním. Taktiež nesúhlasili s námietkou odporcov, že pokiaľ pôvodní účastníci vyššie uvedeného konania zomreli, mala byť podaná žaloba o zaradení majetku do aktív dedičstva s tým, že súd môže túto otázku vyriešiť v rámci konania a po zistení okruhu dedičov môže pokračovať v konaní s týmito dedičmi, čo napokon okresný súd i urobil. V tejto súvislosti za nie bez významu považovali, že odporca v rade 1/ sa voči rozsudku Okresného súdu neodvolal, v konaní sa vyjadril, že nárok navrhovateľov uznáva v celom rozsahu, vzhľadom na to, že bol účastníkom konania vedeného na Okresnom súde v Martine pod č. k. a teda skutočne vie, aká bola dohoda medzi spoluvlastníkmi nehnuteľností.

Taktiež zotrvali na správnosti rozsudku Okresného súdu i vo výroku o trovách prvostupňového konania s odvolaním sa na ust. Vyhlášky č. a predmetnej vyhlášky. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie postupom podľa

Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že v návrhu na začatie konania, ktorý bol doručený Okresnému súdu v Martine 17.6.2009 navrhovatelia ako navrhovateľku v rade 3/ označili, X. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. U. č. XXX, V. V. a to i napriek tomu, že z úmrtného listu Matričného úradu v Banskej Bystrici jednoznačne vyplývalo, že X. Y., rod. G. zomrela X.X.XXXX v V. V.. Napriek tomu okresný súd s ňou konal ako s účastníčkou konania v zastúpení advokátky Mgr. Martiny Chorváthovej, hoci splnomocnenie, ktorým ju na zastupovanie predmetnú advokátku splnomocnila sa v spise nenachádza.

Podľa spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania, ).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktoré nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované ( ).

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí preto vhodné opatrenia, pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví ( ). Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje nedostatok právomoci súdu ( ), litispedencia, ( ), resiudicata ( ), nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, ( ). Neodstrániteľné nedostatky podmienok konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa , prípadne postúpiť vec inému orgánu.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v žalobe, návrhu na začatie konania je ako navrhovateľka v rade 3/ uvedená X. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. č. XXX, V. V. i napriek tomu, že sa v priebehu ďalšieho konania zistilo, že X. Y. zomrela X.X.XXXX, teda pred podaním žaloby na súd.

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania, nemožno ho odstrániť ani opravou podľa , pretože ide o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti, alebo neúplnosti. Do úvahy neprichádza ani postup podľa , pretože v žalobe označený subjekt nemá právnu subjektivitu a z tohto dôvodu nie je možné, aby na jeho miesto vstúpil subjekt s právnou subjektivitou (so spôsobilosťou byť účastníkom konania). Takisto do úvahy neprichádza ani postup podľa , nakoľko predmetné ustanovenie upravujúce stratu spôsobilosti byť účastníkom konania ako prekážku postupu konania sa aplikuje len v prípade ak k strate spôsobilosti byť účastníkom konania došlo po začatí konania a konanie sa ešte právoplatne neskončilo.

Podmienkou na to, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Vo všetkých občiansko-právnych

konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotno-právnu subjektivitu. V danom prípade tým, že X. Y. stratila spôsobilosť byť účastníčkou občiansko-súdneho konania ešte pred jeho začatím, pred podaním žaloby na súd, nemohol súd v ďalšom konaní postupovať v zmysle a ďalej pokračovať s jej dedičmi.

Na druhej strane považoval krajský súd za potrebné uviesť, že predmetom konania bola žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Aj keď navrhovatelia v priebehu konania viackrát menili právny dôvod od ktorého nadobudnutie vlastníctva odvodzovali, napokon zotrvali na pozmenenom návrhu, za dôvod nadobudnutia vlastníctva označili reálnu deľbu ku ktorej došlo pred rokom 1950 medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a odporcov. Nepochybne, navrhovatelia spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach tvoriacich predmet sporu nadobudli dedením po svojich právnych predchodcoch, ktorí mali vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísané buď v pozemkovej knihe alebo na príslušných listoch vlastníctva. Uvedené sa napokon premietlo i na príslušných listoch vlastníctva.

V predmetnom konaní sa však navrhovatelia domáhali určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom, ktoré ani navrhovatelia ani ich právni predchodcovia v príslušných listoch vlastníctva, resp. pozemkovej knihe zapísané na seba nemali, ale tieto boli evidenčne vedené na odporcov.

V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť námietke odporcov o tom, že za takejto situácie sa navrhovatelia nemôžu domáhať určenia, že sú spoluvlastníkmi celej nehnuteľnosti, teda aj tých spoluvlastníckych podielov, ktoré sú evidenčne vedené na odporcov, ale len určenia, že ich právni predchodcovia boli ku dňu smrti vlastníkmi celej nehnuteľnosti, teda i podielov, evidenčne vedených na odporcov v rade 1/ až 3/.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa ( ). K nadobudnutiu dedičstva poručiteľovým dedičom však nedochádza len na základe smrti poručiteľa, právna úprava dedičského práva vychádza z princípu inderencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Predpokladá mimo iné, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, že konanie o dedičstve sa zahajuje i bez návrhu a že v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí dedičstva známy nebol. Podľa uznesenia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičstva sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným uznesením súdu, tu nemôže byť istota s akým výsledkom konanie o dedičstve skončí, menovite kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viac poručiteľovými dedičmi.

Je potrebné zdôrazniť, že súd by sa mal zaoberať otázkou, prečo vec o ktorú v konaní ide, nebola doposiaľ prejednaná v dedičskom konaní. Pokiaľ zistí, že navrhovateľ o jej prejednenie nepožiadal a napriek tomu, tvrdí, že vlastníctvo nadobudol jeho právny predchodca, musí žalobu zamietnuť, nakoľko inak by došlo k obídeniu zákonného postupu pri prejednaní dedičstva.

Napokon i v predmetnej veci napriek tomu, že navrhovatelia tvrdili, že právni predchodcovia na základe reálnej deľby ku ktorej došlo pred rokom 1950 sa stali vlastníkmi spoluvlastníckych podielov odporcov, žiadali predmetné spoluvlastnícke podiely odporcov určiť do svojho vlastníctva, napriek tomu, že tieto v dedičskom konaní po ich právnych predchodcoch prejednané neboli a ich právni predchodcovia evidenčne ako vlastníci spoluvlastníckych podielov odporcov v zápisoch nefigurovali.

Za nie bez významu tiež krajský súd považoval uviesť, že pokiaľ i za navrhovateľku v rade 3/ bola označená X. Y., ktorá ako spoluvlastníčka nebola zapísaná ani na liste vlastníctva č. XXX k pozemku parcelné č. 107, ostatné plochy o výmere 1748 m2 a ani na liste vlastníctva č. XXX k pozemku 108/1 o výmere 962 m2, trvalé trávnaté porasty a 108/2 o výmere 273 m2, trvalé trávnaté porasty, v spise sa nenachádza ani dedičský spis po jej otcovi L. G., zostalo neobjasneným na základe akej skutočnosti navrhovatelia odvodzovali jej aktívnu legitimáciu, príp. aktívnu legitimáciu jej právnych nástupcov v spore, na základe čoho žiadali určiť, že sú spoluvlastníkmi predmetných spoluvlastníckych podielov.

Z uvedeného vyplýva, že súd si v prvom rade mal ujasniť, či navrhovatelia odvodzujú vlastníctvo od titulu nadobudnutia vlastníctva, svedčiaceho priamo navrhovateľom a ak tak urobili na základe titulu reálnej deľby svedčiacej ich právnym predchodcom mal nutne žiadať, aby sa uvedené premietlo i do formulácie žalobného návrhu, nakoľko pokiaľ by súd vyhovel žalobe navrhovateľov, tak ako bola koncipovaná, obišiel by zákonný postup pri prejednaní a nadobudnutí dedičstva. Ak totiž spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam tvoriace predmet sporu neboli predmetom dedičstva po právnych predchodcoch navrhovateľov, ktorí podľa tvrdenia navrhovateľov na základe reálnej deľby mali sa stať ich vlastníkmi, nemôžu navrhovatelia žiadať určiť pre seba, že sú spoluvlastníkmi týchto podielov, ale iba určenia v prospech ich právnych predchodcov.

Pokiaľ okresný súd z tohto pohľadu vec neposudzoval, krajský súd jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby v prvom rade zohľadnil, že ako navrhovateľka v rade 3/ bola označená osoba bez procesnej spôsobilosti a teda neprichádzal do úvahy postup podľa ani 107 . V nadväznosti na túto skutočnosť zváži vzhľadom na charakter a predmet konania hmotno-právnu legitimáciu navrhovateľov v spore, avšak s ohľadom i na tú skutočnosť, že navrhovateľka v rade 3/ bola síce dcérou L. G., ale na príslušných listoch vlastníctva ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností, tvoriacich predmet sporu zapísaná nebola. Tak ako ostatní spoluvlastníci ani jej právni nástupcovia nemôžu sa domáhať určenia, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností tvoriacich predmet sporu v celosti, ale iba určenia, že spoluvlastníkom, resp. spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v celosti boli ich právni predchodcovia, nakoľko titul nadobudnutia vlastníctva, reálna deľba vykonaná pred rokom 1950 svedčí právnym predchodcom navrhovateľov a nie priamo navrhovateľom.

Predmetné rozhodnutie prijal senát krajského súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.