Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/272/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: ESSOX SK s.r.o., Cesta na Senec 2/A, 821 04 Bratislava, IČO: 35978881, zastúpený Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, zastúpená JUDr. Romanom Hojerom, advokátom, proti odporcovi: H. F., P. XXX, S., o zaplatenie 776,53 eura, sudkyňou JUDr. Máriou Malíkovou, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 640,45 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 21. 3. 2009 do zaplatenia.

Súd povoľuje odporcovi zaplatiť dlžnú sumu navrhovateľovi v mesačných splátkach vo výške 100 eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 120,17 eura do rúk právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa písomným návrhom zo dňa 2. 8. 2011 domáha, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 776,53 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania vo zo sumy 809,21 eura od 13. 8. 2008 do 20. 3. 2009 a zo sumy 669,56 eura od 21. 3. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavrel s odporcom dňa 12. 9. 2007 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 995,82 eura. Odporca sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach vo výške 39,77 eura od 15. 10. 2007. Ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 28,48% ročne. Odporca svoj záväzok splácať úver riadne a včas nesplnila. Dňa 7. 8. 2008 navrhovateľ odstúpil od zmluvy, čím sa stal splatným celý dlh odporcu vo výške 1044,67 eura, ktorá suma pozostáva zo sumy 148,21 eura dlžné splátky splatné do účinnosti odstúpenia od zmluvy, zo sumy 11,93 eura zmluvné pokuty za omeškania sa s úhradou mesačnej splátky, 9,46 eura úroky z omeškania naúčtované ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, zo sumy 789,49 eura nesplatená časť istiny splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, zo sumy 6,64 eura poplatok za upomienku a zo sumy 78,95 eura poplatok za odstúpenie od zmluvy. Žiada návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

Právny zástupca navrhovateľa sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil hospodárnosťou konania, súd preto pojednával v jeho neprítomnosti podľa (zákon číslo v znení neskorších predpisov, ďalej len "OSP").

Odporca, na pojednávaní vypočutý ako účastník konania, uviedol, že je pravdou, že jej navrhovateľ na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 31. 8. 2006 poskytol úver ktorý riadne zo začiatku aj splácal a to až roku 2008, kedy prišiel o zamestnanie. Teraz pracuje ako montér v spoločnosti SAG Elektrovod a jeho príjem je 300 eur mesačne, keďže mu väčšiu časť jeho príjmu zrážajú v dôsledku exekúcie. Predložil doklady o zaplatení dlžnej sumy, jednotlivých splátok v celkovej výške 355,37 eura. Žiadal, aby mohol dlžnú sumu zaplatiť v mesačných splátkach.

V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie a to výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to najmä so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, výpisom z účtu, sadzobníkom poplatkov, odstúpením od zmluvy, výplatnými pásakmi odporcu, podacími lístkami a ospravedlnením navrhovateľa a po ich vyhodnotení zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ je právnická osoba, spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, v predmete ktorej okrem iného má i poskytovanie úverov z vlastných finančných zdrojov. Odporca je fyzická osoba, ktorý nie je podnikateľským subjektom a zmluvu o úvere uzavrel ako spotrebiteľ. Odporca uzavrel dňa 12. 9. 2007 s navrhovateľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 9100050161, na základe ktorej mu navrhovateľ poskytol úver vo výške 30 000 Sk (995,82 eura), ktorý sa zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach. Ročná priemerná miera nákladov bez poistenia bola 28,48% a s poistením 43,86%, súčet mesačných splátok s poistením 50 040,-Sk, bez poistenia 43 128,-Sk, cena úveru s poistením 20 040,- Sk, bez poistenia 13128 Sk. Výška úroku z úveru, ani výška úrokov z omeškania neboli v zmluve dohodnuté, ich výška nie je uvedená ani v obchodných podmienkach. Odporca úver zo začiatku splácal, keď do odstúpenia od zmluvy zaplatil celkom sumu 355,37 eura. V dôsledku porušenia povinností, spôsobených stratou zamestnania a príjmu, odporca prestal predmetný úver splácať, z ktorého dôvodu navrhovateľ písomne dňa 1. 8. 2008, s účinnosťou od 7. 8. 2008 odstúpil od úverovej zmluvy, čím sa celý, dovtedy nesplatený úver, stal splatným. Navrhovateľ vyčíslil dlžnú sumu, ktorú od odporcu požaduje zaplatiť na celkovú čiastku 1044,67 eura s príslušenstvom, ktorá suma pozostáva:

- zo sumy 148,21 eura, ktorá suma predstavuje dlžné splátky úveru (istina, úroky, poplatky za poistné),

- zo sumy 11,93 eura, ktorá suma predstavuje zmluvné pokuty za omeškania so splácaním úveru

- zo sumy 9,46 eura, ktorá suma predstavuje úroky z omeškania naúčtované ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy

- zo sumy 6,64 eura, predstavujúci poplatok za upomienku

- zo sumy 789,49 eura, úverová istina splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy

- zo sumy 78,95 eura predstavujúci poplatok za odstúpenie od zmluvy.

Odporca zaplatil na úvere dňa 26. 10. 2007 sumu 1198,- Sk, dňa 14. 11. 2007 sumu 1 400,- Sk, dňa 15. 1. 2008 sumu 1198,- Sk, dňa 14. 2. 2008 sumu 1770,50 Sk, dňa 6. 5. 2008 sumu 1268,50 Sk, dňa 31. 7. 2008 sumu 3 871,- Sk, spolu zaplatil 10 706,- Sk, v prepočte na eurá sumu 355,37 eur. Keďže odporca preukázal zaplatenie tejto sumy a zvyšnú sumu uznal ako nezaplatená, túto nespochybnil, súd vychádzal zo skutočnosti, že odporca zaplatil na splátkach úveru celkom sumu 355,37 eura.

Odporca výšku dlžnej sumy nenamietal, je ochotný navrhovateľovi tento úver splatiť v mesačných splátkach po 50 eur mesačne.

Podľa zákona číslo o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, účinný ku dňu vzniku uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. ku dňu 12. 9. 2007 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať

a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahu

c/ cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d/ identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť

f/ meno a adresu spotrebiteľa

g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov

h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov

i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona zmluva ďalej obsahuje:

a/ oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6

b/ sankcie za porušenie zmluvy

c/ podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d/ spôsob zániku záväzku zo zmluvy

e/ práva spotrebiteľa podľa § 7

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenie od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008 vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ods. (zákon číslo v znení neskorších predpisov), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je Vyhláška MS SR číslo

Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení k 7. 10. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 12. 9. 2007 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorý vzťah je potrebné vzhľadom na právne postavenie účastníkov konania, považovať za vzťah spotrebiteľský. Na spotrebiteľské vzťahy, o ktoré ide v tomto konaní, sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia pre spotrebiteľa výhodnejšie bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými normami, ktoré nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán. Podľa ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008 vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Keďže zmluva o spotrebnom úvere bola uzavretá dňa 12. 9. 2007, posudzoval súd jednotlivé ustanovenia podľa znenia o spotrebiteľských zmluvách v znení platnom po 1. 1. 2008.

V zmysle ustanovenia je súd povinný zo zákona skúmať podmienky dohodnuté v zmluve a tiež uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach poskytovateľa úveru. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 995,82 eura, pri ročnej priemernej miere nákladov (ďalej len "RPMN") s poistením vo výške 43,86%. Odporca sa zaviazal splatiť úver v 36 mesačných splátkach po 39,77 eura (1390,- Sk). Po preskúmaní podstatných náležitostí zmluvy súd konštatuje, že v zmluve absentuje údaj o výške úroku z poskytnutého úveru, pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platný ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 12.

9. 2007, bolo povinnosťou uviesť aj sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Okrem toho s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 5 citovaného zákona nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V predmetnej zmluve údaj o výške úroku z úveru absentuje úplne, vôbec v tejto zmluve uvedený nie je. Navrhovateľ nepredložil súdu žiadny doklad o oznámení výšky úroku z úveru odporcovi. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zmluva bola uzavretá dňa 12. 9. 2007 a odporca, ako spotrebiteľ, sa o výške úroku z úveru, resp. o výške úrokovej sadzby v percentuálnom ročnom vyjadrení, vôbec nedozvedel, keď v zmluve je uvedená iba celková cena úveru. Z tohto dôvodu, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12. 9. 2007 neobsahovala výšku úroku z úveru, táto výška nebola uvedená ani v podmienkach zmluvy, a ani vo všeobecných obchodných podmienkach, s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 12. 9. 2007, nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok z úveru. Z dôvodu absencie výšky úrokovej sadzby v zmluve ako aj s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebných úveroch, považoval súd tento úver za bezúročný. Zmluva obsahovala údaj o RPMN, ktorú navrhovateľ vyčíslil na hodnotu 43,86% s poistením. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na nejednoznačnosť a nejasnosť uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 12. 9. 2007, keď v časti úveru je uvedené tak výška mesačnej splátky s poistením, ako aj bez poistenia, taktiež súčet mesačných splátok s poistením, ako aj bez poistenia a cena úveru s poistením, bez poistenia a RPMN s poistením a bez poistenia. Z uvedeného nie je celkom jasne zrejmé, či odporkyňa uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere spolu s poistením alebo bez poistenia. Uvedená skutočnosť robí zmluvu neprehľadnou, nejasnou a táto nejednoznačnosť je v neprospech spotrebiteľa, ktorý je na pochybách, akú zmluvu vlastne uzavrel.

Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky navrhovateľa o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli vytlačené drobným písmom na druhej strane úverovej zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že účelom všeobecných zmluvných podmienok je najmä to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať informácie technickej a vysvetľujúcej povahy. Na druhej strane nesmú slúžiť na to, aby do nich dodávateľ v neprehľadnej , zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme skryl pred spotrebiteľom také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Takýmito zmluvným dojednaniam nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor s ustanovením , teda pre rozpor s dobrými mravmi. Dobré mravy sú všeobecne spoločensky uznávané zásady konania v právnom styku (napr. poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). V predmetnej veci tieto všeobecné podmienky sú uvedené na druhej strane zmluvy o úvere, sú písané, resp. tlačené veľmi drobným písmom, neprehľadné, nejasné a neurčité, nakoľko obsahujú aj podmienky poskytnutia revolvingového spotrebiteľského úveru a úverovej karty. S poukazom na túto skutočnosť mal súd za preukázané, že v danom prípade ide o formulárovú zmluvu, nečitateľné obchodné podmienky, ktoré spôsobujú nejasnosť v dohodnutom obchodnom vzťahu a navodzujú skutočnosť, že spotrebiteľ (odporca) sa pri podpisovaní zmluvy nemohla s týmito obchodnými podmienkami riadne oboznámiť tak, aby jej bolo jasné a zrozumiteľné, aké povinnosti a práva vyplývajú z tejto zmluvy jednotlivým zmluvným stranám. Z tohto dôvodu ich súd považoval za neprijateľné, spôsobujúce neurčitosť daného vzťahu.

V zmluve, a ani v obchodných podmienkach nie je uvedená výška úroku z omeškania. Navrhovateľ si uplatnil výšku úroku z omeškania 0,1% denne z dlžnej sumy, a to iba na základe Sadzobníka poplatkov, účinného od 9. 7. 2007, ktorý ani nebol súčasťou zmluvy a na ktorý všeobecné podmienky iba odkazujú. Za neprijateľnú podmienku, uvedenú v tomto sadzobníku, považoval súd výšku dojednaného úroku z omeškania vo výške 0,1% denne, čo predstavuje ročne úrok vo výške 36,5%. Navrhovateľ po začatí konania vzal návrh v časti úroku 28% ročne späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že výšku úrokov z omeškania plnenia peňažného dlhu určuje a predstavuje ročne dvojnásobok určenej základnej úrokovej sadzby Národnou bankou Slovenska a splatnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Citovaným nariadením je stanová horná hranica úrokov z omeškania, ktoré nie je možné prekročiť.

Za neprijateľné podmienky uvedené v tomto sadzobníku súd tiež považoval jednotlivé poplatky, ktoré si sám autoritatívne stanovil navrhovateľ ako veriteľ a ktorými sú poplatok za vrátenie preplatku, pričom do sumy 100 Sk tento poplatok zodpovedá výške preplatku a nad sumu 100 Sk je poplatok vo výške 100 Sk, ďalej poplatok za chybu vo variabilnom symbole (50,- Sk), poplatok za upomienky poštou (100 Sk),

za SMS po splatnosti (10 Sk), za odstúpenie od zmluvy 10% z dlžnej sumy, za zaslanie kópie úverovej zmluvy (50 Sk), za zmenu splátkového kalendára 300 Sk, za administratívny poplatok za predčasné splatenie úveru - 5% z predčasne splatenej úverovej istiny, za prepočet úrokov na vyžiadanie klienta

- 150 Sk, zmluvné pokuty za omeškanie s úhradou mesačnej splátky 10% z dlžnej sumy, s ktorou je klient v omeškaní. Tieto poplatky predstavujú neprijateľnú podmienku pre spotrebiteľa a to predovšetkým z toho dôvodu, že boli autoritatívnym spôsobom zo strany navrhovateľa nariadené a ich výška bola stanovená iba na základe jeho vlastnej vôle bez toho, aby boli predmetom dojednania v zmluve a aby ich výšku, resp. druh poplatku mohol spotrebiteľ ovplyvniť. Okrem toho súd poukazuje na nezmyselnosť poplatku za preplatok na úvere, ktorý vlastne zodpovedá výške preplatku, ktorá skutočnosť navodzuje možnosť obohatenia sa veriteľa na úkor dlžníka, spotrebiteľa. Takto stanovené všeobecné podmienky jednoznačne zvýhodňujú veriteľa (navrhovateľa), pričom v prípade určenej zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, ako aj poplatku za odstúpenie od zmluvy, ide o duplicitnú (prípadne viacnásobnú) sankciu, ktorá je neprípustná a je v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ (dlžník) má okrem zmluvnej pokuty, úroku z omeškania a poplatku za odstúpenie od zmluvy, v takomto prípade zaplatiť ihneď celý úver a tiež všetky poplatky, ktoré sú presne špecifikované iba v tomto sadzobníku a ktoré si veriteľ pod pojmom "náklady spojené s vymáhaním" (článok I. bod 5/ zmluvy), môže sám určiť. Výška sankčných povinností dlžníka, ich duplicita neprimerane zaťažuje spotrebiteľa (odporkyňu) a zneisťuje ju v jej povinnostiach, keďže v konečnom dôsledku pri podpisovaní zmluvy nebolo jasné, aké ďalšie náklady spojené s vymáhaním a v akej výške bude v prípade omeškania s platením, spotrebiteľ (odporkyňa) platiť. Z uvedených dôvodov súd tak poplatok za odstúpenie od zmluvy (10%), ako aj výšku zmluvnej pokuty (10%) a úrok z omeškania (0,1% denne) považoval za neprijateľné zmluvné podmienky a navrhovateľovi ich nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 640,45 eura. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 995,82 eura. Odporca na splátkach z tejto sumy zaplatil sumu 355,37 eura, ktorú sumu v priebehu konania zdokladoval poštovými poukážkami o zaplatení. Z tohto dôvodu súd preto vychádzal zo skutočnosti, že odporca zaplatil na úvere navrhovateľovi sumu 355,37 eura. Navrhovateľ však vyúčtoval odporcovi i zmluvné pokuty vo výške 11,931 eura, úroky z omeškania vo výške 9,46 eura, poplatok za upomienku 6,64 eura, poplatok za odstúpenie od zmluvy 78,95 eura. Za situácie, keď v zmluve o spotrebnom úvere absentuje výška úroku z úveru, súd považoval tento úver za bezúročný a to s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebných úveroch platný v čase uzavretia zmluvy. Súd vzhľadom na neprijateľné podmienky nepriznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu duplicitnej sankcie uvedenej v sadzobníku, nakoľko jej výška v zmluve dohodnutá nebola, je uvedená iba v obchodných podmienkach (ale bez konkrétnej výšky), ďalej nepriznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie poplatku za odstúpenie od zmluvy, poplatku za upomienku z dôvodu, že tieto poplatky neboli predmetom zmluvy a boli iba autoritatívne určené a ich výška stanovená navrhovateľom. Na základe týchto skutočností nie je možné zaviazať odporcu, ako spotrebiteľa na úhradu vyúčtovaných nákladov, výšku ktorých spotrebiteľ (odporca) ovplyvniť nemohol. Z uvedeného dôvodu súd preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 640,45 eura, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru (995,82 eura) a sumou zaplatenou odporcom (355,37 eura). Úrok z úveru súd navrhovateľovi nepriznal, nakoľko jeho výška nebola v zmluve dohodnutá, čím úver považoval za bezúročný.

V danej veci je nesporné, že odporca sa dostal do omeškania so splatením dlžnej sumy navrhovateľovi, a to dňom 21. 3. 2009, t.j. deň po uplynutí lehoty, ktorú určil odporcovi na zaplatenie celej sumy zosplatneného úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský vzťah, podliehajúci režimu spotrebiteľských zmlúv podľa , má navrhovateľ nárok na zákonný úrok z omeškania ( ), ktorý upravuje osobitný predpis, ktorým je Nariadenie vlády číslo a to v ustanovení , podľa ktorého k 12. 9. 2007 výška úrokov z omeškania predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K tomuto dňu výška diskontnej sadzby NBS bola 4,25%, dvojnásobok je 8,5% ročne, preto súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne od 21. 3. 2009 z priznanej dlžnej sumy, t.j. zo sumy 640,45 eura.

S poukazom na návrh odporcu, ako aj s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy, príjem odporcu, osobné a majetkové pomery, ako aj opodstatnené výdavky súvisiace s jeho živobytím, ako sú náklady na bývanie,

náklady na živobytie, súd skonštatoval, že je daný dôvod na povolenie zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach. Odporca má mesačne príjem po zrazení zrážok na úhradu iných dlhov vo výške 300 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť možno konštatovať, že sú splnené podmienky na povolenie zaplatenia dlžnej sumy v mesačných splátkach. Odporca žiadal povoliť splátky vo výške 50 eur mesačne, súd jeho návrhu v časti zaplatenia dlžnej sumy v mesačných splátkach, vzhľadom na príjem a opodstatnené výdavky, vyhovel, zaviazal ho zaplatiť dlžnú sumu 640,45 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 21. 3. 2009 do zaplatenia, avšak povolil mu zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 100 eur až do úplného vyrovnania dlžnej sumy s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 640,45 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 21. 3. 2009 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti nárok navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa (zákon číslo v znení neskorších predpisov, ďalej len "OSP"), keď úspešnejšiemu navrhovateľovi priznal náhradu trov konania. Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 776,53 eura, súd jeho návrhu vyhovel v časti 640,45 eura, čo predstavuje 82% úspech, úspech odporcu je 18%. Z tohto dôvodu priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 64% (82-18). Právny zástupca si uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 187,76 eura, ktoré trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 46,50 eura a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci podľa Ministerstva spravodlivosti SR číslo o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), a to za prevzatie a príprava zastúpenia v sume 51,45 eura ( ), podanie na súd v sume 51, eura, náhrada hotových výdavkov podľa v sume 7, eura za jeden úkon, spolu 14, eura a z dane z pridanej hodnoty podľa vo výške 20%, t.j. spolu 141, eura, spolu so zaplateným súdnym poplatkov trovy konania predstavujú výšku 187,76 eura. Keďže navrhovateľ bol úspešný v časti 82%, odporca v časti 18%, prináleží právnemu zástupcovi navrhovateľa náhrada trov konania vo výške 64% z vyúčtovanej sumy, t.j. zo sumy 187,76 eura, teda 120,17 eura. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 120,17 eura.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.