Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-15-2012.pdf
PDF · 89.58 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/15/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Romana Hargaša vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. T., narodený XX.XX.XXXX, R. T., narodený XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, deti rodičov O. T., narodenej XX.XX.XXXX, bytom R. cesta č. XX/XX, XXX XX X. a F. T., narodeného XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX/X, XXX XX V.-P., zastúpený advokátom JUDr. Gabrielom Privitzerom, so sídlom Mišíka 3, Prievidza, o zvýšenie výživného, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. októbra 2011, č. k. 13P/190/2011, v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. januára 2012, č. k. 13P/190/2011-71, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom zvýšil otcovi maloletých detí rozsah jeho vyživovacej povinnosti k maloletému F. z doterajších 76,35 eur na 120 eur mesačne, k maloletému R. z doterajších 66,39 eur na 100 eur mesačne, s účinnosťou od 01.03.2011, ktoré mu uložil platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletých detí. Nedoplatky na výživnom za čas od 01.03.2011 do 31.10.2011 na maloletého F. vo výške 349,20 eur, na maloletého R. vo výške 268,88 eur povolil otcovi detí zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, pod stratou výhody splátok. Týmto rozsudkom zmenil doterajšiu úpravu vyživovacej povinnosti otca detí podľa rozsudku tamojšieho súdu zo dňa 09.05.2005, č. k. 12C/196/2004-46, v časti o výživnom. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol skutkové zistenia o pomeroch účastníkov v súčasnosti, ktoré porovnal s ich pomermi v čase predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti v konaní sp. zn. 12C/196/2004. V čase predchádzajúcej úpravy výživného v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletých detí, bol určený rozsah vyživovacej povinnosti otca na deti vo výške 2.300 Sk (76,35 eur) a 2.000 Sk (66,39 eur). V tom čase mal otec detí zárobok 15.044 Sk (499,36 eur) a matka detí 13.375 Sk (443,96 eur). Starší syn navštevoval základnú školu, mladší materskú školu. Otec detí v období od 24.04.2009 do 15.07.2010 pracoval v P. V. a zarábal priemerne 707 eur. Pracovný pomer skončil z organizačných dôvodov. Od 01.08.2010 začal pracovať pre zahraničnú firmu v X. so zárobkom 317 eur a k tomu cestovné náhrady podľa zák. č. 283/2002 Z. z. Jeho náklady za stravu sú 130 eur mesačne, podnájom 100 eur mesačne, nájomné za byt v V.
- P. platí vo výške 265,66 eur, náklady za mobil 15 eur, internet 20 eur. Otec detí žije s priateľkou. Zdravotnej poisťovni platí mesačne 90 eur. V dôsledku zhoršenia zdravotného stavu si musí kupovať lieky. Matka maloletých detí zarába mesačne 626,73 eur. Žije s deťmi sama. Celkové náklady na bývanie v dvojizbovom byte sú vo výške 194,17 eur. Vlastní staršie motorové vozidlo, ktoré používa na cestu do zamestnania a vozí deti na plaváreň, keď majú nultú hodinu. Za internet platí mesačne 12 eur. Ročné výdavky na poistné pre deti sú vo výškach 178,37 eur a 165,02 eur. Obe deti navštevujú plaveckú triedu,
kde sú poplatky 70 a 35 eur. Starší syn sa zúčastňuje na plaveckých sústredeniach v zahraničí, ktoré tiež vyžadujú náklady. Na základe uvedených skutkových zistení okresný súd dospel k právnemu záveru, že sú dôvody na zmenu predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti otca detí podľa ustanovenia ň 78 ods. 1 Zákona o rodine, pretože došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletých detí, ktorých životné náklady za šesť rokov vzrástli. Matka detí výkonom osobnej starostlivosti o deti čiastočne vyvažuje platby otca. S poukazom na ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine zvýšil vyživovaciu povinnosť otca detí na sumy uvedené vo výroku rozsudku. Účinnosť zvýšenia výživného určil od 01.03.2011, keď začalo konanie o návrhu. Aj zárobkové pomery otca detí tiež odôvodňovali zvýšenie výživného od marca 2011. Splátky dlhu na zročnom výživnom okresný súd povolil podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonnej lehote obaja rodičia.
Otec detí v odvolaní, ktoré podal prostredníctvom svojho zástupcu, navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkal okresnému súdu, že sa nevysporiadal so zvyškom nároku na zvýšenie výživného , keď návrhu matky detí vyhovel čiastočne. V čase určenia vyživovacej povinnosti pracoval v P. V., kde mal zárobok 707 eur. Pracovný pomer s ním skončil zamestnávateľ z organizačných dôvodov. Potreboval však finančné prostriedky, preto uzavrel pracovnú zmluvu so spoločnosťou K. & R. B., s.r.o., so sídlom J. 3, B.. V dôsledku svojho onemocnenia má náklady na lieky 15 eur mesačne a má zvýšené náklady na diétnu stravu, na ktorú minie mesačne 130 eur. Za internet minie 20 eur mesačne, za telefón 15 eur. Doma platí nájomné 100 eur a zdravotnej poisťovni odvádza 90 eur. Cestovné do X. predstavuje 16,06 eur za autobus do Y. a 100 eur za lietadlo z Y. do X.. V súčasnosti zarába 317 eur, výkonnostný bonus mu doposiaľ nebol vyplatený. Poukázal na to, že deťom na Vianoce a sviatky kupuje hodnotné darčeky, čo však ich matka nikdy nespomenie.
Matka maloletých detí vo svojom odvolaní žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a jej návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť a uložiť otcovi detí prispievať na výživu maloletého F. 160 eur mesačne a na výživu maloletého R. 140 eur mesačne. Vytýkala okresnému súdu, že nevyužil všetky možnosti na zistenie skutočného príjmu otca detí. Výška zárobku otca detí podľa doloženej pracovnej zmluvy je 317 eur mesačne, pritom výdavky, ktoré uvádza, niekoľkonásobne prevyšujú túto sumu. Domnieva sa, že súd sa mohol obrátiť na Sociálnu poisťovňu, resp. daňový úrad a zistiť príjmy otca detí, ktorý pracuje v zahraničí a je povinný podávať daňové priznanie, resp. podávať ročné zúčtovanie dane. Nároky detí sa od poslednej úpravy výživného zvýšili niekoľkonásobne. Maloletý R. začal navštevovať 8-ročné gymnázium v X.. Maloletý F. tento školský rok končí základnú školu a prejde na strednú školu, a teda nároky a životné náklady budú ešte vyššie. Namietala tiež v odôvodnení rozsudku okresného súdu uvedenú okolnosť, že otec detí skončil pracovný pomer v bani z organizačných dôvodov. V skutočnosti otec detí skončil pracovný pomer sám a následne odišiel pracovať do X.. Otec detí platí doposiaľ výživné na deti iba v pôvodnej výške, t. j. na R. 66 eur a na F. 76 eur mesačne.
Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom stanovisku k odvolaniu rodičov detí navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.
Právny zástupca otca maloletých detí v priebehu odvolacieho konania predložil oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka B. o vymeriavacích základoch na poistné, na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti za obdobie august 2011 do januára 2012, ktoré predstavujú: august 2011 - 349,44 eur, september 2011 - 450, 78 eur, október 2011 - 549,75 eur, november 2011 - 389,69 eur, december 2011 - 615,21 eur. Predložil ďalej dohodu o zmene pracovnej zmluvy z 28.12.2011, podľa ktorej sa pracovný pomer otca detí predĺžil na dobu určitú, do 30.06.2012 a dodatok č. 3 k dohode zo dňa 28.12.2011, podľa ktorej jeho mesačná mzda činí 380,40 eur a môže mu byť vyplácaný aj výkonnostný bonus.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 2 O.s.p. O odvolaniach rodičov detí rozhodol podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Ustanovenie § 163 ods. 2 O.s.p. umožňuje aj bez návrhu zmeniť rozsudky o výžive maloletých detí, ak sa zmenia pomery.
Zmenou pomerov podľa ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine rozumie súdna prax výraznú zmenu tých právne významných skutočností, na základe ktorých bola uskutočnená predchádzajúca úprava výživného.
Zmeny môžu nastať na strane maloletých detí, a to nárastom ich životných nákladov v súvislosti s ich vekom, vzdelávaním, zdravotným stavom a rôznymi aktivitami.
Na strane povinného rodiča môže zmena spočívať v zmene jeho príjmových a majetkových pomerov; pri znížení však musí ísť o objektívne príčiny. Tieto zmeny môžu spočívať aj vo vzniku alebo zániku ďalšej vyživovacej povinnosti, prípadne v ďalších okolnostiach v konkrétnom prípade.
Zmenu pomerov súd posudzuje porovnaním aktuálnych pomerov s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného.
Pri úvahe o výške novej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza zo zákonných kritérií v ust. § 62 Zákona o rodine. V zmysle tohto ustanovenia platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (podľa odseku 2 citovaného ustanovenia). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (ods. 4 prvá veta cit. ustanovenia). Platí ďalej, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
V ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine sú uvedené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení výživného. Sú to odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Významná je aj právna úprava v citovanom ustanovení v jeho odseku 1 druhej vety, podľa ktorej na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že je opodstatnená námietka matky maloletých detí, týkajúca sa dôvodu skončenia pracovného pomeru otca detí v P. V.. Z obsahu listín, ktoré na požiadanie súdu predložila P. V., totiž vyplýva, že otec detí sám požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou k 15.07.2010 a na základe tejto žiadosti skončil pracovný pomer dohodou 15.07.2010. Zárobok otca detí v P. V. predstavoval priemerne 707 eur. Otec detí od 01.08.2010 pracoval v X., kde mal zárobok 1.100 eur, z ktorého platil za ubytovanie 300 eur a 90,51 eur zdravotné poistenie. Pracovný pomer so zamestnávateľom K. & R. E. BV skončil ku dňu 31. júla 2011 z organizačných dôvodov a od 01.08.2011 sa otec detí zamestnal so zárobkom 317 eur + cestovné náhrady. Pracovný pomer uzatvoril s D. dočasného zamestnávania K. & R. B., s.r.o. Podľa dodatkov k zmluve z 28.12.2011 má otec detí dohodnutú mzdu vo výške 380,40 eur s fakultatívnou možnosťou výplaty výkonnostného bonusu.
Z uvedeného je teda zrejmé, že mzda otca detí oproti zárobku v P. V. je nižšia. Cestovné náhrady slúžia na zabezpečenie výdavkov počas pracovnej cesty, a preto ich spravidla nemožno považovať za významné pri určení výživného.
Za situácie, že otec detí sa sám vzdal výhodnejšieho zárobku v P. V., kde bol jeho zárobok 707 eur mesačne, je potrebné vychádzať z vyššie citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a to z princípu potencionality príjmov otca detí, ktorý má prednosť pred princípom fakticity jeho príjmov.
Je nepochybné, že od doby predchádzajúcej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, sa významne zmenili pomery na strane maloletých detí, a to v súvislosti s ich vekom, nástupom maloletého R. do školy. Náklady na komplexné potreby (základné a kultúrne) je povinný uspokojovať ich otec podľa svojich potencionálnych príjmov - v danom prípade príjmu 707 eur, ktorý dosahoval v roku 2010 v P. V., odkiaľ odišiel na základe dohody, ktorú sám inicioval.
Rozsah zvýšenia výživného zo sumy 66 eur na 100 eur, resp. zo sumy 76 eur na 120 eur je adekvátne nárastu príjmu otca detí zo sumy 499,36 eur na 707 eur mesačne od doby predošlej úpravy výživného. K deťom má vyživovaciu povinnosť aj ich matka, ktorej vzrástol zárobok zo sumy 443,96 eur na 626,73 eur. Čiastočne si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom však plní výkonom osobnej starostlivosti o deti.
Odvolací súd súčasne dodáva, že v dôsledku zvýšenia výživného, dlh na výživnom povolil okresný súd zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne, takže v skutočnosti bude otec detí až do zaplatenia dlhu povinný platiť o 20 eur viac na každé dieťa, teda na F. po 140 eur a na R. po 120 eur mesačne.
Pokiaľ matka detí vo svojom odvolaní poukázala na to, že maloletý F. v tomto školskom roku končí základnú školu a pôjde na strednú školu, uvedenú okolnosť nebolo možné vziať do úvahy. Platí totiž, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ však dôjde k zmene pomerov v súvislosti s nástupom maloletého na strednú školu a vzrastom nákladov na jeho potreby, bude možné uplatniť nárok na zmenu výživného.
Z dôvodov uvedených vyššie, je rozsudok okresného súdu správny, a preto ho odvolací súd potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .