Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6Co-15-2012.pdf
PDF · 89.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/15/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľky: H. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, D. R., proti odporcovi: G. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, D. R., o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode k maloletému: D. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako účastníci, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. novembra 2011, č. k. 10C/113/201-48, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania. V spojenom konaní podľa § 113 ods. 1 O.s.p. rozhodol o pomeroch rodičov na čas p rozvode k maloletému D. G., narodenému XX.XX.XXXX tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke (matke), ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcovi (otcovi) určil rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 260 eur mesačne, ktoré mu uložil platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a do rúk navrhovateľky, od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Napokon rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil skutkovým zistením, ktoré zistil z vykonaného dokazovania. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 16.05.1992. Z ich manželstva pochádzajú dve deti - G. G., narodený XX.XX.XXXX a D. G., narodený XX.XX.XXXX. Navrhovateľka sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom už návrhom zo dňa 21.05.2008 v konaní tamojšieho súdu sp. zn. 4C/73/2008, a to pre alkoholizmus a agresivitu odporcu počas celej doby trvania manželstva. Konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 25.05.2009, č. k. 4C/73/2008-34, právoplatným 12.06.2009. V trvalej zmene vo vzťahoch po obnovení spolužitia nedošlo. Okresný súd z dokazovania zistil, že účastníci majú medzi sebou nezhody, keď tieto sa nepodarilo odstrániť ani návštevou manželskej poradne v priebehu konania. Vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a ich manželstvo neplní svoje funkcie. Príčinou rozvratu manželstva účastníkov, ako to vyplynulo z dokazovania, je nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Odporca odmieta priznať túto skutočnosť, odmieta odbornú pomoc, odmieta sa podrobiť protialkoholickému liečeniu, preto nemožno nútiť navrhovateľku, aby zotrvávala v takomto neusporiadanom vzťahu. Odporca v podstate sám odmietol pracovať na obnove manželského spolužitia, preto v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo účastníkov rozviedol a ako príčinu vážneho rozvratu vo vzájomných vzťahoch účastníkov zistil podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, alkoholizmus odporcu. O pomeroch rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode rozhodol podľa § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine. Maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá sa o neho riadne stará a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. O určení rozsahu
vyživovacej povinnosti odporcu podľa § 62 ods. 1,2,4,5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z príjmu odporcu vo výške 689,83 eur. Zo svojho príjmu bude prispievať na elektriku a plyn 86 eur mesačne, ktoré predtým platil v spoločnej domácnosti a tieto odhlásil. Po zaplatení uvedenej sumy mu zostane 603,82 eur. Okrem toho je odporca aj spoluvlastníkom v podiele 1-ica rodinného domu v D. R.. Z tejto sumy môže zaplatiť na výživu maloletého D. 260 eur. Pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k tomuto dieťaťu okresný súd vzal do úvahy aj zárobok navrhovateľky vo výške 394,36 eur a príjem z vykonávania opatrovateľskej služby 160-170 eur mesačne. Prihliadol na vek maloletého, na jeho zdravotné problémy a na náklady, ktoré sú spojené s lekárskymi vyšetreniami v R. a v F., ktoré musí absolvovať viackrát do roka.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Žiadal „prehodnotiť“ rozvod manželstva a zastaviť konanie aspoň na jeden rok, počas ktorého by sa ukázalo, či manželstvo je úplne rozvrátené alebo nie. Nesúhlasil ani s výživným na maloletého D. G. a žiadal ho „zrušiť“, pretože zo svojho zárobku, ktorý je 620 eur a nie 680 eur, ako to uviedol okresný súd, ktorý tam započítal polročné a koncoročné odmeny, platí energie vo výške 360 eur mesačne, spoločnú pôžičku 190 eur mesačne, 70 eur mesačne na prevádzku rodinného domu č. XXX/XXX . a ďalej stavebné sporenie obom synom po 10 eur. V odôvodnení svojho odvolania poukázal na príjmy navrhovateľky, ktorá je zamestnaná v trojzmennej prevádzke, kde má zárobok okolo 400 eur mesačne. Vykonáva opatrovateľskú službu, za čo poberá okolo 160-170 eur mesačne a cez víkend roznáša noviny a rôzne listy po okolí, čo jej zaberá hodne času, ktorý by mohla venovať rodine. Je stále unavená a svoje finančné nároky si presadzuje tým, že žiada výživné na D. 260 eur, pričom bývajú v spoločnej domácnosti a všetky „šeky platí on.“ Navrhovateľka žiada na staršieho syna G. výživné 200 eur mesačne, čo vôbec nemá nič spoločné s výživným, ale so zaťaženosťou navrhovateľky na peniaze. Podľa jeho názoru, navrhovateľka si potrebuje „zlegalizovať svoj milenecký pomer“ a ide jej aj o finančný prospech. Prehlásil vo svojom odvolaní, že vo vzťahu k alkoholu sa od nového roku mení, prestáva navštevovať pohostinstvá, veľmi ho mrzí, čo sa stalo, že to tak ďaleko dospelo. Zároveň by chcel viac času stráviť s navrhovateľkou.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že odporca je chronický alkoholik, ktorý psychicky i fyzicky týra manželku a svoje dve deti. Pod vplyvom alkoholu je jeho správanie neznesiteľné. Aj polícia pozná odporcu ako alkoholika a agresívneho človeka. Keď je veľmi opitý, v centre mesta spadne a zostane ležať na zemi. Aj u nich doma v roku 2011 zasahovala viackrát polícia. Uviedla, že chcela dať odporcovi poslednú šancu na nápravu, preto boli v manželskej poradni. Tam však pochopila, že odporca nechce pracovať na spolužití. Sám odporca s rozvodom súhlasil a teraz tvrdí, že sa nechce rozvádzať. Ona je však rozhodnutá pre rozvod. Odporca považuje za neznesiteľného a agresívneho človeka, ktorý by sa mal liečiť. Odmietla jeho podozrenia z nevery. Sú to len výmysly a ničím nepodložené tvrdenia. Poukázala ďalej na vzťah syna D. k odporcovi, ktorý na neho zanevrel. Má 14 rokov a vidí, čo sa deje, prežívajú toto utrpenie spolu, pretože zatiaľ bývajú spolu s odporcom, čo ich veľmi psychicky vyčerpáva. Odporca po vyhlásení rozsudku o rozvode odhlásil dodávky vody, elektrickej energie, káblovej televízie a plynu, v dôsledku čoho bola nútená uzavrieť nové zmluvy vo svojom mene. Vyjadril sa, že nebude splácať ani pôžičku 187 eur. Pokiaľ ide o platby za dom č. XXX/XXX, tento je v spoluvlastníctve odporcu a jeho brata. U. je obývaný, preto sumy na plyn a elektrickú energiu sú vynaložené zbytočne a platí ich sám odporca, hoci jeho brat má tiež príjmy. Po rozhodnutí okresného súdu vybral stavebné sporenie na syna D. vo výške 1.035,80 eur. Synovi G. tiež chcel vybrať toto sporenie, nemohol to však urobiť v dôsledku jeho plnoletosti. V závere svojho vyjadrenia uviedla prehľad mesačných výdavkov na oboch synov, najmä zvýšené výdavky na maloletého D. v súvislosti s jeho onemocnením. V závere svojho vyjadrenia žiadala o čo najskoršie rozhodnutie vzhľadom na negatívny dopad spolužitia s odporcom v spoločnej domácnosti na ňu a na synov. K svojmu vyjadreniu pripojila zmluvy o dodávke elektrickej energie zo dňa 30.11.2011, o pripojení zo dňa 19.12.2011, prihlášku na odber vody zo dňa 30.11.2011.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní odporcu rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
Rozsudok okresného súdu je z hľadiska skutkových zistení, ako aj právneho posúdenia správny, odôvodnenie rozsudku zodpovedá kritériám v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je správne, vyčerpávajúce a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd na odôvodnenie rozsudku okresného súdu poukazuje a zároveň považuje za potrebné dodať:
Rozvod manželstva je právnym prostriedkom na zrušenie manželstva v tých prípadoch, keď toto prestalo plniť svoj účel a tým stratilo zmysel pre samotných manželov, ich deti a tým aj pre spoločnosť ako celok.
Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Súd musí posúdiť vážnosť a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa. Vychádza sa z objektívneho princípu rozvodu manželstva (§ 22, 23 ods. 1 Zákona o rodine).
Ustanovenie § 18 Zákona o rodine upravuje vzťahy medzi manželmi. Ustanovuje, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Na základe uvedených postulátov je založené harmonické manželstvo. Ak sa však neplnia a a majú za následok rozvrat manželstva, súd môže takéto manželstvo rozviesť.
Okrem zisťovania, či je vo vzťahoch medzi manželmi rozvrat, súd berie do úvahy záujem maloletých detí (§ 23 ods. 1, 2 druhá veta Zákona o rodine).
V prejednávanej veci okresný súd podľa výsledkov dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že v dôsledku správania sa odporcu sú vzťahy medzi účastníkmi vážne narušené a nemožno ani predpokladať, že sa ich manželské spolužitie obnoví.
Nemožno spravodlivo požadovať od navrhovateľky, aby za situácie, keď v správaní odporcu nenastala trvalá zmena potom, ako vzala svoj návrh na rozvod manželstva späť v roku 2009, keď tento naďalej neúmerne požíva alkoholické nápoje a pod ich vplyvom sa správa negatívne k rodine, na verejnosti, aby zotrvávala vo vzťahu s odporcom. Samotná navrhovateľka sa jednoznačne vyjadrila, že odporcovi už neverí, že dokáže zmeniť svoje správanie. Odporca totiž sám nie je ochotný svoj problém s alkoholom riešiť aj pomocou odborníkov, prípadne liečenia. Nesie potom zodpovednosť za to, že vzťahy v manželstve sa tak rozvrátili, že už nemožno očakávať ich nápravu. Jediným právnym riešením takto narušených vzťahov je potom rozvod manželstva účastníkov, ako to posúdil aj okresný súd.
Správny je rozsudok okresného súdu aj v časti o určení rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému D. G..
Ak súd rozvedie manželstvo, súčasne rozhoduje o pomeroch rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 O.s.p.).
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti, sa uplatňujú princípy v ust. § 62 Zákona o rodine.
Súd vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 1, 4 Zákona o rodine).
Neberie však do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a ďalej, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). V danom prípade ide o
platby v súvislosti s výlučným vlastníctvom odporcu, jeho nehnuteľností, kde má náklady vo výške 70 eur mesačne.
Pre určenie výživného sú rozhodné reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, teda ak má odporca vyplácané polročné a koncoročné odmeny - ako to tvrdí vo svojom odvolaní, ide o jeho príjmy za určité obdobie, ktoré sa v jeho priemernom mesačnom zárobku musia premietať a na týchto príjmoch má právo participovať aj dieťa. Napokon z potvrdenia o jeho zárobku na č. l. 25 spisu nie je výška jeho zárobku ani v jednom mesiaci, keď pracoval celý mesiac v období od januára do augusta 2011 vo výške 620 eur, ako to uviedol v odvolaní, ale naopak je vyššia - v rozpätí od 643,26 do 920,06 eur.
Správne okresný súd preto vychádzal zo zárobku odporcu 689,83 eur priemerne mesačne a odvolací súd dodáva, že je potrebné vziať do úvahy aj to, že odporca je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemkov a rodinného domu v k. ú. D. R..
Právne významnou skutočnosťou je ďalšia vyživovacia povinnosť odporcu k synovi G. G., ktorý je už dospelý.
Okresný súd správne vzal do úvahy aj odôvodnené potreby maloletého, a to jeho zvýšené náklady v súvislosti s jeho zdravotnými problémami, ale aj náklady na jeho komplexnú výživu - bývanie, šatenie, stravu, vzdelávanie, ale aj kultúrne potreby vzhľadom na jeho vek 14 rokov. Na jeho potreby je povinný prispievať odporca v rozsahu, aké má schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Vyživovaciu povinnosť k maloletému má aj navrhovateľka, avšak táto je čiastočne kompenzovaná úkonmi osobnej starostlivosti o maloletého, na ktoré je ešte maloletý odkázaný.
Vzhľadom na uvedené, určený rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému vo výške 260 eur mesačne z jeho príjmu 689,83 eur a ďalšieho majetku (pozemky a dom), pri jednej ďalšej vyživovacej povinnosti k synovi G., zodpovedá zákonným kritériám, teda schopnostiam a možnostiam odporcu na jednej strane a odôvodneným potrebám maloletého.
Rozsudok okresného súdu je preto správny aj v časti o určení rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému dieťaťu.
V prejednávanej veci je rozsudok okresného súdu správny, preto ho bolo potrebné potvrdiť.
Účastníci konania náhradu trov konania nežiadali, preto podľa § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 im náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .