Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoEk-14-2023.pdf
PDF · 79.87 KB
Case nature
Subarea
6CoEk/14/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey GaldunovejusivarH a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: Generali Slovenská distribúcia, a. s., so sídlom Lamačská cesta 6257/ 3/A, Bratislava, IČO: 54 067 197 (právny nástupca pôvodného oprávneného Česká poisťovňa – Slovensko, a.s., IČO: 31 354 327) proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Romanom Vozárom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Karloveská 6C, pod sp. zn. EX 19/07, o vymoženie 206,63 EUR s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 10.02.2022, č.k. 48Er/620/2007-24
rozhodol:
Odmieta odvolanie súdneho exekútora.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu vyhlásil za neprípustnú (I. výrok), konanie zastavil (II. výrok) a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal (III. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 01.02.2007 bol dňa 02.04.2007 vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor. S poukazom na § 37 ods. 3, § 57 ods. 1 písm. g), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a § 61, § 62, § 161 ods. 1 CSP konštatoval, že oprávnený stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože podľa výpisu z Obchodného registra bol z neho dňa 01.10.2008 vymazaný. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil, keďže oprávnený stratil spôsobilosť na práva a povinnosti ako aj spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 197, § 200 ods. 5 a § 203 Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil a na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz, z ktorého dôvodu nebolo možné oprávnenému ani povinnej uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
5. V odvolaní uviedol, že súd nemôže zastaviť exekúciu, ktorá bola zastavená zo zákona vyhlásením konkurzu. Súd namiesto toho, aby rozhodol o trovách exekúcie bezodkladne podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, vyzval súdneho exekútora po šiestich rokoch na opätovné zaslanie spisu, hoci ho mal predtým k dispozícii. Ďalej konštatoval, že v danom prípade na strane oprávneného ide o generálnu sukcesiu a nie je potrebné rozhodovať o zmene účastníka konania a súd mal povinnosť ďalej konať
s právnym nástupcom oprávneného. Súd takisto rozhodol o trovách exekúcie protiprávne, v rozpore s § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm. b) a c) CSP.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
11. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
12. Súdny exekútor podal odvolanie jednak proti výrokom o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení a jednak proti výroku o náhrade trov exekúcie.
13. Čo sa týka výrokov I. a II. napadnutého uznesenia (výrok o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení), odvolanie proti týmto výrokom podal súdny exekútor, ktorý však v danom prípade nie je účastníkom konania. Týmito sú len oprávnený a povinná. Súdny exekútor je účastníkom konania len v tom prípade, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie.
14. Z dôvodu, že súdny exekútor nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti výrokom o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, odvolací súd sa nezaoberal jeho odvolacími námietkami.
15. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
16. Súdny exekútor však odvolaním napadol aj výrok o náhrade trov exekúcie.
17. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom upraveným v zákone č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). S účinnosťou od 1. novembra 2013 pristúpil zákonodarca k radikálnej zmene úpravy prípustnosti opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, v zmysle ktorej Exekučný poriadok v znení, ktoré je potrebné na posudzovanú vec použiť (v znení účinnom do 31.03.2017) vylučuje prípustnosť akéhokoľvek opravného prostriedku proti tomuto druhu rozhodnutí exekučného súdu. Exekučný poriadok výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.
18. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
19. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p) postúpení právomoci do cudziny.
20. Zároveň odvolací súd pre úplnosť uvádza, že Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom ust. § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o náhrade trov exekúcie.
21. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
22. Vzhľadom na to, že súdny exekútor podal odvolanie proti výrokom napadnutého uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, pričom na jeho podanie nebol oprávnený a zároveň proti výroku o náhrade trov exekúcie, proti ktorému odvolanie prípustné nie je, odvolací súd podľa § 386 písm. b) a c) CSP odvolanie súdneho exekútora odmietol.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP za použitia analógie legis podľa čl. 4 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, pretože ustanovenie § 256 ods. 1 CSP (rozhodovanie o trovách konania pri zastavení konania) upravuje procesnú situáciu najbližšiu situácii, ktorá bola daná v tomto konaní, pretože konanie aj v danom prípade končí bez vecného prejednania odvolania. To, že odvolacie konanie muselo byť skončené bez vecného prejednania odvolania procesne zavinil súdny exekútor ako odvolateľ keď toto podal ako neoprávnená osoba resp. ho podal proti výroku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Keďže však oprávnenému ani povinnej trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).