Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-99-2011.pdf
PDF · 73.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1T/99/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, samosudcom JUDr. Romanom Benedikovičom na hlavnom pojednávaní konanom v Bratislave dňa 27.2.2012 rozhodol
rozhodol:
Obžalovaný
R. N. , nar. X.X.XXXX/XXXX v C., bytom C. XX, C.,
sa uznáva vinným, že
od presnejšie nezistenej doby v roku l984 až do augusta roku 2008 v byte na C. ulici č.XX v C. psychicky a fyzicky týral svoju manželku poškodenú P. N. a to tak, že ju fyzicky napádal, bil ju rukami po hlave, kopal ju, nútil ju opustiť spoločný byt, bránil jej v užívaní spoločného majetku, bránil jej v spánku, rozbíjal spoločné veci v uvedenom byte a vyhrážal sa jej samovraždou, uvedeným správaním utrpela poškodená P. N. duševnú ujmu s príznakmi postraumatickej stresovej poruchy s depresívnym ladením a podielom stresu na zvýšenej chorobnosti,
t e d a
týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie, kopaním, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/ Trestného zákona, v znení zák.č. 218/2007 Z.z.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 208 ods.1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods.2,3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 a pol (tri aj pol) roka.
Podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Obž. R. N. na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo odmietnuť výpoveď, preto súd na návrh prokurátora i obhajcu postupom podľa § 258 ods.4 Tr.por. prečítal jeho predchádzajúce výpovede z prípravného konania a to na č.l. 15-18 z 3.8.2008 ako i pri konfrontácii s poškodenou č.l. 19-23 z 10.9.2008. V nich obžalovaný poprel spáchanie za vinu mu kladeného skutku s tým, že obvinenie sa nezakladá na pravde, poškodenú nikdy fyzicky nenapadol, pričom medzi nimi dochádzalo k fyzickým hádkam - strkaniciam a fackám. Nikdy poškodenú nekopol, nenútil opustiť byt. Priznal rozbíjanie nejakých vecí v byte i pokus o samovraždu, avšak ňou sa poškodenej nikdy nevyhrážal. Potvrdil i obojstranné vulgárne nadávky s poškodenou.
Súd výpoveď obžalovaného, kde na jednej strane odmietol fyzické napadnutie poškodenej, na druhej strane priznal facky a strkanie, v rámci voľného hodnotenia dôkazov vzhľadom na obsah ďalších vo veci vykonaných dôkazov považoval za nevieryhodné, účelové a vyvrátené.
Obžalovaný je zo spáchania skutku, t.j. z vykonania protiprávnych konaní voči poškodenej, popísaných v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku, usvedčovaný nemennými a zhodnými výpoveďami pošk. P. N. z prípravného konania i hlavného pojednávania. Poškodená naviac na hlavnom pojednávaní predložila súdu lekárske správy s potvrdením Sociálnej poisťovne Bratislava, že v dôsledku postraumatickej stresovej poruchy bola uznaná za invalidnú (čiastočne).
S obsahom výpovedí poškodenej, ktorá podrobne opísala, ako sa k nej obžalovaný počas žalovaného obdobia správal a aké následky to na jej zdraví zanechalo, korešponduje i obsah výpovedí detí obžalovaného a poškodenej - svedkov P. E. a A. N., taktiež i obsah výpovedí sv. T. N. - nevesty obžalovaného, R. E. a Dr. N. E..
Rodinní príslušníci obžalovaného - jeho dve deti ako i nevesta zhodne popísali priebeh udalostí počas žalovaného obdobia ako poškodená.
Súd nemal žiaden dôvod neuveriť tvrdeniam týchto osôb, ktoré svojim obsahom podporujú i ďalšie dôkazy a to správy z hospitalizácie poškodenej v dňoch 8.7.2008 až 21.8.2008, lekárske správy o zdravotnom stave poškodenej (č.l. 102-107, 110), ako i úradné záznamy a zápisnice z OO PZ Petržalka- Juh, dokumentujúce útoky obžalovaného na poškodenú i A. N. počas doby rokov 2006 až 2008 (č.l. 115-129).
Svedkovia N. S. i A. D. o problémoch medzi poškodenou a obžalovaným vedeli len z počutia a práve od nich.
Znalci-psychiatri v písomne podanom znaleckom posudku, ktorý súd na hlavnom pojednávaní prečítal so súhlasom obžalovaného i prokurátora, k osobe obž. Ľ.N. uviedli, že tento netrpí a ani netrpel žiadnou duševnou chorobu či poruchou, ktorá by mala vplyv na rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti, ktoré neboli znížené. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania, jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný. Znalci u neho nezistili chorobnú závislosť na alkohole.
Z posudku znalkyne-psychologičky S.. G. C., S.., ktorý bol tiež na pojednávaní prečítaný so súhlasom obžalovaného i prokurátora, vyplýva, že po vyšetrení poškodenej znalkyňa došla k záveru, že pošk.. I.N. vnímala správanie obžalovaného ako ponižujúce potláčanie suverenity jej osobnosti. V jej osobnostných štruktúrach prevládajú emócie nad racionálnou kontrolou rozhodovania a konania a to napriek kvalitám kognitívnych procesov, najmä intelektu a mnestickým funkciám. Poškodená správaním sa Ľ.N. utrpela duševnú újmu s príznakmi postraumatickej stresovej poruchy s depresívnym ladením a podielom stresu na zvýšenej chorobnosti. Časové trvanie následkov sa nedá presne určiť, v optimálnych podmienkach citove priaznivej klímy je predpoklad úpravy stavu v časovom horizonte dvoch rokov.
Následok konania obžalovaného - vznik a existenciu postraumatickej stresovej poruchy konštatujú i lekárske správy predložené na pojednávaní poškodenou.
Z takto vykonaného dokazovania mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obž. Ľ.N. počas žalovaného obdobia týral poškodenú - vtedy jeho manželku, t.j. blízku osobu tým, že jej spôsoboval fyzické i psychické utrpenie bitím, udieraním, ponižovaním, pohŕdavým správaním sa, vyhrážaním sa, tým u nej vyvolával strach a stres, pričom jej spôsobil následok - duševnú újmu s príznakmi postraumatickej stresovej poruchy s depresívnym ladením a podielom stresu na zvýšenej chorobnosti. Tým naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/ Tr.zák. Súd a ani prokurátor pri podaní obžaloby, konanie obžalovaného nekvalifikovali aj podľa ods.2 písm. d/ citovaného zák.ustanovenia, nakoľko konanie obžalovaného bolo prerušované, obžalovaný sa ho dopúšťal v nepravidelných intervaloch.
Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane blízkych a zverených osôb pred neoprávnenými zásahmi a násilím.
Obž. Ľ.N. doposiaľ nebol uznaný vinným zo spáchania priestupku, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.
Súd pri úvahe o druhu a výmere trestu zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti a riadiac sa ust. § 34 Tr.zák. dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 a pol roka splní svoj účel individuálnej aj generálnej prevencie.
Z poľahčujúcich okolností súd zistil jednu a to vedenie riadneho života občana pred spáchaním skutku (§ 36 písm. j), z priťažujúcich žiadnu. Súd preto trest ukladal v trestnej sadzbe podľa § 38 ods.3 Tr.zák., keď pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica znižuje o jednu tretinu.
Nepodmienečný trest súd ukladal s poukazom na závažnosť a stále trvajúci následok konania obžalovaného, v dôsledku čoho poškodená bola uznaná invalidnou.
Pre výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento ešte vo výkone trestu odňatia slobody nebol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava V.