Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-21-2011.pdf
PDF · 117.35 KB
No categories available
8P/21/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec vo veci starostlivosti o maloleté dieťa E. V. F., W. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, odborom sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov V. F., W. XX.XX.XXXX, M. F. S., S. N. XX, občianky SR, zastúpenej JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, AK so sídlom Dr. Herza 20, Lučenec E. Zolt F., W.Q. XX.XX.XXXX, M. F. N., C. XXXX/X, občana SR, zastúpeného JUDr. Petrom Mihálym, advokátom so sídlom Lučenec, Jókaiho 121/16 o úprave styku a zvýšení výživného takto
rozhodol:
m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k 8C/89/2009-60 zo dňa 25.01.2010 o úprave styku otca A. F. s maloletou E. V.W. F., W. XX.XX.XXXX takto:
otec dieťaťa si p r e v e z m e maloleté dieťa pred bytom matky každý prvý a tretí piatok v mesiaci o 16.00 hod a dieťa matke v r á t i pred jej bytom prvú a tretiu nedeľu v mesiaci o 18.00 hod.
Matka je p o v i n n á maloleté dieťa v určených termínoch pripraviť na stretnutie s otcom a otec je p o v i n n ý v určenom termíne dieťa vrátiť matke.
Súd návrh matky, aby mal otec právo stýkať sa s maloletou E. V.W. F., W. XX.XX.XXXX každú párnu sobotu v mesiaci od 09.00 hod do 17.00 hod v prítomnosti matky dieťaťa V. F. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa podala návrh na obmedzenie styku otca s dieťaťom každú párnu sobotu v mesiaci od 09,00 hod do 17,00 hod v jej prítomnosti. Návrh odôvodnila tým, že dňa 13.08.2010 podala stará matka dieťaťa p. V. F. (jej matka) trestné oznámenie na otca z dôvodu, že má podozrenie zo sexuálneho obťažovania maloletého dieťaťa. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci ČVS: ORP-754/OVK-LC-2010 zo dňa 14.09.2010 začal vyšetrovateľ proti otcovi trestné stíhanie za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona. K návrhu pripojila lekársku správu o psychiatrickom vyšetrení dieťaťa zo 04.08.2010 a výmenný list - poukaz vydaný MUDr. U. Z.. V priebehu konania žiadala zvýšiť výživné na maloleté dieťa z dôvodu, že prestala poberať rodičovský príspevok, došlo tým ku zmene pomerov a preto je dôvodné, aby bolo výživné zvýšené.
Otec dieťaťa nesúhlasil s obmedzením styku. Poukázal na to, že trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené a neexistujú žiadne dôvody kvôli ktorým by malo byť návrhu vyhovené. V priebehu konania žiadal o výkon rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. 8C/89/2009 ktorým bol upravený okrem iného aj jeho styk s maloletým dieťaťom. Nesúhlasil so zvýšením výživného, vyživovacia povinnosť mu nepribudla, došlo ku zníženiu jeho mzdy a nad rámec výživného platí dieťaťu poistné v
sume 22,68 Eur mesačne. S dieťaťom sa stretáva pravidelne, kupuje mu hračky, potraviny, dieťa ich však nenosí domov, pretože v minulosti stará matka dieťaťa nechcela dovoliť, aby dieťaťu odovzdal veci ktoré mu kúpil. Po podanom znaleckom posudku vo veci žiadal, aby sa mohol naďalej podieľať na výchove maloletého dieťaťa tým spôsobom, že dôjde k rozšíreniu styku s dieťaťom.
Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti otca, podal písomnú správu dňa 14.04.2011 z ktorej vyplýva, že otec žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, starobnými dôchodcami v poschodovom rodinnom dome vo vlastníctve rodičov. V dome je zariadená jedna izba pre dieťa, otec prispieva rodičom na bývanie a stravu sumou 150 Eur mesačne. Na poschodí sa nachádzajú 3 izby, kuchyňa a kúpeľňa, na prízemí sú obývané dve izby, kuchyňa s príslušenstvo. Otec tvrdil, že dieťa je u neho spokojné a v jeho domácnosti sa cíti dobre. Prešetrením pomerov v domácnosti matky bolo kolíznym opatrovníkom zistené, že tá žije v 2-izbovom družstevnom byte so starou matkou dieťaťa ktorá je invalidná dôchodkyňa a vdova. Všetky priestory užívajú spoločne s matkou. Izby sú zariadené zachovalým účelovým nábytkom. V čase návštevy bola čistota a poriadok vo všetkých miestnostiach. O chod domácnosti sa stará prevažne stará matka, lebo matka dieťaťa je zrakovo postihnutá. Matka dieťaťa prispieva na vedenie domácnosti aj na nájomné a stravu. Od februára 2011 sa matke dieťaťa poskytuje osobná asistencia v osobe p. E. E., ktorá sa zdržuje v domácnosti od 09,00 do 13,00 hod, pomáha pri nákupoch, chodia spolu na prechádzky, venuje sa maloletej dcére. Prítomnosť matky pri styku kvôli jej zdravotnému stavu považoval za priťažujúcu, lebo otec musí dať pozor na zdravie a bezpečnosť dieťaťa a prítomnosť matky by si vyžadovala rozdelenie jeho pozornosti medzi matku a dieťa. Odporučil, aby sa rodičia podrobili psychologickej intervencii na ÚPSVaR Lučenec.
Súd vykonal dokazovanie z návrhu, lekárskej správy zo 04.08.201 a výmenného listu - poukazu bez dátumu, uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Lučenec, Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-754-OVK-LC-2010 zo 14.09.2010, vyjadrenia otca k návrhu, prečítaním návrhu na výkon rozhodnutia, potvrdení od Obvodného oddelenia PZ Fiľakovo z 22.08.2010, 19.10.2010, 05.09.2010, 03.10.2010, 31.10.2010, výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka, výplatných pások otca, 18 ks fotografií maloletého dieťaťa v prílohovej obálke, lekárskych správ o zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 06.04.2011 a 16.02.2012, správ o prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom dňa 14.04.2011, 20.04.2011, správy o psychologickej intervencii vykonanej Y.. L. J.N.I., Z., Š. Š. XX, N., spoločného znaleckého posudku č. 25/2011 znalkýň, vyjadrení rodičov a kolízneho opatrovníka k znaleckému posudku, prečítaním priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ Fiľakovo č. ORPZ-LC-0PP4- P-840/2011, rozhodnutia o výške dôchodku matky, správy o mzde otca, prečítaním pripojených spisov Okresného súdu Lučenec sp.zn. 11P/311/2009, 8C/89/2009, 8Em/1/2011, vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Lučenec, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ ČVS: ORP-754/OVK- LC-2010.
Posledná úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/89/2009-60 dňa 25.01.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 16Co/94/2010-105 dňa 10.06.2010 ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, dieťa pre čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke, otcovi určené výživné v sume 67 Eur a upravený styk otca s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 09,00 hod do 17,00 hod, každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 09,00 hod do 17,00 hod. V tej dobe malo dieťa takmer 20 mesiacov, rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k nemu, otec poberal mzdu 353,44 Eur, matka invalidný dôchodok 235 Eur, rodičovský príspevok 158,66 Eur, prídavok na dieťa 21,99 Eur a peňažný príspevok na kompenzáciu 17 Eur mesačne.
Prečítaním pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ Lučenec ČVS: ORP-754/OVK-LC-2010 súd zistil, že dňa 13.08.2010 podala stará matka dieťaťa trestné oznámenie na otca. Vyšetrovanie bolo ukončené uznesením vyšetrovateľa dňa 14.12.2010 a nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2011 tak, že vo veci zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona bolo trestné stíhanie zastavené lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod ani na postúpenie veci.
Právny zástupca matky doručil do súdneho spisu dôkaz o psychologickej a psychoterapeutickej konzultácii dňa 17.12.2010 ktorej sa podrobila stará matka dieťaťa V. F.Á. u klinickej psychologičky T.. A. V.. Stará matka dieťaťa nie je účastníčkou konania, preto súd tento dôkaz v konaní nevzal do úvahy.
Na žiadosť matky sa uskutočnila psychologická intervencia v rodine maloletej v dňoch 27.03.2011 a 03.04.2011 Y.. L. J., Z., Š. Š. XX, N.. Správu o nej matka predložila v konaní. Súd sledujúc záujem dieťaťa po zistení, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené a nie je možné medzi nimi uzavrieť dohodu, považoval za nevyhnutné ustanoviť v konaní znalkyne Y.. N. E. z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia a Y.. Y. A., z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, pedopsychiatria. Znalkyne vypracovali spoločný znalecký posudok č. 25/2011 dňa 28.11.2011.
Súd sa nestotožnil s tvrdením matky, že ustanovením dvoch znalkýň došlo ku predraženiu posudku, že znalkyňa z odboru psychiatria nemala byť ustanovená, lebo matka je hendikepovaná, ale nie psychicky chorá.
Znalkyňu Y.. Y. A. súd ustanovil preto, lebo matka v návrhu na začatie konania uviedla vážne obvinenia otca o tom, že dieťa obťažuje, vyslovila vážne obavy o zdravie a vývoj dieťaťa. Záujem dieťaťa si nepochybne vyžadoval aby súd zistil, či styk otca s dieťaťom je pre dieťa prospešný alebo nie. Preto súd považoval za dôležité, aby boli rodičia a dieťa podrobení nielen psychologickému, ale aj psychiatrickému vyšetreniu.
Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že u maloletej sú zachované citové vzťahy k rodičom. Pozíciu matky jasne nerozlišuje, prelína sa jej s osobou starej matky. Citové vzťahy maloletej k otcovi sú účelovo obmedzované a deformované postojmi starej matky, čo vážne ohrozuje vývin maloletej. Vzťahy medzi rodičmi sú narušené v dôsledku zmenených postojov matky maloletej, ktorá je stále závislá od svojej matky. Znalkyne zistili, že matka je osobou ktorá má tendenciu konať zaujato, avšak jej informácie sú sprostredkované a deformované informáciami jej matky, ktorá účelovo kriminalizuje otca svojej vnučky. Osobnostné predpoklady matky sú deformované postojmi starej matky, lebo je jedinou osobou ktorej matka dôveruje. Výchovné prostredie matky je sociálnej izolovanejšie v dôsledku jej zmyslového deficitu, ale aj zdravotných ťažkostí starej matky. Osobnosť otca a jeho výchovné existenčné prostredie dáva predpoklady pre zabezpečenie všestrannejšej výchovnej starostlivosti o maloleté dieťa, čo môže dopĺňať a obohacovať aj výchovný vplyv matky. Styk maloletého dieťaťa s otcom nemôže ovplyvniť zdravotný stav dieťaťa naopak, je dôležitý k tomu, aby sa všestranne rozvíjalo jej citový a sociálny rozvoj. Znalkyne odporučili akým spôsobom by sa mal uskutočňovať styk otca s dieťaťom a v záujme toho, aby sa obnovila vzájomná komunikácia rodičov odporučili aj spoločné sedenia u psychológa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ktorý by mohol pomôcť obnoviť vzájomnú komunikáciu rodičov, ktorá je nevyhnutná pre zdravý vývin maloletého dieťaťa a jeho výchovu. Tiež odporučili, aby k odovzdávaniu dieťaťa dochádzalo len medzi rodičmi navzájom, ktorí by si mali vymeniť aj informácie o dieťati.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 citovaného zákona, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 citovaného zákona, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách medzinárodné zmluvy na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dňa 20.11.1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť dňom 6.2.1991. Podľa článku 3 ods. 1 uvedeného Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného Dohovoru každé dieťa okrem iného má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pri tom záujem dieťaťa.
Právo styku detí s rodičmi vyplýva aj z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, právo rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Tiež v medzinárodných dohovoroch citovaných vyššie sa premieta právo styku aj do rozhodovacej praxe súdov. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovanie konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné vzťahy s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov“ (Gorgulu vs. Nemecko - aplikácia no. 74969/01) resp. „že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenova vs. Turecko - aplikácia no. 36141/97). Podľa slovenského rodinného práva sa zatiaľ právo styku rodiča s dieťaťom a právo stretávania považujú za synonymá. Európska legislatíva to už chápe inak a právo styku poníma širšie, pričom okrem práva na stretávanie, do práva styku zaraďuje tiež právo na informácie o dieťati a právo na komunikáciu s dieťaťom. Podľa nášho právneho poriadku právo na informácie o dieťati Zákon o rodine rieši v § 24 ods. 5, pričom právo na komunikáciu zatiaľ nepozná vôbec. Právo styku, resp. právo stretávania sa rodičia s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe (rodičovi) právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Zásahy do riadnej realizácie týchto čiastkových oprávnení sú obmedzením styku, ku ktorému nie je možné pristúpiť len za podmienok, daných ustanoveným § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Najideálnejším riešením stále zostáva úprava stretávania sa rodiča s dieťaťom uzavretím konkrétnej dohody rodičov. Takáto dohoda totiž poskytuje oprávnenému rodičovi určitý základný rámec na stretávanie, ktorý je vynútiteľný štátnou mocou v prípade, ak bude stretávanie marené. Nič nebráni rodičom, aby následne v praktickom živote tento rámec dohodou modifikovali podľa potrieb dieťaťa a ich samotný. Pokiaľ však takýto rámec neexistuje
a súd stretávanie konkrétne neupraví ani autoritatívnym rozhodnutím, vzniká potenciálna možnosť rozporov a konfliktov medzi rodičmi, ktoré rozhodne nie sú ku prospechu dieťaťa. Zákonná úprava teda vždy preferuje dohodu rodičov, pokiaľ sa však rodičia nedohodnú, ďalšou možnosťou ako upraviť stretávanie rodiča s dieťaťom, je autoritatívne súdne rozhodnutie ktoré je subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, teda jednak, ak sa rodičia o styku nedohodnú vôbec a ani nepožiadajú o neupravenie styku alebo ak síce uzavrú dohodu, ale táto nebude v záujme maloletého dieťaťa a tak ju súd nebude akceptovať. Súd musí upraviť styk autoritatívne vždy, ak z okolností prípadu usúdi, že medzi rodičmi stále trvajú negatívne emócie, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania, ak má byť ponechané na dohodu rodičov. Riešenie, ktoré by mohlo v budúcnosti vytvoriť podmienky pre vznik a eskaláciu napätia medzi rodičmi a tým sťažiť situáciu dieťaťa, nie je v súlade so záväzkami, ktoré pre všetky štátne orgány vyplývajú z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Striktná a vykonateľná úprava stretávania eliminuje ďalšie potenciálne dohodovanie medzi rodičmi, ktoré by zbytočne zaťažovalo dieťa. Poskytuje minimálny právny rámec pre zachovanie kontaktu medzi rodičom, ktorému nie je dieťa zverené a dieťaťom. Tým štát dostojí svojmu pozitívnemu záväzku v rodinnoprávnych vzťahoch.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.
Súd zdôrazňuje, že obaja rodičia sú rovnako zodpovední za starostlivosť, výchovu a všestranný vývoj dieťaťa. Dieťa je zdravé, čo bolo v konaní preukázané lekárskymi správami pediatra. V súčasnosti neexistujú žiadne dôvody na to, aby sa dieťa nemohlo častejšie a v širšom rozsahu stretávať s otcom, aby aj on mal priestor podieľať sa na jej výchove tak, ako mu to vyplýva zo zákona, keďže je nositeľom rodičovských práv a povinností podobne ako matka. Otec vlastní osobné motorové vozidlo, vzdialenosť medzi N. a S. je 14 km. Súd styk otca s dieťaťom prispôsobil tomu, aby sa ten mohol stretávať s dieťaťom, dva víkendy v mesiaci, prihliadol na denný režim dieťaťa, ale aj na to, že otec má vytvorené podmienky, aby sa o dieťa postaral, aby dieťa u neho nocovalo, čo bolo v konaní preukázané. Dokazovaním nemal súd preukázané ani to, aby sa jeho styk s dieťaťom uskutočňoval v prítomnosti matky, lebo matka sa odmietla na styku v prítomnosti otca dieťaťa zúčastniť. Napriek záujmu otca podrobiť sa psychologickej intervencii, ktorú odporučili znalkyne, aj tú matka odmietla. Jej postoj je plne so zisteniami znalkýň v ich spoločnom znaleckom posudku a zodpovedá aj ich záverom, ktoré netrpia rozpormi, sú logické a presvedčivé, preto súd pri rozhodovaní z nich vychádzal a osvojil si ich. Hodnoteniu súdu nepodliehali odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti.
Súd si neosvojil závery znaleckého posudku v rozsahu úpravy styku s maloletým dieťaťom, lebo ide o právnu otázku o ktorej rozhodol. Vzal do úvahy, že by nebolo v záujme dieťaťa, aby sa styk otca s dieťaťom uskutočňoval každý víkend v mesiaci z dôvodu, že matka by tým bola úplne vylúčená z toho, aby s dieťaťom trávila víkendy.
Súd nezistil dôvod, aby vypočul svedkyňu Y.. U. Z. (zastupujúcu pediatričku Y.. L.), ktorá požiadala o gynekologické vyšetrenie maloletej preto, lebo tento dôkaz bol predmetom vyšetrovacieho spisu citovaného vyššie. Ani dôkazný návrh matky, aby boli vypočuté znalkyne a svedkyňa Y.. L. J., súd nepovažoval za účelný a v záujme maloletého dieťaťa preto, lebo dieťa a jeho rodičia boli podrobení psychologickému vyšetreniu znalkyňou Y.. N. E. a znalkyne vyčerpávajúco zdôvodnili svoje zistenia v závere znaleckého posudku.
Súd konštatuje, že tvrdenia matka o „neštandardnom“ správaní otca k dieťaťu v konaní ničím nepreukázala, sú sprostredkované od starej matky dieťaťa u ktorej žije v spoločnej domácnosti a ktorá má k otcovi dieťaťa negatívny vzťah, podala trestné oznámenie na otca za zločin zneužívania maloletej. Trestné stíhanie otca bolo zastavené a súd poukazuje na § 135 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Súd pri rozhodovaní vychádzal z uznesenia vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania otca v súlade s citovaným zákonným ustanovením.
Súd rozhodoval ešte o zvýšení výživného, ktoré žiadala matka na maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Tak, ako súd konštatuje, vyššie, posledná úprava výživného bola uskutočnená v rozsudku o rozvode manželstva, kedy malo dieťa takmer 20 mesiacov. V súčasnosti má dieťa 3 roky, rodičom nepribudla vyživovacia povinnosť. Otec je zamestnaný, jeho mzda poklesla o sumu 27,21 Eur. Matka naďalej žije s rodičmi, ktorým prispieva do domácnosti. Matka je stále invalidná dôchodkyňa a aj v budúcnosti bude jediným zdrojom jej príjmu invalidný dôchodok, ktorý poberá v súčasnosti v sume 253,70 Eur. Súčasne poberá príspevok na kompenzáciu 17 Eur a prídavok na dieťa.
Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie. K podstatnému zvýšeniu nákladov spojených so vzdelávaním dieťaťa dochádza najmä v období začiatku školského roka, ktorý nevyhnutne vyžaduje zakúpenie školských a športových pomôcok a potrieb, v závislosti od zamerania školy navštevovanej dieťaťom, prípadne i v závislosti od mimoškolskej činnosti, ktorej sa dieťa vo voľnom čase venuje. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvnené možnosťami a schopnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú mieru potrieb nevyhnutných pre život človeka. Ak to však možnosti a schopnosti rodičov umožňujú, je potrebné považovať za odôvodnené aj ďalšie potreby dieťaťa, nielen bežné, akými sú zabezpečenie predovšetkým jeho výživy a ošatenia. V takom prípade je možné zohľadniť ako odôvodnené potreby aj veku a vyspelosti dieťaťa zodpovedajúce kvalitatívne a kvantitatívne pestrejšie nároky, vytvárajúce predpoklad na všestranný rozvoj a intelektuálny vývin dieťaťa.
Nová úprava vyživovacej povinnosti je opodstatnená len za predpokladu, ak má súd preukázané, že pomery povinného i oprávneného sa zmenili do takej miery, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom už nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného a odôvodneným potrebám dieťaťa.
Matka zdôvodňovala návrh na zvýšenie výživného zmenou pomerov u nej v tom, že prestala poberať rodičovský príspevok. Súd zdôrazňuje, že zmena pomerov v konaní nebola preukázaná, napriek tomu, že od posledného rozhodnutia súdu uplynuli skoro 3 roky, ne- nastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala čo aj len minimálne zvýšiť výživné na maloleté dieťa. O dieťa sa stará matka, otec si vyživovaciu povinnosť plní pravidelne, okrem toho nad rámec výživného platí dieťaťu poistné v sume 22,68 Eur. S dieťaťom sa pravidelne stretáva, berie ho do svojej domácnosti. Matka si vyživovaciu povinnosť plní osobnou starostlivosťou o dieťa, spolu s prídavkom na dieťa, výživným od otca sú v súčasnosti naďalej všetky odôvodnené potreby dieťaťa úplne uspokojené. Súd musel prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov, na skutočnosť, že životná úroveň dieťaťa sa môže odvíjať len od životnej úrovne jeho rodičov. Keďže otec má nízku mzdu, matka bude vždy poberať len invalidný dôchodok, životná úroveň dieťaťa sa musí zodpovedať reálnym príjmom jeho rodičov a ich životnej úrovni.
Podľa § 81 odsek 1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (§ 153 odsek 2 O.s.p.). V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd nebol viazaný pri rozhodovaní návrhom matky.
O náhrade trov konania súd nerozhodol, pretože z § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto prípade.
Podľa § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu v osobitnom uznesení.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
Proti tomuto rozsudku právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí
sa odvolania vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny
výkon rozhodnutia.