Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-93-2011.pdf
PDF · 82.97 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/93/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich Milana Kováča a Dušana Beňu, v trestnej veci proti obž. C. M. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.02.2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný :
C. M. V. H. E. B. , nar. XX.XX.XXXX v Šali, trvale bytom K., A. č. XXXX/XX
j e v i n n ý , ž e :
na presne nezistenom mieste v meste O. a v jej okolí si kupoval od osoby s prezývkou „.“ pervitín a následne dňa 28.januára 2009 v čase okolo 20.45 hod. vo N. dva kubíky pervitínu za 40,- eur predal A. K. a následne bol kontrolovaný hliadkou PZ, kedy bola zaistená zatavená striekačka s objemom 2,5 ml s obsahom 1,4 ml bieleho prášku, ktorá obsahovala metamfetamín s hmotnosťou 895 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,1 % hmotnostných, s obsahom 672 mg absolútneho - 100% metamfetamínu vo forme bázy, čo zodpovedá 17 až 34 obvykle jednorázovým dávkam, ktorú vydal A. K., pričom táto látka patrí v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok,
t e d a :
neoprávnene kúpil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,
t ý m s p á ch a l :
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa§ 172 odsek 1 písmeno c/, d/ Trestného zákona
Z a to s a o d s u d z u j e :
Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno 1/, n/ Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona v zmysle zásad § 41 odsek 2 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.zn. 1T/24/2011 zo dňa 7.3.2011, právoplatný 7.3.2011, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému C. M. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, pretože obžalovaný po prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3
- písm. c/ Tr.por. , či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu odpovedal: áno
- písm. d/ Tr.por., či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby odpovedal: áno
- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa§ 172 odsek 1 písmeno c/, d/ Trestného zákona, odpovedal: áno
- písm. g/ Tr.por., či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, odpovedal: áno
- písm. h/ Tr.por., či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa§ 172 odsek 1 písmeno c/, d/ Trestného zákona, odpovedal: áno
Vzhľadom na to, že obžalovaný na položené otázky odpovedal kladne súd na návrh prokurátora, prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Na základe takto vykonaného dokazovanie mal súd preukázané, a to predovšetkým vyhlásením obžalovaného, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a tak svojím úmyselným konaním naplnil objektívnu aj subjektívnu stránku zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/ Trestného zákona, keďže po tom čo zakúpil pervitín tento následne predal A. K., ktorý tento vydal a znaleckým dokazovaním bola preukázané, že obsah zatavenej striekačky zodpovedá 17 až 34 obvykle jednorazovým dávkam. Súd ani o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením § 172 Trestného zákona (ochrana ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.
Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je, priestupkovo riešený nebol. V odpise registra trestov má dva záznamy, z toho v prvom prípade bolo uznesením Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa 3.4.2009 sp.zn. 3Pv 809/2008 podmienečne zastavené trestné stíhanie pre § 171 odsek 1 Trestného zákona so skúšobnou dobou do 21.4.2010, doposiaľ o osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného zastavania nebolo rozhodnuté. Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. 1T/24/2011 bolo zistené, že rozsudkom zo dňa 7.3.2011 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa§ 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 18 mesiacov.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a 34 Trestného zákona súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobné pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy, na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.
Vzhľadom k tomu, že obžalovanému C. M. súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody za viac úmyselných trestných činov spáchaných dvoma samostatnými skutkami, z ktorých jeden je zločinom, bolo na mieste ukladanie trestu v zmysle tzv. aspiračnej zásady, t.j. zásady zostrenia v zmysle ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona, a preto bolo potrebné zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a ukladať trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. V posudzovanom prípade po takto upravenej základnej trestnej sadzbe za trestný čin aktuálne najprísnejšie trestný (§ 172 odsek 1 Trestného zákona trestná sadzba 4 až 10 rokov) postupom podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona (trestná sadzba 4 roky až 8 rokov) a § 41 odsek 2 Trestného zákona je trestná sadzba pre predmetný trestný čin 7 rokov 4 mesiace až 10 rokov 8 mesiacov, a trest bolo potrené uložiť v hornej polovici takto upravenej trestnej sadzby, teda nad 7 rokov 4 mesiace.
Súd pri úvahách o výmere trestu prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu obžalovaného jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy. U X.. C. M. súd prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu, ktorý oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, pričom žiadnu priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona (spáchanie viac trestných činov) u obžalovaného, ktorému súd ukladal súhrnný trest podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Trestného zákona súd neprihliadol, pretože by to bolo v rozpore so zámerom sledovaným ustanovením § 38 odsek 1 Trestného zákona (nezapočítať páchateľovi tú istú okolnosť v jeho neprospech dvakrát), a dospel k záveru, že trest uložený hoci na samej spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby by bol pre obžalovaného neprimerane prísny.
Pri úvahách o výmere trestu súd upriamil svoju pozornosť aj na osobu obžalovaného a jeho osobné pomery, na to že obžalovaný je v riadnom pracovnom pomere, od roku 2010 vedie riadny život. Taktiež súd prihliadol na závažnosť trestného činu, za ktorý bol právoplatne odsúdený (prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.), za ktorý obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 mesiace. Obžalovaný podľa názoru súdu vzhľadom na to, že v roku 2009 spáchal trestný čin ohrozujúci život alebo zdravie a v roku 2010 trestný čin rušenia činnosti orgánov verejnej moci, nezodpovedá profilu špeciálneho recidivistu, u ktorého by bolo nevyhnutné ukladať trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov 4 mesiace a viac, aby bol účel trestu spoľahlivo dosiahnutý. Pokiaľ súd hodnotil podmienky na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej prevencie, vzal do úvahy to, že sa jedná o obžalovaného v relatívne mladom veku. Nakoniec, aj z hľadiska generálnej prevencie nepovažoval súd za nevyhnutné a náležité ukladať trest vo výmere nad 7 rokov 4 mesiace.
S prihliadnutím na všetky tieto dôvody súd mal za to, že okolnosti tohto prípadu sú spôsobilé odôvodniť použitie § 39 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 39 odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, preto mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby dospejúc k presvedčeniu, že na nápravu obžalovaného postačí trest odňatia slobody v trvaní 4 roky nepodmienečne. Na výkon tohto trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 odsek 2 písmeno a/ Tr.zák.), keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Zároveň bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta sp.zn. 1T/24/2011 zo dňa 7.3.2011 v zmysle ustanovenia § 42 odsek 2 Tr. zák.., pretože prejednávaný trestný čin, za ktorý bol odsúdený, spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. V rámci súhrnnému trestu bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 18 mesiacov, pretože takýto trest bol uložený už skorším rozsudkom (§ 42 odsek 2 Trestného zákona) Okresného súdu Galanta sp.zn. 1T/24/2011 zo dňa 7.3.2011.
Podľa názoru súdu takýto trest zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1
Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.