Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Er-1757-2003.pdf
PDF · 71.19 KB
Case nature
Subarea
34Er/1757/2003
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:35807598, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému: Ľ. D., Q..Č..:XXXXXX/XXXX, T. XX, XXX XX Z. pre peňažné plnenie X.XXX,XX €. istiny s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom exekútorského úradu Vazovova 9, 811 07 Bratislava
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto zastavuje.
II. Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Na základe návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 13.08.2003 začalo vo veci exekučné konanie na vykonanie rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III, č.k. 42Rob 2874/02-10 zo dňa 24.09.2002, právoplatného a vykonateľného dňa 28.06.2003. Na vykonanie exekúcie bol tunajším súdom poverený súdny exekútor: Mgr. Vladimír Cipár poverením č. 5103 * 028488 dňa 22.08.2003.
Písomným podaním, doručeným súdu 18.10.2010 poverený súdny exekútor dal súdu podnet, aby súd exekúciu zastavil, pretože povinný zomrel.
Rovnakým písomným podaním poverený súdny exekútor oznámil, že žiada priznať trovy exekúcie spolu vo výške 385,10 €.
Pri skúmaní podmienok konania súd zistil, že:
- povinný zomrel dňa 15.05.2009
- dedičské konanie po povinnom bolo zastavené z dôvodu, že povinný zomrel nemajetný.
Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
Podľa § 107 ods. 2 O.s.p., konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo.
Podľa § 107 ods. 3 O.s.p., konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak vyhlásil túto za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 146, ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bol konanie zastavené.
Podľa § 146, ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
K I. výroku uznesenia:
Povinný počas exekučného konania zomrel. Keďže povinný nezanechal žiaden majetok, prípadní dedičia povinného za jeho dlhy v danom prípade nezodpovedajú vôbec.
V danom prípade preto neexistuje subjekt, na ktorý by prešla povinnosť z exekučného titulu Uvedená skutočnosť zakladá dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať a pre ktorý je exekúcia neprípustná. Z uvedeného dôvodu súd podľa § § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju tak, ako je v I. výroku uznesenia uvedené.
K II. výroku uznesenia
Trovy exekúcie vo všeobecnosti platí povinný (§ 196, 197 Exekučného poriadku). Výnimku z tejto zásady ustanovuje § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ktorý v prípade zastavenia exekúcie výnimočne umožňuje uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému.
V danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia stanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Rovnako tak neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré predpokladá, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Keďže oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie za to, že exekúcia musela byť zastavená z dôvodu smrti povinného bez právneho nástupcu. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty právnej subjektivity, nemôže predvídať a ani ovplyvniť. (podobne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6. 10. 2010, sp. zn. 6 M Cdo 4/2010).
Keďže povinný v priebehu exekučného konania zomrel bez právneho nástupcu, povinnosť zaplatiť trovy exekúcie podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku mu nemožno uložiť.
Súd nemá zákonné zmocnenie na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný platiť trovy každej zastavenej exekúcie len preto, že súdny exekútor nemôže niesť trovy exekúcie. Nebolo by spravodlivé oprávnenému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho priznaného práva núteným výkonom, uložiť povinnosť zaplatiť ešte aj trovy bezúspešnej exekúcie len preto, lebo niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi trovy nahradil.
Vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje subjekt, ktorý by bolo možné zaviazať na uhradenie trov exekúcie, súd s prihliadnutím na ustanovenie § 251 ods. 4 O.s.p. rozhodol o trovách exekúcie podľa § 146, ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal tak, ako je v II. výroku uznesenia uvedené.
K III. výroku uznesenia
Keďže v danej veci s ohľadom na dôvod zastavenia exekúcie súd nevzhliadol príčinu pre použitie ods. 2 § 146 O.s.p., o trovách účastníkov exekučného konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, ako je v III. výroku uznesenia uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na tunajší súd. V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.