Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-134-2011.pdf
PDF · 83.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/378/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Debtinvest Limited, obchodná spoločnosť so sídlom 33 Porter Road, P.O.Box 3169 PMB 103, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, reg.č. 609191, zast.: Mgr. Martinom Jánským, advokátom so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 50, proti žalovanému: D. E., L.. XX.XX.XXXX, G. XX, T. G. T., na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Bc. Marcelou Uhriňákovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice-okolie, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, Prešov, zast.: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 322,22 eura s prísl. takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, podanou dňa 4.3.2011, domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 322,22 eura spolu so 17% ročným úrokom omeškania zo sumy 121,98 eura od 11.9.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu súd ustanovil pre toto konania opatrovníka. Opatrovník podaním zo dňa 23.11.2011 (čl.56) vzniesol námietku premlčania celého uplatneného nároku.
Dňa 25.11.2011 bolo súdu doručené podanie, ktorým Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO 42 176 778 vstúpilo do konania na strane žalovaného. Priamo v tomto podaní požiadal o doručenie žaloby spolu s prílohami a žiadal priznať náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil:
- zmluvou o poskytnutí úveru, uzavretou medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. a žalovaným dňa 16.1.2001 banka poskytla žalovanému bezúčelový spotrebný úver vo výške 50.000,- Sk.
- zaviazal sa ho splatiť v 36 splátkach po 1.810,66 Sk, pričom prvá splátka bola splatná 19.2.2004 a posledná dňa 20.12.2006, kedy bol splatný celý záväzok.
- pôvodný veriteľ pohľadávku voči žalovanému v sume 3.674,72 Sk postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2008,a k tomuto dňu žalovaný dlhoval 322,22 eura (9.707,34 Sk, pozostávajúcu zo sumy istiny 3.674,72 Sk, úroku v sume 1.053,12 Sk, úroku z omeškania kapitalizovaného sumou 104,14 Sk a poplatkov v sume 4.875,03 Sk
- postúpenie pohľadávky bolo pôvodným veriteľom písomne oznámené žalovanému dňa 25.9.2008.
- ako vyplýva z listu pôvodného veriteľa zo dňa 29.5.2007(č. 10), adresovaného žalovanému, domáhal sa, aby žalovaný dlh, v aktuálnom čase vyčíslený sumou 8.869,85 Sk uhradil do 15 dní od doručenia danej výzvy.
- žalovaný si zásielku v úložnej lehote nevyzdvihol a dňa 2.7.2007 bola zásielka vrátená do VÚB a.s.
Ako vyplýva z VOP - čl. VIII, bod 1.: ak veriteľ poštou doručuje výzvu na zaplatenie zostatku úveru spolu so splatným príslušenstvom, robí tak doporučenou zásielkou do vlastných rúk na poslednú známu adresu dlžníka. Tieto písomnosti vrátane upomienok sa považujú za doručené aj vtedy, ak sa zásielka vráti ako nedoručiteľná, a to dňom podania zásielky.
Opatrovník žalovaného v podaní zo dňa 23.11.2011, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 2.12.2011 a vedľajšiemu účastníkovi dňa 14.2.2012, uviedol, že:
- sa jedná o pohľadávku zo spotrebiteľského úveru, ktorý mal byť v celom svojom objeme zaplatený dňa 20.12.2006, pričom v rozsahu dlžnej istiny bol žalovaný dlžný posledné dve splátky a to za mesiac november 2006 (splatnú 20.11.2006) a december 2006 (splatnú 20.12.2006)
- u každej z týchto splátok začala bežať trojročná premlčacia doba osobitne a to za november 2006 odo dňa 21.11.2006 a za december 2006 dňom 21.12.2006, takže premlčacia doba uplynula u splátka za december 2006 dňom 20.12.2009 a za november o mesiac skôr
- poukázal na to, že na beh premlčacích lehôt nemá vplyv zmena v osobe veriteľa a bez právneho významu je skutočnosť, že sa žalobca domáha úroku z omeškania od 11.9.2008 (a to podľa stavu pohľadávky ku dňu 10.9.2008)
Vedľajší účastník v podaní zo dňa 25.2.2012, doručenom elektronicky dňa 26.2.2012 poukázal na to, že
- ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Obč. zák. a zároveň odcitoval ust. §§ 52 ods.2 OZ, 53 ods. 2, 53 ods. 3, 53 ods. 5 a § 54 ods. 1 OZ
- uvedenými ustanoveniami sa ale nie je potrebné zaoberať vzhľadom na to, že pohľadávka je premlčaná, keďže splatnosť celého úveru nastala dňa 20.12.2006 a žaloba bola podaná dňa 4.3.2011
poukázal tiež na to, že žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný z dôvodov, ako na to poukazujú iné súdy vo svojich rozsudkoch, a predložil súdu niekoľko rozhodnutí Okresného a Krajského súdu v Prešove.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka:
1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Nad všetky pochybnosti je zrejmé, že právny vzťah, založený zmluvou o úvere zo dňa 16.1.2004 je spotrebiteľskou zmluvou, podliehajúcou režimu spotrebiteľských zmlúv. K uzavretiu zmluvy síce došlo v čase, keď Slovenská republika nebola ešte členom Európskej únie, avšak zákon 258/2001 Z.z. bol dávno účinný. Podľa vyššie cit. ustanovenia teda žalobca, ak sa žalovaný dostal do omeškania do splátkou za november 2006 dňa 21.11.2006 a za december 2006 dňom 21.12.2006, trojročná premlčacia doba skutočne uplynula dňa 20.11 2009 a 21.12.2009. Dokonca, aj za predpokladu, že by sa aplikovali ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého je všeobecná premlčacia doba 4 roky, splátka za december 2006 bola premlčaná dňa 20.12.2010 a za november už 20.11.2010.
Žaloba bola na súde dňa 4.3.2011 a preto súdu nezostávalo nič iné, ako žalobu z dôvodu premlčania zamietnuť. Na túto okolnosť ako prvý poukázal už opatrovník žalovaného v podaní zo dňa 23.11.2011, ktorý veľmi zodpovedne hájil záujmy žalovaného. Na túto okolnosť poukázal aj vedľajší účastník, ktorý tiež zdôraznil, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Toto tvrdenie ale nijako neodôvodnil. Rozsudky, ktoré súdu právny zástupca vedľajšieho účastníka doručil, vychádzali z iného skutkového i právneho stavu. V tejto prejednávanej veci vo VOP totiž žiadna úprava o tom, že by právo postúpiť pohľadávku mohol iba žalobca (resp. pôvodný veriteľ), vôbec nie je obsiahnutá. Vo vzťahu k žalovanému, ako osobe obligačne povinnej, tento právny úkon je vlastne vylúčený, pretože by prichádzalo do úvahy iba prevzatie resp. pristúpenie k dlhu, čo je riešené úpravou v Občianskom zákonníku a ani táto možnosť vo VOP upravená nie je. Obe z možností (t.j. či už postúpenie pohľadávky veriteľom alebo prevzatie dlhu žalovaného ) teda v tejto veci zásadne prichádzali do úvahy. Z tohto pohľadu preto súd nevzhliadol nerovnosť strán ohľadom možnosti nakladania so svojimi právami.
Keďže pohľadávka žalobcu je premlčaná, nebolo nutné zaoberať sa inštitútmi prijateľnosti či neprijateľnosti zmluvných podmienok.
Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovanému trovy nevznikli a trovy vedľajšieho účastníka neboli účelné, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vedľajší účastník vstúpil do konania podaním zo dňa 23.11.2011, opatrené pečiatkou právneho zástupcu. Vedľajším účastníkom je ale subjekt, ktorý do konania vstupuje, t.j. v tomto prípade Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO 42 176 778, ktorému boli doručené súdne listiny, vrátane vyjadrenia opatrovníka žalovaného, dňa 5.12.2011. Podľa názoru súdu vedľajší účastník by zásadne až po vstupe do konania a doručení listín mal zvážiť, či vzhľadom na stav dokazovania a argumentácie je jeho právne zastupovanie účelné a potrebné, keď rovnakej právnej ochrany sa žalovanému dostalo už zo strany jeho opatrovníka (o čom bol vedľajší účastník zo strany súdu už na samom začiatku informovaný). Navyše, plnú moc pre právneho zástupcu udelil a vedľajší účastník podpísal až dňa 20.2.2012 (čl.72), takže aj samotný úkon o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 23.11.2011, podpísaný iba právnym zástupcom, je viac než sporný.
Vo vzťahu k trovám konania, ktoré boli právnemu zástupcovi „vedľajšieho účastníka“ priznávané súd udáva, že tie rozsudky ktoré tvoriace prílohu k podaniu zo dňa 25.2.2012, nemajú s prejednávanou vecou súvis. V daných rozsudkoch totiž právny zástupca nezastupoval vedľajšieho účastníka, ale priamo účastníka sporu či už na strane žalobcu alebo žalovaného, čo ale nie je tento prípad.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.