Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-239-2010.pdf
PDF · 95.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/239/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a. s., Bratislava, Prievozská 6/A, IČO 35 697 270, proti žalovanej: S. C., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. C. J., F.. H. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenej opatrovníkom: Mesto Dunajská Streda, o zaplatenie 1.365,65 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 203,86 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 01.05.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Súd určuje, že zmluvná podmienka k Dodatku k zmluve o pripojení č. A 2213967 zo dňa 13.01.2009 pod bodom 2.5 v časti: „V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka, najmä ale nielen nezaplatenia splatnej ceny za služby, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur. Zmluvnú pokutu podľa tohto bodu bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti“ je ako neprijateľná neplatná.
Súd určuje, že zmluvná podmienka k Dodatku k zmluve o pripojení č. A 2290233 zo dňa 04.08.2008 pod bodom 2.5 v časti: „V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka, najmä ale nielen nezaplatenia splatnej ceny za služby, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur). Zmluvnú pokutu podľa tohto bodu bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti“ je ako neprijateľná neplatná.
Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 14.07.2010 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k povinnosti zaplatiť mu 1.365,65 eur s príslušenstvom titulom pohľadávky pozostávajúcej z neuhradených služieb 203,86 eur a zmluvných pokút 1.161,79 eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 21.12.2005 a dňa 06.02.2006 zmluvy, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné podmienky, v zmysle ktorých dokumentov vypožičal žalovanej 2 SIM karty na využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných žalobcom. Pri uzavretí dodatkov k zmluve žalobca predal žalovanej mobilné telefóny za 66,06 eur a 22,90 eur. Žalovaná riadne a včas nezaplatila ceny poskytnutých služieb za obdobie od decembra 2008 do februára 2009, čím porušila zmluvné podmienky a žalobcovi tak vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Na výzvu žalobcu žalovaná reagovala čiastočnou úhradou 71,41 eur.
Súd vo veci vydal dňa 06.09.2010 platobný rozkaz, ktorý bol uznesením z 23.09.2011 zrušený s poukazom na § 173 ods. 1, 2 O. s. p. Z dôvodu neznámeho pobytu žalovanej jej súd
v zmysle § 29 ods. 2, 5, 6 O. s. p. ustanovil v konaní opatrovníka na účely ochrany jej práv a oprávnených záujmov, a to obec (v danom prípade mesto), v ktorej má aktuálne evidované trvalé bydlisko.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zmluvou o pripojení zo dňa 21.12.2005 uzavretou pod č. A2213967 s poukazom na § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali Všeobecné podmienky spoločnosti a Cenník, žalobca poskytol žalovanej 1 SIM kartu a v zmysle Dodatku k zmluve z dňa 13.01.2009 jej odpredal mobilný telefón Nokia E51 so zľavou v cene 22,90 eur. Zmluvou o pripojení zo dňa 06.02.2006 uzavretou pod č. A2290233 s poukazom na § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali Všeobecné podmienky spoločnosti a Cenník, žalobca poskytol žalovanej 1 SIM kartu a v zmysle Dodatku k zmluve z dňa 04.08.2008 jej odpredal mobilný telefón Nokia N95 so zľavou v cene 1.990 Sk (66,06 eur). V bode 2.3. oboch dodatkov sa účastník (žalovaná) zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom v zmysle zmluvy v znení dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti. V bode 2.5 dodatkov sa žalovaná zaviazala v prípade porušenia niektorej z povinností uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v prvom prípade vo výške 497,91 eur a v druhom prípade vo výške 20.000 Sk (663,88 eur).
Pokusom o pokonávku zo dňa 16.04.2009 žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu pohľadávok za poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 275,27 eur za obdobie od decembra 2008 do februára 2009. Zároveň žalovanú vyzval k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 1.161,79 eur, všetko najneskôr do 30.04.2009.
Faktúrami vystavenými dňa 15.12.2008 (č. 8778899175), 14.01.2009 (č. 8279616614 a č. 8779389299) a 16.02.2009 (č. 8280113209) vyúčtoval žalobca žalovanej postupne čiastky k úhrade vo výške spolu 211,86 eur za aktiváciu, mesačné poplatky, poskytované služby a odpojenie. Z faktúry č. 8778899175 žalobca započítal čiastočnú úhradu žalovanej 8 eur (z plnenia vo výške 71,41 eur).
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (OZ) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/95 Z. z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkov porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne aj v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zmluvný vzťah zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským a v súčasnosti na daný právny vzťah vzťahujú aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 153 ods. 3 O. s. p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Podľa ods. 4 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
V danej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny služieb 203,86 eur a zmluvnú pokutu spolu 1.161,79 eur.
K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza, že túto povinnosť žalovaného upravuje Čl. 6 v bode 2 písm. b/ „Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s.“ (VP), zmysle ktorého je Účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby. V tejto časti žaloby žalovaná nárok žalobcu nesporovala, neuviedla žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za uvádzané obdobie. Žalobca služby jednoznačne dodal, žalovaná ich prijala, pričom za ne nezaplatila v plnom rozsahu. Súd preto v časti zaplatenia ceny za dodané služby žalobe vyhovel, pretože žalovaná ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (v zmysle ustanovenia § 494 OZ). Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaná sa s platením služieb preukázateľne dostala do omeškania.
Žalobe v časti nároku žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty však nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, a navyše by došlo aj k porušeniu zákona. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/ EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“ pri porušení podmienok do konca doby viazanosti. Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných podmienok zo strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci viazanosti, pričom žalobca si voči nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi, ktorý porušil zmluvné podmienky po dvoch mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, preto poškodzujú spotrebiteľa. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj preto, že podľa zmluvných dojednaní nárok žalobcu na náhradu škody prevyšujúcu zmluvnú pokutu nie je dotknutý (čl. 2.5 Dodatku k zmluve).
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by podľa súdu navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná (§ 545a OZ), predsa by len zostala a naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj takýto význam má oprávnenie súdu postupovať podľa § 153 ods. 3, 4 O. s. p. a rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez návrhu účastníka.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že pri oboch zmluvách zmluvné dojednania o zmluvnej pokute sú neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo v ani jednom prípade žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť, preto súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., po procesnej stránke bola vo väčšom rozsahu úspešná žalovaná, v konaní jej však preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto jej neboli žiadne k náhrade priznané.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok)