Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-55-2012.pdf
PDF · 67.15 KB
Case nature
Subarea
2CoE/55/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa so sídlom v B., a.s., X. J. Q., Francisciho XX, XXX XX J. Q., D.: XX XXX XXX proti povinnému: PENTA - RV, s.r.o., v likvidácii, Železničná 103, XXX XX J., D.: XX XXX XXX o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 4 193,78 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. EX XXX/XXXX, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 6Er/454/2008 - 19 zo dňa 04. novembra 2011, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 6Er/454/2008 - 19 zo dňa 04. novembra 2011 v prvej výrokovej vete vyhlásil exekúciu za neprípustnú, v druhej výrokovej vete rozhodol o zastavení exekúcie a v tretej výrokovej vete rozhodol o tom, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania odôvodnil tým, že v predmetnej veci je dôvodom zastavenia exekúcie zánik povinného - právnickej osoby, ktorá bola dňa 08. novembra 2007 vymazaná z obchodného registra. Preto povinný nemôže hradiť trovy exekúcie. Exekučný súd skúmal, či sú splnené podmienky na to, aby trovy platil oprávnený a dospel k záveru, že tieto podmienky splnené nie sú. Exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného poriadku“) a ani pre zavinenie oprávneného. Zánik obchodnej spoločnosti výmazom z obchodného registra je skutočnosťou, ktorú oprávnený nemohol žiadnym spôsobom zaviniť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti exekučný súd dospel k záveru, že oprávnený nie je povinný hradiť trovy súdneho exekútora.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie exekútor. Ako dôvod odvolania uviedol, že súd v rozhodovaní o trovách porušil niekoľko ustanovení zákona ako aj Ústavy SR a v neposlednom rade aj Dodatkový protokol. Uviedol, že súd porušil ust. § 196 Exekučného poriadku, ktorý vo svojom ustanovení rieši nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok a ani iný právny predpis nedáva právo súdu tento zákonný nárok zamietnuť. Podľa § 2 a § 3 vykonávacej vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie. Podľa názoru súdneho exekútora súd nebral do úvahy, že súdny exekútor nie je podnikateľ a nemá právo rozhodovať o tom, či danú exekúciu prijme alebo neprijme, z dôvodu, že ju nemôže úspešne ukončiť a tak dosiahnuť odmenu za vykonávanie exekúcie. Oprávnený si vlastne objednal službu u súdneho exekútora, a to podaním návrhu na exekúciu, kde exekútor je povinný zo zákona konať. Na výkon svojej činnosti musí vynaložiť určitú silu, obetovať čas a samozrejme, sú s tým spojené aj náklady. Podľa Ústavy SR nemôže štát nariadiť občanovi, aby zo svojho majetku použil prostriedky na to, čo mu štát nariadil. Jednalo by sa tu o skryté vyvlastnenie, čo ústava nepripúšťa. Jednoznačne sa tu jedná o porušenie Ústavy SR. Súdny exekútor tiež poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 31/04-30. Podľa súdneho exekútora je potrebné
rešpektovať aj skutočnosť, že každé nepriznanie nielen odmeny, ale aj ďalších zložiek trov exekúcie poškodzuje na majetku nielen exekútora, ale zároveň poškodzuje aj príjmovú časť štátneho rozpočtu SR, tak u dane z príjmov ako aj u dane z pridanej hodnoty. Navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil, náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi priznal v plnej miere a zároveň stanovil, že je ich povinný uhradiť oprávnený.
Oprávnený k podanému odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že súhlasí s vyjadrením súdu v napadnutom uznesení, kde súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) sa na základe podaného odvolania v prvom rade zaoberal otázkou, či je odvolanie prípustné a či je podané oprávnenou osobou. Odvolateľom je súdny exekútor, ktorý sa v zmysle § 37 Exekučného poriadku, ktorý upravuje účastníkov konania, za účastníka v tomto konaní nepovažuje. Exekučné konanie v tejto veci začalo, ako vyplýva z exekučného spisu, doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 06. decembra 2001. Súdny exekútor je účastníkom exekučného konania v prípade, keď súd rozhoduje o trovách exekúcie až v konaniach začatých po 1. februári 2002, nakoľko až novelou Exekučného poriadku zákonom č. 32/2002 Z.z. bol § 37 ods. 1 doplnený na konci vetou „ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor“. Avšak tento zákon v prechodných ustanoveniach doplnil § 235 o odstavec 2, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Z uvedeného je nepochybné, že v tomto konaní súdny exekútor nemá postavenie účastníka konania ani vtedy, keď sa rozhoduje o trovách exekúcie. Odvolací súd poukazuje aj na súladné riešenie predmetnej problematiky Najvyšším súdom SR (rozhodnutie sp. zn. 1 Cdo 14/2010 zo dňa 27. januára 2010), ktorý dospel k záveru že, odvolací súd, ktorý odmietol odvolanie exekútora po preskúmaní jeho postavenia ako odvolateľa podľa § 37 Exekučného poriadku v znení vzťahujúcom sa na exekučné konanie začaté do 1. februára 2002 svojim rozhodnutím neodňal možnosť súdnemu exekútorovi konať pred súdom.
Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol odvolanie, ktoré bolo podané osobou, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.