Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/124/2008

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľa: A. G., N. XX, Bratislava, zastúpený: JUDr. Emília Tkáčová, Starohradská 14, Bratislava proti odporcovi: Z. G., A.Y. X, Bratislava, zastúpená: JUDr. Eva Borovská, advokátka, Štefánikova 7, Bratislava o zaplatenie 850.000,- Sk/28.214,83,-EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta. Navrhovateľ je povinný uhradiť odporkyni trovy konania vo výške 4.698,71,-EUR na účet právnej zástupkyne odporkyne JUDr. Evy Borovskej, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 8. 2008 domáhal voči odporkyni (ako manželky jeho nebohého brata) zaplatenia sumy 850.000,- Sk s príslušenstvom titulom nesplatnej pôžičky, ktorú navrhovateľ mal poskytnúť svojmu bratovi M. G., ktorý však tragicky zomrel dňa 26.5.2008. Vrátenia požičaných peňazí sa domáhal z titulu existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporkyne a jeho nebohého brata M. G.. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa bola manželka jeho nebohého brata M. G., takže mali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Brat Navrhovateľa však tragicky zomrel dňa 26.5.2008. Brat navrhovateľa, nebohý M. G., koncom apríla 2008 požiadal navrhovateľa o krátkodobú pôžičku peňazí. Bolo to z dôvodu, že je jeho najbližšia rodina a peniaze potrebuje z vážneho dôvodu. Potreboval vyššiu sumu peňazí, ktorou navrhovateľ nedisponoval. Preto navrhovateľ oslovil svojich známych, či mu môžu požičať peniaze pre brata. Túto sumu následne svojmu bratovi požičal tak, že navrhovateľ mu požičal finančnú hotovosť vo výške 300.000,-Sk a jeho 2 blízki známi mu požičali pre neho tieto sumy: 1/ A.. V. M. požičal navrhovateľovi sumu 280.000,-Sk, 2/ p. A. N. navrhovateľovi požičal sumu 270.000,-Sk. Tieto peniaze spolu vo výške 850.000,-Sk M. G. dňa 1.5.2008 priniesli spoločne do bytu na A. X S. N., kde mu ich aj odovzdali. Dohodli sa , že požičané peniaze spolu vo výške 850.000,-Sk mu jeho brat vráti do 31.12.2008 a navrhovateľ potom odovzdá - vráti p. M. sumu vo výške 280.000,-Sk a A.. N. sumu vo výške 270.000,-Sk. Navrhovateľ bol v júni 2008 hospitalizovaný a operovaný a vtedy sa dozvedel, že jeho brat tragicky zomrel zastrelením. Preto zo zdravotných dôvodov nemohol ísť bratovi ani na pohreb. Požičané peniaze mu brat do času jeho úmrtia nevrátil. Odporkyňa žiadal žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodila, že od roku 1992 žila v spoločnej domácnosti so svojim neskorším manželom M. G. - bratom navrhovateľa. Odporkyňa so svojim manželom bývala od roku 1992 v byte na A. X S. N.. Jediným užívateľom bytu na A. Č.. X bol nebohý manžel odporkyne M. G., pričom po tom, čo v roku 1995 s odporkyňou uzatvoril manželstvo, stali sa obaja užívateľmi bytu, ktorý neskôr nadobudli - v roku 1998 do vlastníctva. Navrhovateľ, odkedy ho odporkyňa pozná, nikdy neudržiaval s jej manželom ani s ňou kontakt. Za obdobie od roku 1992 až do smrti manžela odporkyne, t.j. do mája 2008 sa stretli možno 5-7 krát. Vzťahy medzi súrodencami (t.j. navrhovateľom a manželom odporkyne) boli roky napäté, možno povedať nepriateľské, pričom vzájomná antipatia bola i z dôvodu, že navrhovateľ zazlieval resp. nevedel sa vysporiadať s tým, že

byt v ktorom spolu ako deti vyrastali nadobudol ako užívateľ (neskôr vlastník) práve manžel odporkyne (brat) s odporkyňou samotnou. Pretože súrodenci medzi sebou nekomunikovali, mali zlé vzťahy, je vylúčené, aby manžel odporkyne požiadal o pôžičku práve navrhovateľa s ktorým sa neznášal. Naviac manžel odporkyne si v zásade nikdy peniaze nepožičiaval a keď k takejto situácii aj došlo, vždy išlo o malé sumy a nikdy nie bez potvrdenia. Je viac ako isté, že manžel odporkyne by o pôžičku svojho brata

- navrhovateľa nikdy nepožiadal a naopak navrhovateľ by nikdy žiadne peniaze manželovi odporkyne nepožičal a už vôbec nie bez písomného potvrdenia. Práve pre zlé pomery medzi súrodencami manžel odporkyne počas ich manželstva v roku 2002 vlastnoručne spísal doklad - čestné prehlásenie a darovaciu listinu, ktorou chcel previesť všetok svoj majetok na manželku, pretože si bol vedomý skutočnosti, že v budúcnosti môže mať manželka problém pre opakované vyjadrenia sa navrhovateľa, že ich o majetok pripraví ako aj z dôvodu, že manžel odporkyne bol čiastočný invalidný dôchodca s nízkym príjmom a jedinou živiteľkou rodiny bola práve odporkyňa. Darovaciu zmluvu nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností pretože išlo o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva, pričom ani jeden z manželov nepodniká, teda BSM nebolo možné rozdeliť resp. s ním nakladať. Navrhovateľom požadovaná suma je nielen nepodložená listinnými dokladmi ale pre vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom je nemožná, pričom odporkyňa uviedla, že V. M. manžel odporkyne dlhé roky poznal a preto je nemysliteľné, aby požiadal o pôžičku svojho brata s ktorým sa neznášal a tento mu peniaze požičal od známeho s ktorým mal manžel odporkyne priamy kontakt. Rovnako odporkyňa poprela, že by jej manželovi požičal peniaze A. N., nevlastný syn navrhovateľa, s ktorým manžel odporkyne rovnako ako s navrhovateľom neudržiaval žiadne kontakty a ich vzťah bol nepriateľský. Je pravdou, že odporkyňa v čase smrti manžela nežila s ním v spoločnej domácnosti takmer rok. Manžel odporkyne sa však po jej odchode zo spoločného bydliska dá sa povedať opustil avšak takmer nepretržite bol v byte, zdržiaval sa tam, nechodil ani do kaviarní, reštaurácii ale ani herní a pod. a preto ani neexistuje dôvod, pre ktorý by si takúto sumu požičiaval. Odporkyňa poukázala aj na to, že podľa žaloby mali byť peniaze požičané 1.5.2008 a 26.5.2008 manžel odporkyne zomrel. Pretože manžel odporkyne zomrel tragicky a po jeho smrti do bytu odporkyňa vstúpila až po obhliadke vykonanej políciou, ktorá prezrela byt, spísala príslušné doklady a kľúče od bytu boli odporkyni vydané až s odstupom času. Podľa záznamov polície sa však v byte nenachádzal žiaden doklad alebo predmet väčšej hodnoty alebo iný dôkaz o tom, že by manžel odporkyne takéto peniaze mal, požičal ich resp. veľký obnos v tomto období investoval a pod. Súd na pojednávaní konanom dňa 27.2.2012 vyhlásil rozsudok v neprítomnosti navrhovateľa, nakoľko mal za to, že boli splnené podmienky pre vedenie konania podľa . Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala konanie odročiť pre PN navrhovateľa o čom predložila kópiu PN-ky. V tomto smere súd poukazuje na to, že podľa poslednej novely treba o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu požiadať bezodkladne potom, čo dôvod pre odročenie nastal. V tomto smere súd z predloženej PN-ky zistil, že navrhovateľ mal byť na PN-ke už od 24.2.2012, avšak túto skutočnosť oznámil súdu cestou svojej právnej zástupkyne až na pojednávaní dňa 27.2.2012. Okrem vyššie uvedeného, novela , v prípade, ak dôvodom pre odročenie pojednávania má byť choroba (PN-ka), tak okrem samotnej PN-ky je potrebné doložiť aj potvrdenie ošetrujúceho lekára, že by prípadná účasť takejto osoby na pojednávaní mohla vážne ohroziť jeho zdravotný stav resp. že bez vážneho ohrozenia života a zdravia by sa takáto osoba nemohla pojednávania zúčastniť. V prípade ak takéto potvrdenie osoba, ktorá o odročenie pojednávania žiada, súdu nepredloží, súd na tento dôvod ospravedlnenia neprihliada resp. koná aj v neprítomnosti takéhoto účastníka. V tejto súvislosti zároveň súd uvádza, že navrhovateľ si bol vedomý toho, že súd na pojednávaní dňa 27.2.2012 vyhlási vo veci rozsudok, keďže na predošlom pojednávaní súd ukončil dokazovanie a pojednávanie odročil len za účelom vypočutia si záverečných rečí a vyhlásenia rozsudku. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov p. A. N., A.. T. H., A.. M. G. O., A.. W. Š.G., A.. C. G., A.. V. M., prečítaním obsahu zápisnice z dedičského konania, uznesenia o dedičstve , listu vlastníctva XXXX, čestného prehlásenia, darovacej listiny, čestného prehlásenia A. N., protokolu polície o vrátení veci, výpisov z bankových účtov, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav: Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ sa so svojim bratom rozprával o jeho rozvode s odporkyňou, ako aj o tom, že by potreboval pôžičku, nakoľko mal mať nejaké dlhy z obchodných akcii, brat mu povedal, že je závislý na drogách a z tohto titulu má dlžoby a preto potreboval požičať peniaze. Rozprávali sa aj o tom, že keby mal problém peniaze vrátiť do decembra 2008, že dá ťarchu na LV - N. na A. X., nakoľko brat navrhovateľa mal aj zdravotné problémy. Keďže sa navrhovateľ chystal na plánovanú operáciu (operovaný bol začiatkom júna 2008) nemohol sa venovať tejto záležitosti (t.j. dať zriadiť ťarchu na byt ako zabezpečenie splatenia pôžičky) aj preto si písomne nedal potvrdiť požičanie

peňazí. Nakoľko navrhovateľ takým množstvom peňazí nedisponoval, tak oslovil p. M., ktorý mu už v minulosti viackrát požičal peniaze, tento mu povedal, že mu môže max. poskytnúť sumu 280.000,-Sk za podmienky, že navrhovateľ mu bude garantom ich vrátenia, potom oslovil aj A.. N., vysvetlil mu situáciu v akej sa jeho brat nachádzal, a tento mu povedal, že mu môže poskytnúť max. 270.000,-Sk. Navrhovateľ zároveň založil do spisu čestné vyhlásenie p. N., že mu navrhovateľ dňa 10.10.2008 vrátil požičanú sumu 270.000,-Sk. K samotnému priebehu odovzdávania požičaných peňazí M. G. navrhovateľ uviedol, že sa všetci traja (navrhovateľ, p. N., A.. M.) vonku na O. X. XX v N., navrhovateľ prišiel na osobnom motorovom vozidle Opel Vectra, A.. N. na osobnom motorovom vozidle Škoda Octávia, bolo to cca okolo 15-16 hod., následne išli k bratovi na byt, kde mu povedali, že peniaze zohnali a v byte mu ich aj odovzdali. Potom ešte chvíľu u neho posedeli a následne sa rozišli. Navrhovateľ nevedel povedať, či ich niekto (napr. zo susedov) pritom videl. Navrhovateľ potvrdil, že sa jeho nebohý brat zaoberal drogovou trestnou činnosťou, z toho pochádzali aj spoločné príjmy odporkyne a jeho brata. Na otázku kedy si dal spísať návrh na zriadenie záložného práva, navrhovateľ uviedol, že to bolo niekedy v máji 2008, avšak išlo len o koncept k samotnej realizácii tohto úkonu nedošlo v dôsledku jeho hospitalizácie. Hospitalizovaný bol dňa 2.6.2008. O smrti brata sa dozvedel z krimi novín TV JOJ. Navrhovateľ ohľadne svojho zamestnania uviedol toľko, že je v súčasnej dobe nezamestnaný, naposledy bol v pracovnom pomere SBS Slovakia security, pracovný pomer skončil v roku 2010, predtým bol však rok na PN-ke. Do firmy SNS Slovakia security nastúpil v roku 2007 a na PN-ku išiel v novembri 2007 až do roku 2010. Potom sa prihlásil na úrade práce. Jeho príjem v menovanej spoločnosti dosahoval cca 12.000,-Sk mesačne. Z výsluchu svedka p. A. N. súd zistil, že navrhovateľ je jeho otčim, že za ním prišiel s tým, že by potreboval pôžičku, bolo to tak cca koncom apríla 2008. Sadli si spolu, porozprávali sa o tom, načo by to malo byť, navrhovateľ mu povedal, že si potrebuje jeho brat požičať peniaze, že má nejaké problémy. Svedok mu povedal, že si to musí rozmyslieť, nakoľko nešlo o malú sumu, potom o dva dni mu povedal, že peniaze požičia pod podmienkou, že peniaze požičiava navrhovateľovi a nie strýkovi. Svedok bol aj pri odovzdávaní peňazí, bolo to 1.5.2008 cca medzi 15-16 hod. poobede, stalo sa to u M. G. doma, bol tam navrhovateľ a p. M., peniaze odovzdal navrhovateľovi vopred. Navrhovateľ mu požičané peniaze už vrátil. Svedok p. V. M. vo svojej výpovedi uviedol, že vie, že brat bratovi požičal peniaze, on sám navrhovateľovi požičal 280.000,-Sk a bol aj pri odovzdávaní pôžičky. Bolo to koncom apríla 2008 keď ho navrhovateľ oslovil, že potrebuje si požičať peniaze, že by to potreboval pre brata, že mu aj jeho syn požičal určitú sumu, celkovo sa jednalo o 850.000,-Sk, svedok mu povedal, že to nie je problém, avšak s tým, že navrhovateľ bude garantom. Navrhovateľ mu povedal, aby 1.5.2008 išli odovzdať tie peniaze. Dňa 1.5.2008 prišiel navrhovateľ, zavolal si ho na bok a išli za M. G., prišiel tam aj jeho syn, pred bytom dal obálku s peniazmi navrhovateľovi a potom išli do bytu. V tom čase z tohto bytu vychádzal nejaký mladý muž, tento tam mal chodievať často a malo ísť o mladého U.. Potom si v byte sadli, chvíľu debatovali, prerátali peniaze a išli preč. Svedok uviedol, že aj v minulosti požičiaval M. G. cca 3 krát a tento mu vždy peniaze vrátil tieto skutočnosti však svedok preukázať nevedel). Svedok nevedel uviesť za akým účelom boli peniaze M. G. požičané ani nevedel povedať na aký účel boli použité. K odovzdaniu peňazí malo dôjsť medzi 15-16 hod., svedok na miesto došiel pešo, a navrhovateľ a jeho syn na motorových vozidlách. K podpísaniu zmluvy nedošlo preto, lebo sa to nestihlo, nakoľko navrhovateľ v tom čase nastúpil na operáciu. Z výsluchu svedka T. H. súd zistil, že je bratrancom navrhovateľa. Svedok nevedel o pôžičke peňazí vo výške 850.000,-Sk, ktorú mal navrhovateľ požičať M. G.. Vedel iba to, že navrhovateľ od neho pýtal v januári 2008 pôžičku okolo 700.000,-Sk. Svedok ďalej uviedol, že niekedy v marci - apríli sa stretol s M. G.F. pričom tento mu uviedol, že jeho finančnú situáciu už vyriešil s navrhovateľom. Viac k tomu už nič nepovedal. Zo zápisnice spísanej dňa 3.3.2009 na notárskom úrade M.. O. G. (notárky prejednávajúcej dedičstvo po nebohom M. G.) súd zistil, že navrhovateľ vyhlásil, že si uplatňuje do dedičského konania pohľadávku vo výške 850.000,-Sk z titulu pôžičky svojmu bratovi zo dňa 1.5.2008 s tým, že žiadny písomný doklad o tejto pôžičke nebol spísaný. Účastníci dedičského konania túto pohľadávku popreli. Tvrdili, že pred smrťou viackrát komunikovali s poručiteľom, ktorý žiadnu pôžičku nespomínal, pričom pre zlé vzťahy medzi navrhovateľom a poručiteľom, požičanie peňazí vylučujú. M. G. O.., syn poručiteľa, vyhlásil, že aj keď vedel o niektorých finančných záležitostiach svojho otca, nemal vedomosť o uvedenej pôžičke a nevie sa k oprávnenosti tejto pohľadávky vyjadriť. Zároveň žiadal, aby do predmetu dedičstva bola zahrnutá hotovosť vo výške 400.000,-Sk o ktorej mu jeho otec pred smrťou povedal, že sa nachádza v byte na A. X S. N. ako aj bytové zariadenie.

Práve pre preverenie skutočnosti ohľadne tvrdenia M. G. O.. v dedičskom konaní o existencii sumy 400.000,-sk, súd predvolal na výsluch aj tohto svedka. Svedok M. G. O.. vo svojej výpovedi uviedol, že pôžičke, ktorá je predmetom tohto sporu nevie nič. Pokiaľ ide o sumu 400.000,-sk o ktorej sa zmieňoval v dedičskom konaní, uviedol, že mu o nej otec (nebohý M. G.) hovoril asi cca pol roka pred svojou smrťou, aj mu túto hotovosť ukazoval, povedal mu, že sú to jeho úspory a preto vylučuje, že si musel požičať peniaze od navrhovateľa resp. nevie, prečo by si mal jeho otec požičiavať peniaze. Keď bol s otcom pár dní pred smrťou už o žiadnych peniazoch nehovorili. Otca navštevoval cca 2 x do mesiaca. Od neho si jeho otec nikdy peniaze nepožičal. Svedok ďalej uviedol, že nevie o tom, že by sa jeho otec navštevoval s navrhovateľom, nakoľko navrhovateľ a jeho otec neboli v kontakte už dlhšiu dobu (niekoľko rokov), pripustil, že vzťahy medzi navrhovateľom a jeho otcom boli naštrbené, avšak bližšie o tom nevedel povedať viac (otec mu o tom bližšie nehovoril). Pokiaľ ide o príjem jeho otca svedok uviedol, že okrem čiastočného invalidného dôchodku si otec privyrábal predajom na čierno (napr. elektroniky), jeden čas s bratrancom vykupovali zeleninu. Na otázku odporkyne koľko krát sa u nich stretol s navrhovateľom, svedok uviedol, že ani raz. Svedok uviedol aj to, že vedel, že jeho otec bol závislý na drogách, jeden čas s tým aj obchodoval, avšak s ním sa o tom nerozprával. Keď chodil za ním posledný rok, tak čo si pamätá nikto za ním nebol. Vedel, že jeho otec chodil k psychológovi alebo psychiatrovi. Svedkyňa M.. W. Š., teta odporkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že o predmetnej pôžičke peňazí nevie nič, pričom neverí, že by si poručiteľ od svojho brata požičal nejaké peniaze, nakoľko vie s určitosťou povedať, že vzťah medzi nimi ako súrodencami bol veľmi zlý až nenávistný, čo vie od nebohého, keďže tento jej mal povedať, že "on nemá žiadneho brata". Príčinou ich zlých vzťahov bola skutočnosť, že navrhovateľ si nárokoval na byt v ktorom žila odporkyňa s nebohým, dokonca jeden krát prišli za ňou a pýtali sa jej, či ich môže navrhovateľ o tento byt pripraviť, nakoľko sa im vyhrážal, že ich o byt pripraví. Keďže medzi navrhovateľom a M. G. panoval zlý vzťah, neverí, žeby navrhovateľ svojmu bratovi požičal nejaké peniaze. Svedkyňa uviedla, že naposledy s poručiteľom telefonovala v období medzi januárom a aprílom 2008. Svedkyňa C. G., suseda odporkyne, býva na ulici R. X, teda na ulici, ktorá bezprostredne susedí s ulicou A.Y. X, tieto ulice majú spoločný dvor. Rovnako tak poznala poručiteľa aj navrhovateľa, nakoľko s nimi vyrastala. O predmetnej pôžičke nevedela nič povedať. Keď M. G. zostal bývať v tomto byte spolu s mamou, tak navrhovateľ tam prestal chodiť resp. chodil tam veľmi zriedkavo. Vzťah medzi poručiteľom a navrhovateľom podľa svedkyne bolo možné považovať za " žiadny", t.j. ako keby sa vôbec nepoznali. M. G. navrhovateľa viac menej nespomínal a keď tak len vtedy, ak navrhovateľ niečo od M. G.F. potreboval. Svedkyňa uviedla, že potom, čo odporkyňa opustila spoločnú domácnosť a P. M. G.F. odišla, sa svedkyňa s M. G. stretávala skoro každý deň, pričom nebohý nehovoril, že by mal nejaké finančné problémy ani nehovoril, že by si požičal nejaké peniaze. Svedkyňa mala za to, že navrhovateľ nikdy M. G. nepomohol a M. od neho nikdy peniaze nepýtal, nakoľko vedel, že navrhovateľ žiadne peniaze ani nemá. Svedkyňa potvrdila, že potom, čo odporkyňa opustila nebohého, tak ho chodil navštevovať jeho syn a sused p. L.ý (možno aj nejakí kamaráti avšak bolo ich málo). Predmetné svedecké výpovede možno rozdeliť do dvoch skupín. V jednej skupine sú svedkovia, ktorých výpovede svedčia v prospech navrhovateľa a to výpovede svedkov N., M. a v druhej sú svedkovia, ktorých výpovede vyvracajú skutočnosť, že by navrhovateľ mohol M. G. požičať predmetnú sumu peňazí. Sem možno zaradiť výpovede M. G. O.., M.. W. Š., C. G.. V prvom rade je potrebné si v tejto veci uvedomiť, že navrhovateľ mal nebohému bratovi požičať sumu až 850.000,-Sk a to bez akéhokoľvek písomného potvrdenia a bez účasti akýchkoľvek nezainteresovaných svedkov. Práve pre absenciu priamych dôkazov, ktoré by nepochybne preukazovali požičanie peňazí (napr. zmluva o pôžičke, prevod peňazí cez banku, zriadenie záložného práva a pod.), bola dôkazná povinnosť o tom, že peniaze boli skutočne požičané na navrhovateľovi. V tomto smere v prospech navrhovateľa vypovedali dvaja svedkovia (A.. N.F., A.. M.), pričom ide o osoby, ktoré boli na veci zainteresované, nakoľko sami mali svojimi peniazmi prispieť na poskytnutie pôžičky. Je však zvláštne, že si všetci traja boli vedomí, že M. G. požíva drogy a je na čiastočnom invalidnom dôchodku, no napriek tomu nedošlo k písomnému potvrdeniu prevzatia peňazí ani k spísaniu akéhokoľvek zabezpečenia. Je prinajmenšom neštandardné, aby niekto požičal veľkú sumu peňazí bez písomného potvrdenia osobe, ktorá je závislá na drogách a z tohto titulu má mať dlžoby bez toho, aby si musel byť vedomý, že mu peniaze s najväčšou pravdepodobnosťou vrátené nebudú (nehovoriac o tom, že splatnosť pôžičky pri tak vysokej sume a pri tak nízkom príjme poručiteľa bola nastavená na 8 mesiacov). Zároveň títo dvaja svedkovia pochádzajú z blízkych priateľských kruhov navrhovateľa, dokonca svedok N. je nevlastný syn navrhovateľa, čo znižuje dôveryhodnosť ich výpovedí resp. navrhovateľ o to viac bol povinný uniesť svoje dôkazné bremeno ohľadne požičania peňazí. Ani jeden z týchto svedkov však nevedeli uviesť na

aký účel si M. G. mal peniaze od brata požičať, ani na čo boli peniaze použité, a to napriek tomu, že mali byť pri ich osobnom odovzdávaní (dokonca mali aj chvíľu v byte M. G. s ním podebatovať) a súčasne nešlo o malú sumu peňazí, ale malo ísť o 850.000,-Sk. Výpovede týchto svedkov a navrhovateľa sa rozchádzajú aj v tom, že navrhovateľ tvrdil, že svedkovia mu peniaze dávali až v byte, kým svedkovia tvrdia, že sa tak stalo ešte pred tým než išli do bytu M. G.. Nepotvrdenie predmetnej pôžičky v písomnej forme všetci odôvodňovali tým, že sa tak urobiť malo, avšak tomu bránila prekážka a to plánovaná hospitalizácia navrhovateľa v nemocnici za účelom vykonania operačného zákroku. V tomto smere však súd poukazuje na to, že k požičaniu peňazí malo dôjsť dňa 1.5.2008 a k hospitalizácii navrhovateľa až 2.6.2008. navrhovateľ mal teda cca 1 mesiac na to, aby si dal pôžičku písomne potvrdiť, čo však neurobil. Súd mal za to, že prípadná hospitalizácia navrhovateľa nemohla teda mať v tomto smere vplyv na možnosť resp. časovú nemožnosť pre získanie takéhoto potvrdenia. Rovnako tak, pokiaľ ide o smrť M. G., navrhovateľ uviedol, že sa o nej dozvedel v nemocnici, avšak v tomto čase mal byť poručiteľ už cca 6 dní mŕtvy. Ako už bolo uvedené, navrhovateľ mal byť operovaný až 2.6.2008, avšak M. G. už v tomto období bol cca 6 dní mŕtvy, ako je teda možné, že si navrhovateľ plánoval dať pôžičku písomne potvrdiť u M. G. potom, čo by sa vráti z nemocnice? Skutočnosti, že si navrhovateľ s najväčšou pravdepodobnosťou neplánoval údajnú pôžičku písomne potvrdiť svedčí aj to, že navrhovateľ vo svojich vyjadreniach uvádzal, že pôžičku si potvrdzovať nemusel, nakoľko išlo o brata o jeho najbližšiu rodinu, ktorej veril a preto si pôžičku potvrdzovať písomne ani nemusel. Medzi najzávažnejšie skutočnosti, ktoré spochybňujú hodnovernosť poskytnutia pôžičky navrhovateľom možno zaradiť to, že pôžička mala byť splatná v decembri roku 2008, t.j. navrhovateľ mal nebohému poskytnúť sumu 850.000,-Sk na dobu 8 mesiacov. Nebohý mal výlučne príjem len z čiastočného invalidného dôchodku a iné oficiálne príjmy nemal (iba ak tak z čiernych obchodov s elektronikou príp. z predaja drog - tieto skutočnosti však preukázané neboli a v praxi ich nie je možné ani preukázať, preto tieto tvrdenia zostávajú len v rovine teoretickej). Ako teda človek poberajúci čiastočný invalidný dôchodok mohol v lehote 8 mesiacov splatiť pôžičku v sume 850.000,-Sk? Na druhej strane navrhovateľ, ako sám uviedol, peniaze nemal, preto si na pôžičku musel od svedkov sám požičať sumu cca 550.000,- Sk. Keďže navrhovateľ sám peniaze nemal, je otázne, odkiaľ potom zobral tých zvyšných 300.000,- Sk? Dispozícia s takouto sumou nebola preukázaná ani výpismi z bankových účtov navrhovateľa. Pokiaľ ide o ním predložené účty tak je síce pravdou, že na termínovanom účte navrhovateľa bola suma 1.109.002,57,-Sk, avšak tento výpis pochádza ešte z obdobia roku 2004, pričom aktuálnejší výpis (t.j. výpis z roku 2008) navrhovateľ nepredložil. Je však zrejmé, že keďže si navrhovateľ peniaze musel požičať, tak v období roku 2008 takouto sumou disponovať nemohol. Rovnako tak z výpisov z účtov spoločnosti BEGOS s.r.o. je zrejmé, že táto spoločnosť síce v roku 2002 disponovala na účte sumou 1.898.352,-Sk , avšak už v roku 2003 (t.j. 5 rokov pred údajnou pôžičkou) mala stav peňazí na účte 0,-Sk Zároveň tu treba pripomenúť, že navrhovateľ v tejto spoločnosti len spoločníkom a že výpis z predmetného účtu sa týka spoločnosti ako samostatného subjektu práva, teda nešlo o peniaze navrhovateľa ale peniaze spoločnosti. Navrhovateľ následne uviedol, že od roku 2007 bol zamestnaný v spoločnosti Security Slovakia ako SBS - kár s priemerným mesačným zárobkom 12.000,-Sk, zároveň uviedol , že od novembra 2007 do roku 2010 bol na PN-ke, z čoho potom vyplýva, že musel byť v tomto období poberateľom len nemocenských dávok. Z vyššie uvedeného sú potom zrejmé tri skutočnosti, a to 1/ navrhovateľ v máji 2008 nedisponoval väčším množstvom peňazí, keďže si musel na pôžičku pre brata požičať od svedkov išlo o sumu cca 550.000,-sk, 2/v tomto období resp. už od roku 2007 navrhovateľ nemohol zarobiť ani inak získať viac peňazí (čo ani tvrdené z jeho strany nebolo), keďže bol zamestnaný ako SBS -kár s priemerným mesačným zárobkom cca 12.000,-Sk, pričom od novembra 2007 až do roku 2010 bol na PN-ke v dôsledku čoho poberal len nemocenské dávky, 3/ navrhovateľ vyhlásil (a uvedené potvrdzoval aj čestnými prehláseniami), že sumu, ktorú si od svedkov požičal (čo spolu bolo 550.000,-Sk) im už vrátil (A.. N. dokonca už v októbri 2008). Je namieste potom mať dôvodné pochybnosti o tom, z čoho mohol navrhovateľ vrátiť svedkom nimi poskytnuté sumy v celkovej výške 550.000,-Sk, keďže takouto sumou od roku 2008 nedisponoval a možno dôvodne predpokladať, že zo svojej mzdy príp. z nemocenských dávok (a neskôr z dávok v nezamestnanosti) tak vysokú sumu vrátiť ani nemohol, a to už vôbec nie v októbri 2008, t.j. cca 6 mesiacov potom čo si takto požičal. Navrhovateľ netvrdil, že by v tomto období si znova od niekoho požičal na to, aby mohol vrátiť pôžičku svedkom. Vzhľadom na vyššie uvedené, mal súd (a to napriek výpovediam vyššie uvedených dvoch svedkov) dôvodné pochybnosti o tom, že by skutočne zo strany navrhovateľa došlo k požičaniu tak vysokej sumy peňazí svojmu bratovi, ktorý žil zo čiastočného invalidného dôchodku a pri splatnosti pôžičky v lehote 8 mesiacov, pričom k pôžičke malo dôjsť bez písomného potvrdenia, akejkoľvek zábezpeky, a bez

prítomnosti nezainteresovaných svedkov. O to viac bolo na navrhovateľovi, aby v tomto smere uniesol dôkazné bremeno, čo sa mu však podľa súdu nepodarilo. Ostatní svedkovia (hoci rovnako boli z okruhu známych a príbuzenských) vo svojich výpovediach existenciu pôžičky nepotvrdili, práve naopak jej poskytnutie vylučovali. V tomto smere azda najdôveryhodnejšia sa súdu javila výpoveď syna nebohého p. M. G. ml., ktorý bol s nebohým naposledy (pár dní pred smrťou) pričom nebohý mu o žiadnej pôžičke nehovoril, pričom zároveň vylúčil, že by jeho otec akúkoľvek pôžičku potreboval (keďže cca pol roka pred jeho smrťou disponoval s úsporami vo výške cca 400.000,-Sk). Rovnako tento svedok viac menej potvrdil, že sa jeho otec s navrhovateľom už niekoľko rokov nestretával, pričom rovnako mal za to, že jeho vzťah s navrhovateľom nebol dobrý resp. ich vzťahy boli naštrbené. O neexistencii dobrých vzťahov medzi navrhovateľom a nebohým svedčia aj výpovede svedkýň Š. V. G., ktoré vo svojich výpovediach potvrdili, že sa navrhovateľ s poručiteľom neznášali, pričom dôvodom mal byť záujem navrhovateľa pripraviť nebohého a odporkyňu o byt na A. X. v ktorom navrhovateľ vyrastal. Aj z tohto dôvodu obe svedkyne vylúčili možnosť existencie pôžičky medzi navrhovateľom a nebohým M. G.. Uvedeným výpovediam nasvedčuje aj čestné prehlásenie nebohého v ktorom potvrdzuje, že všetko zariadenie vrátane elektroniky v byte na A.Y. X. si mala zakúpiť odporkyňa počas ich manželstva za jej peniaze (rovnako tak pokiaľ ide o motorové vozidlo Škoda favorit) a rovnako tak darovacia listina v ktorej nebohý daroval (aj keď neplatne) odporkyni svoj podiel bytu na A. X. Č.. X S. N.. O prípadnej existencii negatívnych vzťahov medzi navrhovateľom a nebohým M. G. (a tým aj potvrdeniu výpovedí svedkýň Š. V. G.) svedčí aj list právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 9.11.2004 adresovaný M. G. v ktorom ho navrhovateľ "v záujme udržania dobrých rodinných vzťahov" vyzýva na urovnanie tým, že by mal M. G. previesť svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti parc. č. XXXX,XXXX nachádzajúcej sa v kat. území Bratislava - S. na navrhovateľa. Napokon hodnoverným listinným dôkazom preukazujúcim neexistenciu pôžičky je samotný protokol o vrátení vecí po nebohom M. G. spísaný vyšetrovateľom OR PZ Bratislava I zo dňa 2.6.2008 v ktorom sa nespomína vrátenie žiadnej väčšej sumy peňazí, ktorá by bola u nebohého po jeho smrti nájdená. Tu treba pripomenúť, že M. G. zomrel tragicky zastrelením (samovražda), pričom medzi prvými ktorí sa dostavili na miesto boli práve policajti, ktorí zaistili všetky veci, ktoré v byte u nebohého našli. V predmetnom byte však nenašli nič, čo by nasvedčovalo, že by nebohý disponoval väčším množstvom peňazí napr. z pôžičky. Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach za použitia zásady voľného hodnotenia dôkazov, súd dospel k záveru, že sa navrhovateľovi nepodarilo relevantne súdu preukázať, že svojmu bratovi M. G. dňa 1.5.2008 požičal peniaze vo výške 850.000,-Sk, hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno. Práve skôr naopak súd mal za to, že navrhovateľ nebol schopný disponovať takýmto obnosom peňazí (pokiaľ ide o sumu 300.000,-Sk) a už vôbec nemohol byť schopný ich vrátiť svedkom, tak ako to uviedol vo svojej výpovedi. Navrhovateľ svoje tvrdenia opieral výlučne o svedectvo dvoch svedkov, ktorí však mali byť priamo zainteresovaný na tejto pôžičke, pričom išlo o osoby, ktoré mali veľmi blízky vzťah k navrhovateľovi, čo znižuje dôveryhodnosť ich výpovedí. Za takejto situácie bolo potrebné tvrdené skutočnosti (požičanie peňazí) preukázať aj iným hodnovernejším dôkazom, čo sa však navrhovateľovi nepodarilo. Ďalšie dôkazy, ktoré navrhovateľ navrhoval vykonať (predvolať psychiatričku M. G., priložiť vyšetrovací spis o úmrtí M. G.Ú.) súd ako nedôvodné zamietol, nakoľko by viedli len k zbytočnému predlžovaniu súdneho konania, pričom ani v nijakom smere nemohli ozrejmiť skutočnosť, či navrhovateľ skutočne peniaze nebohému požičal. Inak povedané k predmetu sporu (t.j. to čo bolo predmetom dokazovania) boli tieto navrhované dôkazy irelevantné. Súd v rámci dokazovania sa oboznámil aj s obsahom uznesenia o dedičstve po nebohom M. G. -139 z ktorého zistil, že dedičia uzavreli dedičskú dohodu podľa ktorej ?-icu nehnuteľnosti

- byt na A. X. nadobúda odporkyňa v ?-inách k vyššie uvedenému podielu a O.. Z. G. v ? - ine k vyššie uvedenému dedičskému podielu s tým, že odporkyňa je povinná do 30 dní vyplatiť zostávajúcim dedičom U. T. V. L.. M. G. peňažnú hotovosť v sume každému po 9.762,82,-EUR. Pokiaľ ide o ostatné nehnuteľnosti (záhrady) tieto nadobudli všetci dedičia každý v 1/20 k celku. Z dedičského rozhodnutia je teda zrejmé, že po poručiteľovi zostali 4 dedičia - odporkyňa, dcéra Z. G. O., Z. M. G.F. O., W. U. T.. Všetci dedičia dedičstvo prijali. Vykonanie uvedeného dôkazu síce nemá súvis pokiaľ ide o preukazovanie existencie pôžičky, avšak bolo potrebné pre právne posúdenie veci. Podľa ust. zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu spravidla peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. , dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Podľa ust. , ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Podľa ust. , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Napriek tomu, že súd z vykonaného dokazovania nemal preukázanú existenciu pôžičky, súd uvádza, že zmluva o pôžičke má reálnu (v žiadnom prípade nie konsenzuálnu) povahu. Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Ako pre každú zmluvu je aj pre zmluvu o pôžičke náležitým predpokladom zhodná vôľa oboch strán (konsenz). Ako náhle je zmluva na základe ponuky a jej prijatia uzatvorená vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú dohodnuté práva a povinnosti, avšak až odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Pôžička sa radí k tzv. reálnym kontraktom (ako je napr. výpožička či úschova), kedy okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebný ešte ďalší úkon- a to odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Teda nie iba zmluvným dojednaním ale aj odovzdaním predmetu pôžičky, vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané, a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná žiadna forma. Pri peňažných pôžičkách spravidla vyžaduje veriteľ od dlžníka písomné vyhlásenie o dlhu (tzv. dlžobný úpis). Ako bolo uvedené pre platnosť vzniku právneho vzťahu založeného pôžičkou sa vyžaduje nielen dohoda strán o pôžičke, ale predovšetkým reálne odovzdanie peňazí dlžníkovi. V danom prípade súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že skutočne boli nebohému M. G. odovzdané peniaze vo výške 850.000,-sk titulom pôžičky navrhovateľom. Už len z tohto dôvodu bolo potrebné žalobný návrh zamietnuť. Žalobný návrh bolo potrebné zamietnuť aj z ďalšieho dôvodu a to preto, že odporkyňa z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov by nemala povinnosť navrhovateľovi pôžičku vrátiť. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ svoj nárok (dovolávanie sa vrátenia peňazí práve voči odporkyni) voči odporkyni založil na tom, že táto je povinná peniaze za jeho brata vrátiť titulom existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (odporkyne a M. G.). V tomto smere súd poukazuje na to, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci (bez ohľadu na to, či sa vybavovala bežná alebo "ostatná", teda nie bežná vec) sú obidvaja manželia voči tretím osobám oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, t.j. solidárne. Môže ísť o aktívnu alebo pasívnu solidaritu vyplývajúcu zo zákona. Napríklad peňažný dlh vyplývajúci zo spoločnej veci je každý z manželov povinný zaplatiť v celej výške a veriteľ je oprávnený celý dlh vymáhať od ktoréhokoľvek z manželov oddelene alebo spoločne. Ak jeho pohľadávku uspokojí jeden z manželov, došlo, pokiaľ ide o druhého manžela, k zániku pohľadávky splnením. Pod pojmom "právny úkon týkajúci sa spoločných vecí" treba rozumieť každý úkon, ktorý sa týka obsahu vlastníckeho práva ku konkrétnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Len z takéhoto úkonu sú obaja manželia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Solidarita manželov vyplývajúca v týchto prípadoch z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci je založená právnym predpisom. Mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva konajú manželia samostatne, ak na platnosť ich úkonov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Preto ak chce za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva urobiť právny úkon (napr. zmluvu o pôžičke alebo kúpnu zmluvu) len jeden z manželov, je z neho zaviazaný alebo oprávnený len on sám. Rovnaká situácia nastáva aj v prípade právneho úkonu, ktorým sa má vec len získať.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že odporkyňa by bola povinná z titulu BSM vrátiť navrhovateľovi (za predpokladu, že by skutočne došlo k pôžičke) požičanú sumu peňazí len vtedy, ak by išlo o právny úkon (zmluvu o pôžičke) týkajúci sa spoločnej veci. V danom prípade, z výpovede samotného navrhovateľa, vyplynulo, že tento mal peniaze požičať svojmu bratovi výlučne za účelom, že tento bol závislý na drogách a preto potreboval požičať peniaze. Je teda zrejmé, že požičaná suma nemala byť nikdy použitá na zadováženie veci patriacej do BSM resp. nemala byť vynaložená na veci patriace do BSM, ale výlučne za účelom odstraňovania negatívnych dôsledkov drogovej závislosti poručiteľa. V tomto smere súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru NS SR v zmysle ktorej "ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke, a ak takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá - do bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok

manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke, alebo ako neoprávnený majetkový prospech v prípade, ak zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá), a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mu má byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva". Z uvedeného je teda zrejmé, že na to, aby bol zaviazaný na splnenie dlhu aj druhý z manželov sa vyžaduje, aby peniaze (napr. z pôžičky uzavretej len jedným z manželov) boli aj skutočne použité na kúpu určitej veci a to veci, ktorá následne by patrila do BSM manželov. V danom prípade však peniaze z údajnej pôžičky mali byť použité výlučne na osobnú spotrebu (drogovú závislosť a prípadné dlhy z nej) nebohého aj to v čase, kedy odporkyňa s ním nežila a neviedli spolu spoločnú domácnosť, a teda nesúžila na nadobudnutie prípadne udržanie veci patriacej do BSM. Aj z tohto dôvodu bolo potrebné žalobný návrh zamietnuť. Po tretie, uvedenú žalobu bolo potrebné zamietnuť aj v prípade, ak by táto voči odporkyni smerovala z titulu dedičských povinností (hoci žaloba z tohto dôvodu podaná nebola). v zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Ak vznikne taká situácia, že dedičstvo je predlžené, to znamená, že pasíva (pohľadávky veriteľov) sú vyššie ako hodnota dedičstva, dedič (dedičia) môže prenechať dedičstvo veriteľom na úhradu dlhov (). Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode dedičov o prenechaní dedičstva veriteľom, súd môže uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva v zmysle . Proces nariadenia a realizácie likvidácie dedičstva upravuje ( a nasl.). Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol. V odseku 2 () je ustanovená aj zásada spoluzodpovednosti viacerých dedičov. Ak je dedičov viac, zodpovedajú za dlhy spoločne v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo. Tu nejde o solidárnu zodpovednosť, to znamená, že veriteľ nemôže žiadať, aby celý dlh uspokojil niektorý z dedičov, ale od neho môže žiadať, aby uspokojil iba tú pomernú časť, na ktorú je zo zákona povinný. Právo veriteľa sa premlčuje (). Veriteľ však musí svoje práva uplatniť v dedičskom konaní alebo osobitnou žalobou podanou najneskôr do troch rokov od smrti poručiteľa. Ak však bolo právo veriteľa uplatnené v dedičskom konaní a jeho pohľadávka nebola uznaná, resp. zostala sporná, a preto sa v rámci dedičského konania nevysporiadala, premlčacia doba neplynie (). Rovnaké zásady platia aj pokiaľ ide o zodpovednosť dedičov za náklady poručiteľovho pohrebu. Ako už bolo uvedené vyššie z vykonaného dokazovania (uznesenia o dedičstve) je zrejmé, že po poručiteľovi M. G. dedili až štyria dedičia (okrem odporkyne aj jeho 3 deti), títo dedičstvo neodmietli a každý nadobudol dedičstvo v určitom dedičskom podiele. Súd pri svojom rozhodovaní je viazaný žalobným petitom. Nie je úlohou súdu namiesto navrhovateľa prepočítavať, aký podiel z prípadného dlhu zo zmluvy o pôžičke (ak by k nej skutočne došlo) pripadá na tohto ktorého dediča. V prípade, ak je dedičov viac, títo zodpovedajú za dlhy spoločne v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo. Nejde teda o solidárnu zodpovednosť, to znamená, že veriteľ nemôže žiadať, aby celý dlh uspokojil niektorý z dedičov, ale od neho môže žiadať, aby uspokojil iba tú pomernú časť, na ktorú je zo zákona povinný.

Navrhovateľ teda nemohol z titulu dedenia (aj keď takto nežaloval), a v prípade preukázania existencie pôžičky, žiadať zaplatenie celého dlhu výlučne len od odporkyne ako jednej z dedičov, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, v danom prípade nejde o solidárnu povinnosť. Navrhovateľ (ak by v konaní existenciu pôžičky preukázal) bol povinný presne vyčísliť (podľa veľkosti dedičského podielu) výšku žalovaného dlhu pripadajúcu výlučne len na odporkyňu a túto žalovať. V tomto smere nie je úlohou súdu túto povinnosť navrhovateľa nahrádzať a to nielen z dôvodu, že by sa mohol pri výpočte pomýliť. Vzhľadom k tomu, že tak navrhovateľ neurobil (ani žalovanú sumu nežiadal z titulu zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa, ale z titulu BSM) nemohol súd ani z tohto dôvodu (za predpokladu, že by bola existencia dlhu preukázaná) žalobnému návrhu vyhovieť.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody (nepreukázanie existencie pôžičky, neexistencia povinnosti odporkyne prípadný dlh hradiť z dôvodu BSM, nesprávne uplatňovanie nároku voči dedičovi) súd žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ., V zmysle citovaného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom na plný úspech odporkyne v konaní, súd zaviazal neúspešného navrhovateľa na úhradu účelne vynaložených trov konania odporkyne. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 4.699,35,- EUR, nasledovne: 11 úkonov (1 úkon právnej pomoci 436,54 Eur - vyhlášky č. ) právnej služby vykonané podľa vyhlášky č. :

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 26.11.2008, vyhlášky č. ........... 436,54,-EUR + 6,31,-EUR (režijný paušál) -

- podanie - vyjadrenie vo veci samej dňa 26.11.2008 - vyhlášky č. ..............436,54,-EUR + 6,31-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 1.4.2009, , vyhlášky č. ........... ...109,13,-Eur (436,54,-Eur/4) + 6,95,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 27.5.2009, , vyhlášky č. ........... ... 109,13,-Eur (436,54,-Eur/4) + 6,95,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 14.9.2009, , vyhlášky č. ........... ... 109,13,-Eur (436,54,-Eur/4) + 6,95,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 24.11.2010, , vyhlášky č. .............. 436,54,-Eur + 7,21,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 9.3.2011, , vyhlášky č. .............. 436,54,-Eur + 7,41,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 25.5.2011, , vyhlášky č. .............. 436,54,-Eur + 7,41,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 3.10.2011, , vyhlášky č. .............. 436,54,-Eur + 7,41,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 9.1.2012, , vyhlášky č. .............. 436,54,-Eur + 7,63,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 27.2.2012, , vyhlášky č. .............. 436,54,-Eur + 7,63,-EUR (režijný paušál)

Trovy právneho zastúpenia spolu (bez DPH):...................................3.897,88,-Eur Trovy právneho zastúpenia spolu (spolu s DPH):...................................3.897,88,-Eur + 779,58,-Eur (DPH).................................................................................................4.677,46,-Eur. Hotové výdavky -kópie dokladov zo súdneho spisu ......................................21,25,-EUR Trovy spolu...................................................................................................4.698,71,-EUR Právna zástupkyňa odporcu si vyčíslila trovy konania sumou 4.699,35,-EUR, súd vyčíslené trovy konania prevyšujúce sumu 4.698,71,-EUR (t.j. 0,64,-EUR) pre nesprávnosť výpočtu nepriznal. Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava 1, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.