Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-151-2011.pdf
PDF · 110.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16P/151/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i samosudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci navrhovateľky M. D., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka JUDr. Blendovský s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, proti odporcovi R. D., nar. XX.X.XXXX, bytom U., U. XX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Svobodom, advokátom, Berkova 39, Brno, za účasti maloletého R. D., nar. XX.X.XXXX, maloletého P. D., nar. X.X.XXXX a maloletej G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, o rozvod manželstva s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania navrhovateľky M. D., N.. U., nar. XX.X.XXXX a odporcu R. D., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.XX.XXXX T. Rakovej, zapísané v knihe manželstiev J. Ú. N., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, sa r o z v á d z a .
Maloletý R. D., nar. XX.X.XXXX, P. D., nar. X.XX.XXXX, G. D., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť ich majetok.
Otec - odporca R. D. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého R. D., nar. XX.X.XXXX sumou 130,-€ mesačne, P. D., nar. XX.X.XXXX sumou 130,-€ mesačne a maloletej G. D., nar. XX.X.XXXX sumou 80,-€ mesačne a to vždy do 15 dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom došlým súdu dňa 14.11.2011 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V podanom návrhu uviedla, že s odporcom nežije v spoločnej domácnosti. Každý z nich žije v inej domácnosti. Majú veľké rozdiely v povahách. Nežijú spolu intímne. Preto žiada, aby súd ich manželstvo rozviedol. Zároveň uviedla, že z ich manželstva pochádzajú tri maloleté deti, ktoré žiada zveriť do svojej osobnej starostlivosti a žiada, aby otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí celkom sumu 450,-€ k jej rukám.
Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril dňa 16.12.2011. Vo svojom vyjadrení uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Nesúhlasí však s výškou výživného na maloleté deti. Žiadal, aby súd návrh na stanovení výšky výživného v čiastke 450,-€ zamietol.
Na pojednávaní dňa 24.2.2012 navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Žiadala, aby súd zaviazal otca platiť na výživu maloletého R. sumou 175,-€, na výživu maloletého P. sumou 175,- € a na maloletú G. sumou 100,-€ mesačne. Styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť, nakoľko sa vie na tomto s otcom maloletých detí dohodnúť.
Otec vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 24.2.2012 súhlasil s rozvodom manželstva. Nesúhlasil však s výškou výživného. Uviedol, že je v jeho možnostiach a schopnostiach maximálne na syna R. G. Erika prispievať po 100,-€ mesačne a na maloletú G. maximálne sumou 50,-€ mesačne.
Z dokazovania vykonaného na pojednávaní dňa 24.2.2012 a to z výsluchu účastníkov, prečítaných a oboznámených listinných dôkazov súd zistil nasledujúci skutkový stav.
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa X.XX.XXXX T. Rakovej. Toto manželstvo bolo zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Čadca, J. T. Rakovej, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. U oboch účastníkov sa jednalo o prvé manželstvo, ako súd mal zistené zo sobášneho listu (č.l.5). Z tohto manželstva pochádzajú tri maloleté deti a to syn R., nar. XX.X.XXXX, syn P., nar. X.XX.XXXX a dcéra G., nar. XX.X.XXXX, ktorú skutočnosť mal súd zistenú z rodných listov (č.l. 2 až 4 spisu). Tieto skutočnosti neboli ani medzi účastníkmi sporné.
Ako dôvod pre rozvod manželstva navrhovateľka uviedla, že každý žije v inej domácnosti, majú veľké rozdielnosti v povahách a ani sa intímne nestýkajú. Podľa vyjadrenia navrhovateľky s odporcom nikdy v spoločnej domácnosti trvalo nežili. Najdlhšie žili spoločne na adrese v N. zhruba tri mesiace, v dobe keď bol odporca nezamestnaný. Odporca sa prevažnú časť ich manželského spolužitia zdržiaval v U. u svojej starej matky, kde pracoval. Na územie SR a to do K. N. dochádzal zhruba raz za päť až šesť týždňov na deväť dní a znova odchádzal späť do Českej republiky. Ich manželstvo fungovalo len krátko na to ako sa zobrali. Odporca prestal k nej aj k deťom dochádzať do N. zhruba okolo septembra, novembra minulého roka. Odporcu už berie len ako otca svojich detí. Nemá k nemu bližší citový vzťah. Intímne sa s odporcom nestýka už okolo päť rokov. Novú známosť nemá. Navrhovateľka ďalej uviedla, že nemá záujem obnoviť manželské spolužitie s odporcom a to ani v tom prípade, keby si našiel prácu na území Slovenskej republiky.
Odporca pokiaľ sa týka návrhu na rozvod manželstva uviedol, že skutočne medzi nimi došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu sa, ale prejavilo sa to hlavne na strane navrhovateľky. Prehlásil, že nikdy nemal trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky v obci N. a taktiež vyhlásil, že ani on v súčasnej dobe už nemá záujem manželské spolužitie s navrhovateľkou obnoviť.
Čo sa týka stanovenia výšky výživného na maloleté deti synovia R. D. G. Erik navštevujú Y. K. Š. W. T. . R. je žiakom 3.C triedy a P. žiakom 1.C triedy na uvedenej škole. Maloletí P. G. R. dochádzajú do školy z obce N. do Čadce hromadnou dopravou. Priemerné mesačné výdavky na cestovnom u jedného činia mesačne sumu 20,-€, ktorú skutočnosť mal súd zistenú z cestovných lístkov (č.l. 81). Navrhovateľka uviedla, že maloletý R. sa v škole skladá na stužkovú v sume 10,-€ mesačne. Mesačne mu dobíja kredit na mobile vo výške 12,-€. Taktiež má matka aj ďalšie nepravidelné výdavky na maloletého. Tento musel absolvovať povinný zváračský kurz, za ktorý zaplatila 280,-€. Robí si vodičský preukaz, za ktorý musela zaplatiť 400,-€. Na začiatku školského roka zaplatila poplatok ZRPŠ v sume 5,-€ a zakúpila synovi aj pracovné oblečenie v sume 45,-€. Okrem toho synovi platí štvrťročne poistku vo výške 21,84 €. Okrem toho má aj pravidelné mesačné náklady na stravu, ošatenie, školské pomôcky a potreby a taktiež aj na zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ ide o maloletého P. ten navštevuje tú istú školu ako maloletý R.. Výdavky na maloletého P. sú teda totožné. Zdravotný stav maloletého P. G. R. je dobrý, okrem bežných ochorení ako je nachladnutie a chrípka. Inými závažnými ochoreniami menovaní netrpia.
Maloletá G. navštevuje 1. ročník Základnej školy v N.. Matka jej mesačne uhrádza za družinu sumu 3,50 € mesačne. Stravuje sa v školskej jedálni. Priemerné náklady na stravu mesačne činia 20,-€, ktorú skutočnosť mal súd preukázané z príjmového pokladničného dokladu školskej jedálne založené v prílohovej obálke. Maloletá je alergička. Pravidelne užíva lieky proti alergii a to najmä na jar a v jeseni. Zhruba priemerne ročne na lieky proti alergii uhradí sumu 36,-€. Okrem toho matka uviedla, že má ešte ďalšie výdavky na zakupovanie liekov a vitamínov. Len teraz v januári doplácala na lieky u maloletej G. v sume 30,-€. Navrhovateľka ďalej uviedla, že priemerne mesačne na stravu spolu s maloletými deťmi, teda štyria minú sumu 440,-€. Náklady na oblečenie a obuv pre každé maloleté dieťa matka ročne uviedla v sume 330,-€, čo je priemerne mesačne na jedno dieťa v sume 12,75 €. Maloleté deti nemajú žiadne mimoškolské aktivity. Odporca navrhovateľkou vyčíslené výdavky na maloleté deti nespochybnil.
Matka maloletých detí M. D. je zamestnaná vo firme A. H. Y..N..K.., Č.. Jej priemerný čistý zárobok za posledných 12 mesiacov je 515,26 €. Býva v rodinnom dome v obci N. Č.. XXX. Okrem navrhovateľky a troch maloletých detí v tomto rodinnom dome býva aj matka navrhovateľky a jej neter s rodinou. Matka s deťmi si vedie samostatnú domácnosť (viď správa Obecného úradu N. č.l. 49 a správa zamestnávateľa č.l. 48). Navrhovateľka a ani odporca nepoberajú dávky a príspevky v hmotnej núdzi (viď správa ÚPSVaR Čadca, oddelenie pomoci v hmotnej núdzi č.l. 50). Navrhovateľka nepodala daňové priznanie za rok 2010 a odporca sa nenachádza v registri Daňového úradu Čadca a nepodal ani za zdaňovacie obdobie roku 2010 daňové priznanie (viď správa Daňového úradu Čadca č.l. 51). Navrhovateľka poberá prídavky na tri deti na každé v sume 22,01 € mesačne. Z listinných dokladov predložených navrhovateľkou vyplýva, že priemerné mesačné výdavky a to zálohové platby na plyn činia sumu 102,-€ mesačne a priemerné mesačné platby za rozhlas, televíziu a elektrinu zálohové činia 53,64 € (viď platobný doklad SIPO č.l. 84). Z výpisu z katastra nehnuteľnosti a to z LV č. XXX K. N. mal súd zistené, že navrhovateľka M. D. je spoluvlastníčkou rodinného domu č. XXX v 1-ici. Za káblovú televíziu ročne uhrádza poplatok v sume 39,83 €, ktorú skutočnosť mal súd zistenú z poštovej poukážky (viď č.l. 82). Za internet platí sumu 28,19 € (poukážka poštová č.l. 82). Spláca úver za sporák firme Consumer Finance Holding, a.s. vo výške 53,80 € a uhradila nedoplatok za elektrickú energiu v sume 38,45 € (viď poštové poukážky č.l. 82). Sebe aj maloletým synom dobíja mesačne kredity u každého po 12,-€, celkom v sume 36,-€. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca spláca pôžičku vo výške 2.400,-Kč, ktorú si zobrali na opravu strechy rodinného domu v obci N. Č.. XXX. Odporca však nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Taktiež spláca aj pôžičku na motorové vozidlo Škoda Felícia. Toto motorové vozidlo užíva výlučne len ona a odporca spláca leasing uvedeného motorového vozidla. Toto motorové vozidlo navrhovateľka nevyužíva len pre seba, ale aj pre maloleté deti, najmä pre maloletú G., ktorú vozí do školy a taktiež ju musí voziť často aj k lekárovi. Pokiaľ odporca spláca pôžičku, ktorú si zobrali na opravu strechy bolo to potrebné aj na zabezpečenie bývania maloletých detí.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že živnostníkom v stavebníctve. Jeho priemerný čistý mesačný zárobok činí okolo 8.000,-Kč. Nemá žiaden nehnuteľný majetok. Pokiaľ sa jedná o hnuteľný majetok je vlastníkom osobného motorového vozidla Škoda Felícia Combi, ktoré vozidlo používa na podnikateľské účely. Odporca ďalej uviedol, že spláca pôžičku, ktorú si zobral na opravy strechy navrhovateľkinho rodinného domu vo výške 2.400,-Kč. Z poistných zmlúv (č.l.34, 35 spisu) vyplýva, že matka platí venové poistenie na maloletú G. mesačne v sume 20,81 €, na maloletého P. v sume 21,94 € štvrťročne a na maloletého R. D. štvrťročne v sume 20,85 €.
Odporca vo svojom vyjadrení (č.l. 53) uviedol, že jeho čistý príjem za rok 2010 činil 67.858,-Kč. Odporca predložil priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2010 (viď č.l. 57-59). Daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2011 súdu nepredložil a ani nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce aké má príjmy zo živnosti za rok 2011. Z listinných dôkazov a to z výpisu z účtu odporcu (č.l. 63) mal súd zistené, že odporca uhradil na zdravotnom poistení v 10. mesiaci roku 2011 sumu 2.000,-Kč a na sociálnom poistení sumu 2.000,-Kč, celkom sumu 4.000,-Kč mesačne. Podľa vyjadrenia odporcu tento žije v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou M. Y.. Vlastníkom bytu je Y. J. U. a jeho stará matka M. Y. je nájomcom bytu. Za nájom bytu od 1. mesiaca roku 2010 mali predpísané inkaso vo výške 2.524,-Kč. Poplatok za rozhlas a televíziu činil 180,-Kč (viď platobný doklad č.l. 62). Z výpisu z účtu odporcu (č.l. 65) vyplýva, že odporca mesačne uhrádza za platbu leasingu vozidla Škoda Felícia v užívaní navrhovateľky sumu 1.623,-Kč. Taktiež mesačne spláca úver vo výške 2.412,-Kč, ktorý bude
splácať do 20.3.2015. Celkom tieto náklady u odporcu bez nákladov na stravu, ošatenie, obuv a na krytie ostatných životných potrieb činí 10.740,-Kč. Podľa vyjadrenia otca denne na stravu minie 300,- Kč, čo priemerne za 30 dní v kalendárnom mesiaci činí 9.000,-Kč. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že ak matka tvrdí, že maloletému R. musela zaplatiť za vodičskú prípravu sumu 400,-€, maloletý R. bol minulý rok u neho v lete na brigáde a na túto vodičskú prípravu si zarobil, pretože u neho za 3 týždne zarobil v čistom 15.000,-Kč.
Podľa § 23 ods.1, 2, 3 Zákona o rodine
(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželia spolu nežijú. V súčasnej dobe si už ani nepomáhajú a ani sa nestarajú spoločne o maloleté deti pochádzajúce z manželstva, ani v súčasnej dobe nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Manželia počas celého manželstva nežili v spoločnej domácnosti. Odporca pracoval počas celého manželstva v ČR. Do bydliska navrhovateľky a maloletých detí dochádzal sporadicky a väčšinu času sa zdržiaval v U. v byte svojej starej mamy. Počas takéhoto vzájomného spolužitia došlo medzi účastníkmi k vzájomnému citovému odcudzeniu sa a vlastne účastníci spoločne nežijú, intímne sa nestýkajú a ani nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine
(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že matka zabezpečuje maloletým deťom riadnu výchovu a osobnú starostlivosť. Táto počas celého trvania manželstva zabezpečuje výlučne len ona osobnú starostlivosť, nakoľko počas celého manželstva odporca sa vo väčšine času zdržiaval mimo bydliska maloletých detí a prakticky hlavná ťarcha zodpovednosti výchovy a osobnej starostlivosti o maloleté deti spočívala výlučne len na navrhovateľke, preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Voči tomu nemal námietky ani kolízny opatrovník a ani otec maloletých detí.
Pokiaľ sa jedná o výživné na maloleté deti súd postupoval podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine
(1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustne len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Pokiaľ ide o stanovenie výšky výživného na maloleté deti vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý P. G. R.r navštevujú Y. Š. T. . Matka má zvýšené výdavky na maloletých synov a to na cestovnom do školy z N. do Čadce a späť na každé dieťa v sume 20,-€ mesačne. Taktiež na každého syna uhrádza mesačne poplatok na stužkovú vo výške 10,-€. Taktiež je potrebné synom zakupovať školské pomôcky a potreby a tiež aj zakupovať im oblečenie, či obuv na prax. Okrem týchto výdavkov je potrebné zakupovať synom stravu a taktiež aj oblečenie a obuv. Podľa všeobecne známych údajov Štatistického úradu SR priemerné mesačné výdavky na stravu jednej osoby činia priemerne mesačne minimálne sumu 65,-€. Náklady priemerné na odievanie a obuv u jednej osoby činia sumu 18,50 €. Priemerné mesačné náklady na zdravie a to či už na zakupovanie liekov v prípade bežných ochorení ako sú sezónne ochorenia, ako sú nádchy, chrípky, zakupovanie vitamínov, taktiež aj poplatky preventívne u všeobecných lekárov alebo u zubných lekárov priemerne mesačne činia sumu 7,80 €. Priemerné mesačné náklady na vzdelávanie činia minimálne sumu 3,70 € mesačne. Do toho súd nezahrnul náklady na kultúry a rekreácie, ktoré priemerne mesačne činia sumu 25,-€. Z uvedeného je zrejmé, že výživné k úhrade ktorého súd otca zaviazal pokryje v základnej miere odôvodnené potreby maloletých synov. Pri stanovení výšky výživného súd prihliadal aj na to, že sa jedná o chlapcov, ktorí sú v období vývoja a rastu, že náklady na stravu, oblečenie a obuv u týchto detí sú vyššie ako je stanovené Štatistickým úradom SR. Naviac ako otec uviedol vo svojej výpovedi, jeho denná stravná jednotka činí sumu 300,-Kč, čo priemerne za 30 dní kalendárneho mesiaca činí sumu 9.000,-Kč, pričom matka na výživu jej a troch maloletých detí určila sumu 440,-€, čo je 110,-€ mesačne. Tieto výdavky na stravu ani otec a ani matka nepreukázali. Je to založené len na ich tvrdení. Pokiaľ by súd uveril tvrdeniu otca, že denne minie na stravu 300,-Kč za 30 dní by to činilo 9.000,-Kč, čo po prepočítaní na eurá činí 364,15 €, čo je potom zjavný nepomer medzi výdavkami na stravu u matky a maloletých detí a u otca. Naviac takéto tvrdenie zo strany otca sa súdu zdá zavádzajúce pokiaľ otec tvrdí, že jeho čistý priemerný mesačný príjem činí 8.000,-Kč. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletých detí a taktiež zistil, aké sú priemerné mesačné výdavky na maloletého R. a maloletého P. a stanovil výšku výživného otcovi na každého syna po 130,-€. Je toho názoru, že táto suma pokryje odôvodnené potreby maloletých detí. Pri stanovení výšky výživného na maloletú G. súd prihliadal na to, aké má matka výdavky na stravu, oblečenie, obuv, zakupovanie školských pomôcok a potrieb na maloletú. Taktiež súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že maloletá má nepriaznivý zdravotný stav, trpí alergiami a matka má zvýšené výdavky na
lekársku starostlivosť o maloletú G. a výšku výživného u maloletej G. súd určil na sumu 80,-€. Pokiaľ ide o návrh matky, aby otec prispieval na výživu maloletého R. G. Erika na každého po 175,-€ a na maloletú G. sumou 150,-€ súd nezistil, že by otec mal také príjmy, ktoré by mu umožňovali, aby na výživu detí takouto sumou prispieval, preto vo zvyšku súd návrh matky zamietol.
Pokiaľ otec tvrdí, že v súčasnej dobe uhrádza leasing na motorové vozidlo, ktoré výlučne užíva navrhovateľka a taktiež aj spláca úver, ktorý bol použitý na opravu rodinného domu, ktorého vlastníčkou je navrhovateľka, súd dospel k záveru, že právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov. Pokiaľ odporca vložil investície zo svojho do majetku navrhovateľky, môže v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a taktiež môže požadovať od matky detí, aby mu nahradila, čo bolo zo spoločného majetku uhradené výlučne na jej majetok.
Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliadal na to, že obidvaja rodičia sú povinní podieľať sa na úhrade nákladov na výživu svojich maloletých detí. Taktiež súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že matka detí zabezpečuje maloletým deťom osobnú starostlivosť. Pokiaľ odôvodnené potreby maloletých detí sú také, ako bolo v konaní preukázané, tak nemožno prenášať starostlivosť a zodpovednosť za výživu maloletých detí a úhradu nákladov na pokrytie ich životných potrieb výlučne len na matku maloletých detí. Pokiaľ odporca tvrdí, že má malý príjem a to nižší ako má matka je jeho povinnosťou, aby sa pričinil o zvýšenie svojho príjmu a zabezpečil tak dôstojnú životnú úroveň maloletým deťom. Na rozdiel od matky, ktorá má v osobnej starostlivosti tri maloleté deti má viacej možností ako zdravý muž, aby si našiel lepšie platenú prácu.
O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko si ani jeden z účastníkov náhradu trov v tomto konaní neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.