Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/26/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom, Račianska 109/C, P.O.BOX 259, proti pôvodnému povinnému G. G., zomrelý XX. X. XXXX, bytom H. E., L. X/X, po ňom právna nástupkyňa N. U., bytom E. - H. H., E. XXXX/XX, o vymoženie istiny 40,23 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. -18 zo dňa 28. 10. 2011 jednohlasne takto

rozhodol:

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi Mgr. Usačevovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Usačevovi trovy exekúcie v sume 94,22 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle Ex. por. a následne návrh 24. 2. 2010 na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel. Postupom podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie prvostupňový súd rozhodol s poukazom na ust. § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 Ex. por. a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 94,22 Eur, ktoré uložil zaplatiť oprávnenému.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uplatnil moderačné právo týkajúce sa trov konania a primerane znížil náhradu trov exekučného konania povinného. V odvolaní ďalej uviedol, že súdny exekútor je oprávnený podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku a rozhodnutie závisí od voľného uváženia súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. , bez nariadenia pojednávania podľa

Odvolací súd vychádzal z podania oprávneného označeného ako odvolanie proti trovám konania. Uniklo zrejme oprávnenému, že prvostupňový súd zastavil exekúciu nie pre nezloženie preddavku v zmysle §

31 Ex. por., ale postupom podľa § 57 ods. 1 písm. c) Ex. por. z dôvodu, že oprávnený navrhol zastavenie exekúcie.

Prvostupňový súd výslovne v napadnutom uznesení uviedol, že o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku na trovy exekúcie z dôvodu nadbytočnosti nerozhodoval, keďže rozhodol o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ustanovenie § 203 EP predstavuje výnimku zo zásady, ktorá je zakotvená v Exekučnom poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 EP je zavinenie zastavenia exekúcie. Pod zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 EP treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré spôsobilo zastavenie exekúcie. Ust. § 203 EP teda obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať, resp. ich priznať i v inej, než uplatnenej výške. Vyplýva to z toho, že toto ustanovenie obsahuje možnosť voľnej úvahy opierajúcej sa o vyhodnotenie postupu oprávneného a využíva voľnú úvahu (porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 23. 1. 2008).

Ako už odvolací súd uviedol, relevantnou otázkou pre uloženie povinnosti oprávneného zaplatiť trovy exekúcie je otázka, ktoré trovy sú účelné na vymáhanie nároku a či sa mohlo pri náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR , v ktorom sa konštatuje, „že v konečnom dôsledku môže nastať stav, že keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí to viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie“. V uvedenom náleze bolo tiež zdôraznené, že riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým záverom dospel Ústavný súd SR aj v uznesení č. k. a tiež v uznesení č. k. (porovnaj tiež rozsudok ESĽP Mihál v. SR).

Exekučné konanie začalo dňa 20. 7. 2006. Dňa 20. 7. 2006 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný súd mu poverenie udelil dňa 4. 8. 2006. Súdnemu exekútorovi sa nepodarilo doručiť v priebehu exekúcie povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie, a to časovú odmenu za vyhotovenie 13 príkazov na odblokovanie účtu, ďalej paušálnu odmenu za 7 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku, zisťovanie adresy, zisťovanie majetku zo Sociálnej poisťovne, doručenie príkazu na začatie exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy a náhradu hotových výdavkov).

Podľa názoru odvolacieho súdu je však problematické akceptovať požiadavku súdneho exekútora na trovy v exekúcii, ktorá začala v roku 2006 a neúspešne ju viedol, až kým povinný nezomrel. Predpokladom uloženia povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie je vždy úvaha súdu o tom, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či neprispel k tomu, že oprávnený nevymohol svoje právo, hoci išlo o bagateľnú sumu 40 Eur s príslušenstvom.

Odvolací súd nenašiel žiadne dôvody pre prijatie záveru o účelne vykonávanej exekučnej činnosti zo strany súdneho exekútora ,ktorá by priniesla úspešnosť a efektivitu núteného výkonu exekučného titulu v prospech oprávneného. Do úmrtia povinného pritom bolo dosť času na vymoženie 40 Eur s prísl. Nebol teda dôvod priznať trovy exekútorovi, ak sa zároveň natíska otázka protiprávneho stavu vyvolaného premárnenou exekúciou. Ustanovenie je možné podporne aplikovať aj na trovy exekútorov ( ). V danom prípade predstavuje neúčelný postup exekútora dôvody hodné osobitného zreteľ na nepriznanie trov.

Exekútor podľa vyjadrenia oprávneného vymáha už 30 866 pohľadávok (porov. uznesenie KS v Prešove vo veci ). Na strane oprávneného ide stále o rovnaký subjekt a čiastočne možno spoluprácu s oprávneným označiť za štandardnú a tým aj z hľadiska náročnosti za paušalizovanú a prirodzene jednoduchšiu. Štandardné prvky sú zároveň typickým príkladom jednoduchšej spolupráce s oprávneným. Tak enormne vysoký počet exekúcií nemôže byť nelukratívny, a preto exekútor nepocíti ujmu z nepriznania trov od oprávneného, ktorý je zdrojom príjmov v početnom množstve iných prípadov.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Mihál proti Slovenskej republike. Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že sťažovateľova profesia so sebou prináša aj riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov. Zdôraznil, že uvedené vyplývalo z právnych predpisov, ktoré boli sťažovateľovi známe vzhľadom na svoju všeobecnú záväznosť. Sťažovateľ však na druhej strane požíva výhodu, pretože súdni exekútori majú exkluzivitu pri výkone súdnych rozhodnutí, za čo dostávajú odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument vlády, že sťažovateľ mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia. Za týchto okolností dospel Európsky súd pre ľudské práva k záveru, že bremeno, ktoré sťažovateľ v tomto prípade znášal, nebolo neprimerané alebo z iného dôvodu neakceptovateľné a nepredstavovalo nútenú prácu v zmysle článku 4 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Európsky súd vyhlásil sťažnosť ako celok za neprijateľnú.

Z týchto vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa a náhradu trov exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.