Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1941-2011.pdf
PDF · 69.1 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/1941/2011
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného O.. Ľ. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R.
- P. XXX, XXX XX R., proti povinnému C. P., nar. XX. XX. XXXX, t.č. Ú., J. XX, priečinok X, XXX XX T. T., na vymoženie pohľadávky vo výške 54 604,00 € s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom so sídlom Exekútorského úradu Liptovský Mikuláš, M.M. Hodžu 28, 031 01 Liptovský Mikuláš pod sp. zn. EX 1028/11, o návrhu povinného na odklad exekúcie a o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd odklad exekúcie n e p o v o ľ u j e .
Návrh povinného na zastavenie exekúcie sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom sa dňa 04. 11. 2011 začalo exekučné konanie pod spis. zn. EX 1028/11 na vymoženie pohľadávky vo výške 54 604,00 € priznanej vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1T/46/2008 zo dňa 20. 01. 2009. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia číslo 5505 033801 zo dňa 28. 11. 2011, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie.
Písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 02. 2012, odstúpil súdny exekútor súdu na rozhodnutie podanie povinného, ktorým podal návrh na odklad exekúcie.
Povinný, v podaní zo dňa 30. 01. 2012 uvádza, že je vo výkone trestu a zo svojho platu, ani zo svojho majetku nevie pohľadávku oprávneného uhradiť. Dlh voči oprávnenému uznáva, ale nakoľko teraz nie je schopná ho uhradiť žiada o odklad alebo o zrušenie exekúcie. Súd podanie povinného posúdil z hľadiska obsahu ako návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku a ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má len prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného, ktoré bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu. Oprávnený nemôže byť povolením odkladu vážne poškodený.
Z podania povinného súd nezistil skutočnosti, ktoré by mu umožnili povoliť odklad exekúcie. V konaní povinná nepreukázala, že sa bez svojej viny ocitla len prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre ňu zvlášť nepriaznivé následky. Súdu povinná v konaní nijako súdu nepreukázala že sa vo svojom postavení ocitla len dočasne a bez svojej viny. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných pohľadávok, ktoré dovtedy povinný neuhradil dobrovoľne. Využitie výnimočného inštitútu v priebehu exekúcie akým je povolenie odkladu z tzv. sociálneho dôvodu je potrebné starostlivo zvážiť. Len samotné majetkové pomery povinnej a z toho vyplývajúca situácia neodôvodňuje v danom prípade využitie tohto, svojou povahou výnimočného inštitútu, nakoľko nie je preukázané že sa jedná len stav prechodný, bez zavinenia povinnej a možno dôvodne očakávať zlepšenie situácie v budúcnosti a teda dosiahnutie cieľa exekučného konania.
Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že je na súde, aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. V naznačenom smere zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
Z vyššie uvedených dôvodov súd o návrhu povinného na odklad exekúcie rozhodol tak, že odklad exekúcie nepovoľuje pre nedostatok dôvodov odôvodňujúcich jeho povolenie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
Povinný v danom prípade navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu svojej majetkovej a sociálnej situácie, čím preukazuje svoju nemajetnosť. Skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú však predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a na základe tejto skutočnosti podá súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), súd v prípade, že bude mať nemajetnosť povinného za preukázanú, exekúciu v zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku aj bez návrhu zastaví. Prvoradým účelom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Tvrdenie samotného povinného o jeho nemajetnosti pritom nie je postačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie podľa vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.