Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-499-2000.pdf
PDF · 79.11 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/499/2000
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: H. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. N. XXXX/ X, XXX XX M., zastúpená: JUDr. Anna Poničanová, advokátka, so sídlom Bystrický rad 314/69, 960 01 Zvolen proti povinnému: MODA-S s.r.o., IČO: 31 440 789, výmaz z Obchodného registra dňa 16.12.2004, so sídlom Kolónia 206, Michal na Ostrove, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Vargu, Exekútorský úrad Dunajská Streda, Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda, pod spis. značkou EX 177/2000 o vymoženie 137,41 EUR (4 139,75,- Sk) s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Vargovi súd náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený svojím návrhom podaným súdnemu exekútorovi dňa 14.04.2000 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede vydaný dňa 22.04.1999 pod sp.zn. 7C 105/1998. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňom 13.06.1999 a vykonateľnosť dňom 17.06.1999.
Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 03.05.2000 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Vargovi poverenie č. 5201 005821* na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
Súdny exekútor písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.03.2010, navrhol vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju, nakoľko povinný bol dňa 16.12.2004 ex offo vymazaný z Obchodného registra, t.j. povinný zanikol bez právneho nástupcu.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods.4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie, alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súd návrh súdneho exekútora zaslal oprávnenej na vyjadrenie a súčasne skúmal v Obchodnom registri skutočnosti svedčiace o zániku povinného. Dňa 08.02.2011 cestou právnej zástupkyne oprávnenej bolo súdu doručené vyjadrenie oprávnenej v ktorom uviedla, že súhlasí s návrhom súdneho exekútora na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavením exekúcie, nakoľko sú tu dané zákonné podmienky pre toto konanie. Avšak k priznaniu trov exekúcie súdnemu exekútorovi sa oprávnená vyjadrila negatívne, nakoľko oprávnená nezavinila to že došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, t.j. že došlo k zániku povinného. Oprávnenej nie je možné preto uložiť povinnosť platiť trovy exekúcie v zmysle § 203 EP, kde ide o taxatívny výpočet situácii, kedy hradí trovy exekúcie oprávnený a takáto situácia v predmetnom konaní nenastala, preto navrhuje súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznať.
Súd preskúmaním priložením listín, t.j. návrhu oprávnenej zo dňa 13.04.2000, návrhu súdneho exekútora zo dňa 25.03.2010, vyjadrenia oprávnenej zo dňa 07.02.2011 dospel k názoru, že sú splnené podmienky na to aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
V danej veci ide o konanie, ktoré sa začalo pred 01.09.2005, teda pred účinnosťou novely Exekučného poriadku č. 341/2005 Z.z.. Konanie vo veci by sa teda malo skončiť podľa Exekučného poriadku platného do 31.08.2005, tak ako to ukladá ustanovenie § 238 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení.
Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 01. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 / prvá veta / Ex. por. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196 ). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie..
Súdny exekútor spolu s návrhom na zastavenie exekúcie si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v celkovej výške 52,83 EUR. Súdny exekútor si v zmysle vyúčtovania uplatnil odmenu podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. v sume 19,92 EUR bez DPH, podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. v sume 6,64 EUR bez DPH, 19% DPH zo základu 26,56 EUR v sume 5,05 EUR a hotové výdavky v celkovej sume 21,22 EUR.
Pri zastavení exekúcie je potrebné o náhrade trov exekúcie rozhodnúť podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Ex. por., v zmysle ktorého, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V zmysle § 197 ods. 1 Ex. por. trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný, pričom Exekučný poriadok v niektorých prípadoch pripúšťa výnimky z tejto zásady, kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Takýmito výnimkami sú prípady uvedené v ustanovení § 203 ods. 1 a ods. 2 Ex. por., podľa ktorého ak zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie alebo ak exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd k úhrade trov exekúcie zaviaže oprávneného.
Keďže exekúcia nebola zastavená zavinením oprávneného v zmysle ustanovenia § 203 ods. Exekučného poriadku, kedy zavinením treba rozumieť také vedomé konanie či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti, a teda je vylúčený postup súdu podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému nevznikla povinnosť zaplatiť trovy exekúcie podľa citovaného ustanovenia. Súd dospel k názoru, že zaviazaním oprávneného k náhrade trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát - prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa 17.decembra 2004 sp. Zn. II ÚS 31/4). Z uvedených dôvodov preto nebolo možné zaviazať na náhradu trov exekučného konania oprávneného.
Súd preskúmal špecifikáciu trov exekúcie, ktorú predložil súdu súdny exekútor a zistil, že poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Varga po udelení poverenie dňa 13.06.2000 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, dňa 28.09.2000 vykonal miestne šetrenie povinného, avšak za žiadny ďalší úkon exekučnej činnosti smerujúci k vymoženiu pohľadávky si odmenu nevyčíslil. Ďalším úkonom súdneho exekútora bolo až vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie dňa 25.03.2010. Súd dospel k názoru, že súdny exekútor desať rokov exekútor nevykonal žiadne preukázateľné úkony smerujúce k reálnemu vymoženiu pohľadávky. Z uvedených dôvodov súd náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznáva.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 3 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).