Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-256-2011.pdf
PDF · 103.78 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/256/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: Ľ. O., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom X. S. XXX, prechodne bytom Ž. XXX/X, R. U., o zaplatenie 563,68 Eur s prísl.,
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 563,68 Eur z a s t a v u j e.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 563,68 Eur počítaným od 29.11.2011 do 01.12.2011, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobný návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 563,68 Eur za obdobie od 02.07.2008 do 28.11.2011 zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 23,13 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.06.2011, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 28.06.2011, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vo výške 563,68 Eur, úrok z omeškania a nahradiť trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrel zmluvu o bežnom účte, na základe ktorého odporcovi poskytol peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania z bežného účtu do výšky úverového limitu 15.000,- Sk. Odporca sa dostal do nepovoleného prečerpania.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu všeobecné obchodné podmienky, zmluvu o bežnom účte, zmluvu o postúpení pohľadávok, oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky, výpis z bankovej knihy, obchodné podmienky balíkov služieb W. U., a.s.; plnomocenstvo.
Na základe uvedeného súd vydal platobný rozkaz dňa 26.08.2011, ktorý sa však nepodarilo doručiť do vlastných rúk odporcovi, preto platobný rozkaz bol zrušený uznesením zo dňa 04.11.2011, č.k. 17Ro/179/11-29.
Na základe uvedeného súd nariadil pojednávanie na deň 24.02.2012, na ktoré predvolal navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu. Na pojednávanie sa nedostavil nikto; právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 23.02.2012. Odporca mal predvolanie doručené v zmysle § 47 ods.2 O.s.p.
Súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu za súčasného splnenia zákonných podmienok v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým všeobecné obchodné podmienky, zmluvu o bežnom účte, zmluvu o postúpení pohľadávok, oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky, výpis z bankovej knihy, obchodné podmienky balíkov služieb W. U., a.s.; písomné podanie navrhovateľa zo dňa 23.02.2012.
Súd pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009, predmetom ktorej bolo okrem iného aj postúpenie pohľadávky voči odporcovi.
Navrhovateľ podaním zo dňa 23.02.2012 pred začatím pojednávania zobral návrh v časti istiny 563,68 Eur späť z dôvodu, že odporca dňa 01.12.2011 zaplatil navrhovateľovi sumu 563,68 Eur, ako aj trovy titulom trov právneho zastúpenia vo výške 105,43 Eur. Navrhovateľ trval už len na zaplatení úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 02.07.2008 do 01.12.2011 a trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenie pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže k späťvzatiu návrhu v uvedenej časti došlo pred začatím pojednávania, súd konanie v tej časti zastavil aj bez súhlasu odporcu.
Predmetom konania tak zostalo len zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 563,68 Eur od 02.07.2008 do 01.12.2011.
Z predloženej zmluvy o bežnom účte mal súd zistené, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli túto zmluvu dňa 25.06.2007, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a poskytnutie ďalších služieb v zmysle zvoleného balíka služieb W., ktorého obsah je uvedený v Obchodných podmienkach balíkov služieb, v rámci ktorého je aj poskytnutie povoleného prečerpania na tomto účte v zmysle Obchodných podmienok balíkov služieb.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, ktorých prevzatie odporca potvrdil svojim podpisom, ako aj súhlas s týmito prílohami.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd posúdil ako obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje ustanoveniami § 708 a nasl. Obchodného zákonníka.
Súd poznamenáva, že na daný vzťah sa neaplikuje zák.č.258/2001 Z.z., a to s poukazom na § 1 ods.2 cit.zák.
Súd však poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z., teda až po uzavretí predmetnej zmluvy, preto je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení od 01.01.2009 do 14.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania vo výške v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Je nepochybné, že odporca nezaplatením dlžnej sumy sa dostal do omeškania. Navrhovateľ tvrdil, že odporca je v omeškaní od 02.07.2008, a to s poukazom na bod 2.5.2 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého klient je povinný nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať najneskôr do jedného mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania.
Súd však poukazuje na to, že také ustanovenie v predložených obchodných podmienkach nie je.
Podľa bodu 2.5.2. predložených Všeobecných obchodných podmienok klient je povinný nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať. Banka je oprávnená vyzvať klienta na vyrovnanie nepovoleného prečerpania, a to aj písomne, pričom určí lehotu na jeho vyrovnanie.
Z uvedeného vyplýva, že nebola daná žiadna taká lehota, ako uvádza navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu s odkazom na znenie Všeobecných obchodných podmienok, ktoré však v danom prípade sú vo vyššie uvedenom znení.
Navrhovateľ ničím nepreukázal začiatok omeškania 02.07.2008, dokonca nepreukázal ani doručovanie odporcovi oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky.
Vzhľadom k tomu, že súdu nebola preukázaná žiadna výzva na vyrovnanie prečerpania, ako ani žiadny relevantný dôkaz o začatí omeškania od 02.07.2008, súd posúdil za takúto výzvu v zmysle ustálenej súdnej praxe žalobný návrh doručený súdu dňa 28.06.2011, ktorý bol odporcovi doručený až dňa 28.11.2011, v dôsledku čoho posúdil, že odporca sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po doručení výzvy, t.j. dňa 29.11.2011.
Súd posúdil uplatnené úroky z omeškania s poukazom na citované zákonné ustanovenia a na základe uvedeného súd priznal úroky z omeškania vo výške uplatnenej navrhovateľom s poukazom na §
153 ods.2 O.s.p., v zmysle ktorého nie je možné prekročiť návrh. Výšku úrokovej sadzby osobitne nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p. Súd priznal úroky do 01.12.2011, teda do zaplatenia dlžnej sumy.
S poukazom na uvedené súd úroky z omeškania za obdobie od 02.07.2008 do 28.11.2011 nepriznal a v tej časti žalobný návrh zamietol.
Odporca bol v konaní nečinný.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania, ktoré podaním zo dňa 23.02.2012 požadoval už len z titulu zaplateného súdneho poplatku, nakoľko trovy právneho zastúpenia odporca zaplatil spolu s istinou dňa 01.12.2011.
V zastavenej časti o trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., podľa ktorého ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Pretože k späťvzatiu návrhu došlo z dôvodu uhradenia dlžnej sumy odporcom, je odporca povinný uhradiť trovy konania.
Vo zvyšnej časti konania, predmetom ktorého boli len úroky z omeškania, súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Neúspech navrhovateľa spočíval iba v časti uplatnených úrokov z omeškania, preto súd posúdil jeho neúspech len v nepatrnej časti.
Súd mal preukázané zaplatenie súdneho poplatku vo výške 33,50 Eur navrhovateľom.
Vzhľadom na späťvzatie návrhu v časti istiny a na prejednanie návrhu v časti úrokov z omeškania, súd samostatným uznesením vráti navrhovateľovi súdny poplatok v krátenej výške (10,37 Eur) v súlade s § 11 ods.4 zák.č. 71/1992 Zb. a tak odporcu súd zaviazal na nahradenie trov konania vzniknutých navrhovateľovi vo výške 23,13 Eur, čo je rozdiel zaplateného súdneho poplatku za návrh a vráteného súdneho poplatku z dôvodu späťvzatia spolu s poplatkom za zvyšný predmet konania /úroky z omeškania/ po späťvzatí.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).