Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/51/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D. XX E. C., C., F. XXX, F. G. H. I. J. F. K., proti manželke, ktorá návrh na rozvod nepodala: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, za účasti maloletého dieťaťa: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov F. B., C. G., nar. XX.X.XXXX a A. B., C. B., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa 23.7.2005 v C., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. vo zväzku č. X, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XX rozvádza.

II. Na čas po rozvode sa zveruje maloletý I. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. I. B., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 200- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

IV. Styk otca s mal. I. B. sa neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 2.3.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa (ďalej aj ako otec), ktorým sa domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo. Svoj návrh odôvodnil tým, že od manželky odišiel pred 2 rokmi, s novou priateľkou žije v J., od tej doby na Slovensku nebol a ani sa vrátiť neplánuje. S manželkou komunikuje len ohľadom syna I., ktorý je jej zverený do osobnej starostlivosti a to na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. .

2. Uznesením č.k. -11 zo dňa súd ustanovil maloletému I. kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.

3. Z listinných dôkazov vyplynuli nasledované skutočnosti:

Zo sobášneho listu vyplynulo, že A. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX uzatvorili v C. dňa 23.7.2005 manželstvo.

Z vyjadrenia manželky, ktorá návrh na rozvod nepodala vyplynulo, že táto s rozvodom manželstva súhlasí.

Obsahom vyjadrenia navrhovateľa doručeného súdu bol súhlas so zverením mal. I. do starostlivosti matky a ochota platiť výživné vo výške, ktorú mu určí súd.

Z obsahu správy kolízneho opatrovníka, ktorým vykonal šetrenie pomerov v rodine súd zistil, že matka s maloletým I. a dospelou dcérou D. bývajú v rómskej osade v C., domácnosť je primerane zariadená a udržiavaná, na pomery v rómskej osade je na dobrej úrovni. Maloletý je žiakom 8. ročníka v Základnej škole v G., matka neuvádzala výchovné problémy, syn ju rešpektuje, riadne chodí do školy. V roku 2021 matka zistila, že manžel odišiel do J. a má novú známosť, pričom táto skutočnosť vážne narušila ich vzťah a od tejto doby spolu nekomunikujú. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. súd zveril mal. I. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu syna mesačnou sumou 200 eur. Nakoľko otec výživné neuhrádza, matka požiadala o náhradné výživné. Otec sa príležitostne informuje, ako sa maloletému darí. Matka uhrádza náklady na domácnosť poplatok za elektrinu, zakupuje drevo. Zo strany matky je o dieťa riadne postarané, chodí čisto a primerane počasiu oblečený. Maloletý chce bývať so svojou mamou, neprejavuje záujem žiť s otcom.

4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pripojeným spisom sp. zn. a rozhodol vo veci samej. Pojednávalo sa za neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť vopred neospravedlnil.

5. Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. - 45 zo dňa 10.3.2022 mal súd za preukázané zverenie mal. I. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. I. výživným vo výške 200,- eur mesačne, počnúc od 25.08.2021 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlh na výživnom za obdobie od 25.08.2021 do 28.02.2022 vo výške 1.245,16 eur bol otec povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 100,- eur popri bežnom výživnom, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky na dlžnom výživnom sa stáva splatný celý dlh na výživnom. Styk otca s mal. I. súd neupravil.

6. Manželka, ktorá návrh na rozvod nepodala na pojednávaní uviedla, že s rozvodom súhlasí, manžel ju podvádzal so švagrinou, s ktorou v roku 2021 odišiel do J., o dieťa sa nezaujíma a neprispieva ani na jeho výživu.

7. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrhu niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

11. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

12. Podľa , konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

13. Navrhovateľ za príčiny rozvratu ich manželstva považoval jeho novú známosť, a teda stratu a ochladenie citového vzťahu, obidvaja manželia dlhodobo spolu nežijú a ich manželstvo nie je možné napraviť.

14. Súd je toho názoru, že manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní manželstvo funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.

15. Súd má za preukázané, že manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu, nakoľko manželia spolu netrávia spoločne voľný čas, navonok nepôsobia ako ucelená rodina, od roku 2021 spolu nežijú. Neplní ani svoju biologickú funkciu, keďže manželia spolu nevedú ani intímny život. Matka žije s maloletým synom v samostatnej domácnosti, čiže manželstvo neplní ani svoju výchovnú funkciu. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu (spoločné hospodárenie, prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov). Z vykonaného dokazovania je preukázané, že manželia hospodária oddelene. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ deklaruje, že sa chce rozviesť a z takéhoto jeho správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva. Manželka s dôvodmi rozvodu a trvalosť rozvratu potvrdila a s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcií už v súčasnosti neplní a je hlboko a vážne rozvrátené, preto je potrebné ich manželstvo rozviesť.

16. Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

17. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov konania pochádza maloletý I..

18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

19. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Podľa , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje okrem iných aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výžive maloletého a styku s maloletým.

31. Na základe takto vykonaného dokazovania a z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania vyplynulo, že maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva je na základe rozsudku tunajšieho súdu () v osobnej starostlivosti matky, otec sa o maloletého nezaujíma, neprispieva na jeho výživu. V priebehu konania otec nepreukázal svoje majetkové a príjmové pomery, pojednávania sa nezúčastnil.

32. Po zohľadnení dôkazov súd druhým výrokom zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a to aj s poukazom na predchádzajúce rozhodnutie súdu (rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. - 45 zo dňa 10.3.2022), pričom s predmetným zverením otec súhlasil. Matka disponuje osobnostnými aj materiálnymi predpokladmi pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa, v konaní bolo preukázané, že rodičia toho času už nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloleté dieťa naďalej zabezpečuje výlučne matka, o dieťa je zo strany matky riadne postarané, má zabezpečené bytové podmienky a prostredie, v ktorom je vychovávané spĺňa kritéria na zdravý vývin. Počas šetrenia neboli zo strany kolízneho opatrovníka v starostlivosti o dieťa zistené žiadne nedostatky.

33. Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova (šatstvo, bielizeň, obuv) poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Na

druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

34. V otázke určenia výživného zo strany otca, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť otcove skutočné príjmy, súd u neho vychádzal z potencionality jeho príjmov na základe ktorej súd rozhodol aj v predchádzajúcom konaní sp. zn. a teda, že z potvrdenia o príjme od bývalého zamestnávateľa Zlievareň SEZ Krompachy zo dňa 12.10.2021 vyplynulo, že otec za obdobie od septembra 2020 do mája 2021 dosahoval priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 952,72 eur a otec ako zamestnanec ukončil pracovný pomer k 31.05.2021 dohodou podľa bez udania dôvodu.

35. Súd preto pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z výšky príjmov, ktoré by otec potenciálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Berúc do úvahy, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, pričom v konaní nebol preukázaný mesačný príjem otca, súd ustálil potenciálny príjem otca vo výške 952,72 eur v čistom a tak určil výšku výživného na mal. I. a ponechal ju na sume 200 eur mesačne. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca sa opätovne zamestnať a dosahovať minimálne takýto príjem. Suma výživného je podľa názoru súdu vo výške dostačujúcej na zabezpečenie základných a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu svojho dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjem, z ktorého jeho výživu zabezpečí.

36. Styk otca s maloletým synom súd neupravil z dôvodu, že styk žiaden z účastníkov konania nežiadal upraviť.

37. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

39. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. ( , / ďalej len ako „ “/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( ).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode prehlásiť pred orgánom povereným viesť matriku, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.