Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-191-2011.pdf
PDF · 74.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/191/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: T., k.s., K. XX, 974 01 P. P., IČO: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu Q. T., s.r.o., „v konkurze", so sídlom Q. XXXX, 925 21 T., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Pavol Konečný, advokát, Hurbanova 14A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému B. s.r.o. Y. 4, Q., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 54,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12.7.2011, č.k. 33Cb/29/2011-46 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti t.j. vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania návrh na začatie konania zamietol a v časti zrušenia vec v r á t i l súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 54,96 eur s 8,50% úrokom z omeškania od 18.6.2008 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania návrh zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 47,62 eur. Žalovaného zaviazal nahradiť štátu trovy vo výške 23,- eur.
Vykonaným dokazovaním zistil, že nárok žalobcu je dôvodný a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 54,96 eur.
Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 18,25% ročne z dlžnej sumy s poukazom na to, že zmluvný vzťah sa riadil režimom Obchodného zákonníka a účastníci si zmluvne dohodli výšku úrokov z omeškania.
Súd pri posudzovaní nároku žalobcu na uplatnenú výšku úrokov z omeškania zobral do úvahy zákonné ustanovenie upravujúce ochranu spotrebiteľa.
Citoval ust. § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 a konštatoval, že charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj podľa Obchodného zákonníka.
Konštatoval, že v zmysle § 54 OZ, je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa jeho názoru dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že poskytnutá služba bola poskytnutá na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania ťaží toho, kto tvrdí, že pri uvedenom vzťahu ide o štandardný obchodnozáväzkový vzťah, čiže veriteľa. To sa žalobcovi v prejednávanej veci nepodarilo.
Ďalej citoval ust. § 54 Občianskeho zákonníka a uviedol, že pokiaľ zmluvné strany dojednali úrok z omeškania, ktorý je v súlade s úpravou podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale presahuje úrok z omeškania prípustný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dojednávanie úroku z omeškania nad výšku prípustnú podľa predpisov Občianskeho zákonníka, predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a súd na ňu prihliadať je povinný.
Z uvedených dôvodov priznal úrok z omeškania 8,50% ročne podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.Z..
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti príslušenstva, priznal mu náhradu trov konania v celkovej výške 47,62 eur. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie, návrh) 2x režijný paušál po 7,21 eur, spolu 47,62 eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Žalobca je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku, preto podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalovaného nahradiť štátu trovy konania vo výške súdneho poplatku 16,50 eur a súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu elektronických podaní vo výške 6,50 eur na účet Okresného súdu Košice II.
Proti rozsudku vo výroku, ktorým súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania, podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.).
Uviedol, že súd prvého stupňa poukázal na to, že žalovaný, ktorý uzatvoril zmluvu o pripojení, vystupoval ako spotrebiteľ, na základe čoho dojednaný úrok z omeškania 18,25% vyhodnotil ako neprijateľnú a absolútne neplatnú zmluvnú podmienku.
Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko podľa jeho názoru žalovaný pri uzatváraní zmluvy nepochybne konal ako podnikateľský subjekt, čím sa na prejednávaný záväzkový vzťah nemôže vzťahovať občiansko-právna úprava, ale úprava obchodnoprávna.
V zmluve o pripojení bol dohodnutý úrok z omeškania 0,05 % denne (18,25% ročne) z dlžnej sumy. Poukázal na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a ods. 6 podľa ktorého „pri použití tejto časti zákona podľa ods. 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Citoval ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
S prihliadnutím na všetky okolnosti vzniku zmluvy, povahu účastníkov zmluvy je zrejmá súvislosť vzniku záväzkového vzťahu s podnikateľskou činnosťou na oboch stranách. Neobstojí argumentácia súdu, že žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, nakoľko v prejednávanom vzťahu vystupuje ako podnikateľ. Rozhodnutie, v ktorom súd označil žalovaného za spotrebiteľa považuje za nesprávne, rozporné s platným právom. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia toto podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil v napadnutej časti a v časti zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia 54,96 eur s 18,25 % úrokom z omeškania od 18.6.2008 do zaplatenia na základe zmluvy o pripojení podľa zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Zmluva bola uzatvorená medzi poskytovateľom služby a žalovaným ako užívateľom. V zmluve je účastník označený obchodným menom s uvedením IČO a
uvedením právnická osoba alebo podnikateľ, zmluva je podpísaná štatutárnym orgánom - konateľom spoločnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka).
V zmluve o pripojení, z ktorej je uplatnený nárok, je ako užívateľ uvedená obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Nie je možné zo spisu zistiť, na základe čoho súd prvého stupňa dospel k záveru, že nebolo preukázané, že poskytnutá služba bola poskytnutá na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd prvého stupňa neuviedol, akým spôsobom mala byť uvedená skutočnosť preukázaná, pokiaľ identifikácia užívateľa v zmluve nie je dostatočná na preukázanie účelu poskytnutej služby.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nie je zrejmé na základe čoho súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný je v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom a tiež nie je zrejmé, akým spôsobom sa mala preukázať skutočnosť, že služba bola poskytnutá za iným účelom ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čím napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.