Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14Er-752-2009.pdf
PDF · 106.46 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/752/2009
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekárenská č. 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnej I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. I. XXX/X, XXX XX C. G. P., o vymoženie 1 510,82 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom pod sp. zn. EX 531/09 s a z a s t a v u j e .
Povinnej a súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Podaním zo dňa 11.08.2009 podal súdny exekútor Mgr. Drahomír Kriváň súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie 1 510,82 Eur s príslušenstvom, prílohou ktorej žiadosti je návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 26.06.2009. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený v danej veci domáhal vykonania exekúcie proti povinnej za účelom vymoženia pohľadávky vo výške 1 510,82 Eur spolu s 14,25 % ročným úrokom zo sumy 1 510,82 Eur od 10.04.2008 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 Eur a trov exekúcie, na podklade Rozhodcovského rozsudku sp.zn. RK-490/08/GR vydaného dňa 08.08.2008 JUDr. Gustávom Retom, rozhodcom so sídlom v Bratislave. Exekučný súd dňa 11.08.2009 aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku a zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravujúcich rozsah prieskumného oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia, udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Podaním zo dňa 12.11.2010 súdny exekútor predložil vec tunajšiemu súdu v zmysle § 57 ods. 4 EP z dôvodu, že nadobudol pochybnosti o prípustnosti exekúcie vzhľadom na skutočnosť, že podľa súčasnej judikatúry je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom, pričom výkon práv a povinností z tejto doložky tiež odporuje dobrým mravom. V dôsledku toho súd prikročil k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a to v zmysle zákonného zmocnenia v § 45 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Exekučným titulom v danej veci je Rozsudok sp. zn. RK-490/08/GR vydaný dňa 08.08.2008 JUDr. Gustávom Retom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.09.2008 a vykonateľnosť dňa 08.09.2008. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom uložil rozhodcovský súd povinnej zaplatiť oprávnenému sumu
45 515,- Sk spolu so 14,25 % ročným úrokom od 10.04.2008 do zaplatenia a nahradiť oprávnenému trovy rozhodcovského konania vo výške 1 500,- Sk. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že povinná bola zaviazaná na uvedené plnenie z titulu nesplateného úveru poskytnutého jej na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000052081, uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 28.11.2006.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. V zmysle § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy (t.j. k 25.01.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Špeciálna úprava spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis v § 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1 uvedeného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V zmluve o revolvingovom úvere č. 8000052081 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 25.01.2007 si účastníci dojednali, že oprávnený ako veriteľ poskytne povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 18 000,- Sk a povinná sa zaviazala vrátiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o úroky a príslušný poplatok za uzavretie zmluvy vo výške celkom 36 000,- Sk v 36 mesačných splátkach po 1 000,- Sk.
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000052081 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 25.01.2007, je zrejmé, že dodávateľ pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekonala ako podnikateľ, úver jej nebol poskytnutý na účely zamestnania, ani povolania. Súd po preskúmaní obsahu úverovej zmluvy musel konštatovať, že na uvedený zmluvný vzťah dopadá špeciálna úprava spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa jedná sa o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu, na základe zmluvy, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Chápanie revolvingového úveru ako sústavného poskytovania služieb, a tým jeho vylúčenie spod zákona o spotrebiteľských úveroch by odporovalo definícii spotrebiteľského úveru a znamenalo by porušenie smernice a nezregulovanie časti spotrebiteľských úverov. Revolvingový uver má všetky znaky úveru - poskytnutie finančných prostriedkov, platba poplatkov a úrokov). Za sústavné poskytovanie služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, za ktoré sa platí v priebehu ich dodávania formou splátok, môže byť napr. poistná zmluva (viď. recitál smernice ods. 12), ale aj napr. zmluva o dodávkach elektriny a plynu, faktúry za telefón, káblovku, nákup kolekcie kníh po častiach na splátky a pod. Pri takýchto typoch zmlúv totiž v žiadnom prípade nejde o úver, je to len platenie za službu v splátkach - či už v preddavkoch (elektrina, plyn) alebo následne po dodaní služby (telefón).
Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľskú zmluvu, nie je rozhodujúce, aká je právna forma zmluvy, predpokladom však je, že ju uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ. Ide o druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 379/2008 Z.z. účinná od 1.11.2008 výslovne do § 52 ods. 4 zakotvila, že spotrebiteľom môže byť iba fyzická osoba. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000052081 je teda zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou tak, ako je táto vymedzená v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a pre ktorú Občiansky zákonník ustanovuje osobitné podmienky a určuje, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky).
V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.
Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".
V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to, že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875)".
Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky (viď ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 52 a nasl. v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD). Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.
Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym.
Rozhodca JUDr. Gustáv Ret odvodil svoju právomoc od článku 18 Zmluvných dojednaní o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o., kde je uvedené, že "akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.2 tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi". Podľa toto istého článku zmluvy, v ktorom je obsiahnutá rozhodcovská doložka tiež platí, že "akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či
neplatnosťou s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledovných rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, advokát so sídlom Tomášikova 30, Bratislava 3, JUDr. Ján Smetana, advokát so sídlom Horná 51, Banská Bystrica, JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka so sídlom Tyršovo nábrežie 11, Košice. V prípade, že postupne, alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ".
Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej (typovej, adhéznej) zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v prípade, že dodávateľ podal ešte pred spotrebiteľom žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým Zmluvným dojednaniam o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o., teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Vzhľadom na to, súd exekúciu v celosti z úradnej moci zastavil.
Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa § 14, 15, 22 a 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie plnenia, ktoré je právom nedovolené a v rozpore z dobrými mravmi, z čoho má súd za to, že zavinil zastavenie exekúcie. Preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Exekútor sa však nároku na náhradu trov vzdal, preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Povinnej žiadne trovy konania nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu, ktoré vydal vo veci vyšší súdny úradník podal odvolanie oprávnený. Poukázal na zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Uviedol, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdil exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 EP. Ku dňu vydania uznesenia č.k. 14Er/752/2009-27 nedošlo pritom k žiadnej pre toto konanie relevantnej zmene príslušných ustanovení právnych predpisov, na ktoré sa exekučný súd odvoláva. Ďalej uviedol, že exekučný súd založil svoju argumentáciu na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v Zmluve o revolvingovom úvere č. 80052081 zo dňa 30.11.2006. Uviedol, že rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Poukázal pritom, že základným právom spotrebiteľa nie je právo na porušovanie zmluvy, či dokonca na výhodnejšie postavenie z tohto porušovania. Tvrdenia súdu sú zjavne účelové bez opory v zákonnej úprave. Rozhodcovská doložka ako celok nemôže byť nikdy neplatnou len preto, že ustanovenia, ktoré v rámci nej vyžadujú riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní. Z čl. 18 zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci súdnou cestou. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby a pri voľbe na koho sa obrátia. Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky predstavuje neprimeraný zásah. Taktiež tvrdenia súdu o sťažení prístupu k súdu považuje za nedôvodné, nakoľko rozhodcovské konania sú ex lege v zásade písomné. Základnou otázkou, ktorú si mal exekučný súd vyriešiť, je rozsah svojej právomoci v exekučnom konaní. Okresný súd Lučenec totiž v konaní nevystupuje ani v pozícii súdu rozhodujúceho v základnom konaní a ani v pozícii súdu konajúceho o zrušení rozhodcovského rozsudku. Súd mal v konaní rozhodovať ako exekučný súd a vychádzať z povahy konania, ktoré mu rozsah právomocí jednoznačne určuje (§ 44 EP). Ďalej namietal, že napadnutým rozhodnutím bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom v tomto exekučnom konaní, nakoľko podnet súdneho exekútora na ktorého základe exekučný súd začal konať mu nikdy nebol doručený a nemal možnosť sa k nemu vyjadriť. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Keďže odvolanie oprávneného smerovalo proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušilo a vo veci opätovne rozhodol sudca.
Súd vec opätovne posúdil, pričom bol toho právneho názoru, ktoré vo svojom rozhodnutí vyslovila vyššia súdna úradníčka. Mal za to, že podľa § 45 ods. 2 EP súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Taktiež bol toho názoru, že Smernica Rady 93/13/EHS je prameňom komunitárneho práva s poukazom na neúplnú transpozíciu do Právneho poriadku Slovenskej republiky. Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v príslušných právnych predpisoch. Z tých dôvodov bol názor, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, nakoľko spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto súd rozhodol o zastavení exekúcie.
V súlade s ustanovením § 203 EP v znení účinnom do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie. Súd oprávneného nezaviazal k náhrade trov exekúcie, nakoľko exekútor sa nároku na náhradu trov vzdal a povinnému žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.