Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-108-1983.pdf
PDF · 119.29 KB
No categories available
11C/108/1983
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci navrhovateľky : R., bytom C., D., vedľajšia účastníčka na strane navrhovateľa : E., bytom C., D., proti odporcovi : S., bytom J., XXXX U. C. zastúpený JUDr. Marianom Mikáčim, advokátom, Záhradnícka ulica č. 150, Bratislava, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k navrhovateľke takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že odporca, S., narodený dňa X.X.XXXX, je otcom navrhovateľky R., rodenej K., narodenej dňa X.XX.XXXX. z matky E., rodenej K. narodenej dňa XX.XX.XXXX.
II. Odporca je povinný prispievať na jej výživu od 2.6.1980 do 31.12.1983 sumou 100 CHF mesačne, od 1.1.1984 do 31.12.1986 sumou 31CHF mesačne, od 1.1.1987 do 31.12.1993 sumou 200 CHF mesačne a od 1.1.1994 do 30.6.1998 sumou 100 CHF mesačne.
III. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 2.6.1980 do 30.6.1998 v čiastke 17.886 CHF je odporca povinný splácať v mesačných splátkach po 400 CHF mesačne, k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok.
IV. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 100 %.
V. Odporca je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 625,28 eur, na účet Okresného súdu Bratislava III a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 2.6.1983, sa vtedy maloletá R., zastúpená kolíznym opatrovníkom, domáhala určenia, že odporca je jej otcom.
Odporca žiadal návrh zamietnuť.
Rozsudkom č.k. 11C/108/1983-279 zo dňa 7.2.1991 súd určil odporcu ako otca maloletej navrhovateľky, ktorú zveril do výchovy a starostlivosti matky a zaviazal odporcu prispievať na jej výživu počnúc 2.6.1980 do 31.1.1984 sumou 100 CHF (švajčiarskych frankov), za dobu od 1.2.1984 do 28.2.1986 výživné neurčil, počnúc 1.3.1986 do 31.8.1987 zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 100 CHF a počnúc 1.9.1987 sumou 200 CHF mesačne. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 2.6.1980 do 7.2.1991 vo výške 14.441 CHF odporcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 100 CHF, spolu s
bežným výživným. Zároveň rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 200 Kčs a náhradu trov štátu vo výške 1.397,50 Kčs.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca sa v kritickej dobe pre splodenie maloletej intímne stýkal s jej matkou a v konaní neboli zistené také závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo odporcu vylučovali, ani také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že matka maloletej sa v kritickú dobu pre splodenie intímne stýkala s inými mužmi. Svedok S., brat žalovaného, potvrdil že odporca žil s matkou maloletej. Výpoveď odporcu, že sa s matkou maloletej stýkal iba do začiatku januára 1979, súd považoval za nevierohodnú, nepravdivú a účelovú. Odporca bol poučený, že ak sa odmietne podrobiť krvnej skúške, môže byť rozhodnuté v jeho neprospech. Odporca sa odmietol podrobiť krvnej skúške, napriek tomu, že mu bolo umožnené odobrať krv znalcovi vo Švajčiarsku a kládol si podmienky, že vyšetrovanie krvi musí urobiť iba znalec v cudzine, kam sa musí dostaviť aj maloletá a jej matka. Súd aj napriek tomu, že v konaní nebol vykonaný dôkaz krvnou skúškou dospel k záveru, že odporca je otcom maloletej navrhovateľky.
Po vyhlásení rozsudku a podaní odvolania, bolo nariadené znalecké dokazovanie, znalec K. v posudku zo dňa 07.04.1992 konštatoval, že je nutné vylúčiť odporcu ako prirodzeného otca maloletej navrhovateľky.
Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 09.09.1992 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nezistil dostatočne skutkový stav. Závažnou okolnosťou bol záver znaleckého posudku K., ktorý súd prvého stupňa dal vyhotoviť až po vyhlásení rozsudku a podaní odvolania a podľa ktorého je odporcu nutné vylúčiť ako prirodzeného otca. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude preto nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie.
Rozsudkom č.k. 11C/108/1989- 427 zo dňa 24.10.1995 súd prvého stupňa opätovne rozhodol a určil, že odporca je otcom maloletej navrhovateľky, ktorú zveril do výchovy a opatery matke a odporcu zaviazal platiť výživné počnúc dňom 02.06.1980 do 31.01.1984 sumou 100 CHF mesačne. Za dobu od 01.02.1984 do 28.02.1986 výživné neurčil. Počnúc dňom 01.03.1986 do 31.08.1987 odporca zaviazal platiť výživné sumou 100 CHF mesačne a od 01.09.1987, 200 CHF mesačne. Nedoplatok na výživnom vo výške 25.680 CHF odporcu zaviazal splácať v mesačných splátkach po 100 CHF, pod stratou výhody splátok spolu s bežným výživným. Súd ďalej rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 200 Sk a odporcu zaviazal zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 4.089,80 Sk. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní a po dôkladnom hodnotení všetkých dôkazov, aj vzhľadom na skutočnosť, že sa odporca sa odmietol podrobiť kontrolnej krvnej skúške, vykonané dôkazy svedčia jednoznačne o odporcovi ako o otcovi maloletej navrhovateľky.
Rozhodnutím zo dňa 30.5.2001 Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok zo dňa 24.10.1995 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie, ktorým by bolo možné odobriť výsledok krvnej skúšky znalca K., podľa ktorého treba odporcu vylúčiť ako otca navrhovateľky. Odporcovi svedčiacu domnienku (súložil s matkou navrhovateľky, čo bolo v konaní preukázané), možno vyvrátiť, ak závažné okolnosti jeho otcovstvo vylučujú, avšak úsudok o vyvrátiteľnosti tejto domnienky, nemožno založiť iba na jednej vylučujúcej skúške skupinových systémov červených krviniek, ale tento odborný záver, aby bol vierohodný, musí byť overený ďalšou kontrolnou skúškou, takýto dôkaz však vykonaný nebol.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vedľajšej účastníčky, svedkov S. K., X., S., oboznámil sa s obsahom znaleckého posudku K., s obsahom znaleckého posudku A., s obsahom listov odporcu adresovanými vedľajšej účastníčke, s výpisom z pôrodopisu matky, s rodným listom navrhovateľky, s potvrdeniami o príjme vedľajšej účastníčky a zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že základnú školu začala navštevovať v Senci, tam ukončila prvý ročník a následne sa s mamou presťahovali do Bratislavy. Od ôsmich rokov hrala volejbal
a to závodne za Doprastav. Strednú školu, prvý polrok, absolvovala v Londýne, kvôli angličtine a štúdium jej financovala mama. Druhý polrok nastúpila na strednú školu v Bratislave a to chemickú priemyslovku, ktorú ukončila maturitou v roku 1998. Aj počas stredoškolského štúdia trénovala volejbal a reprezentovala Slovensko. Všetky výdavky od športovej výbavy, po cestovanie na zápasy, ktoré boli v zahraničí, ale aj lekárske ošetrenia a špeciálne zdravotné pomôcky, hradila mama. Počas strednej školy nemala žiadny príjem. Po ukončení strednej školy sa prihlásila na štúdium na vysokej škole, kde ju však neprijali a preto v roku 1999 odcestovala do Londýna, kde pracovala. Odvolanie voči neprijatiu na vysokú školu nepodávala a až do odchodu do Londýna nebola nikde zamestnaná a učila sa angličtinu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca ju nekontaktoval, neposielal jej žiadne výživné, ani ju inak nepodporoval.
Odporca vo svojej výpovedi dňa 25.7.1985 pred Okresným súdom Dielsdorf vypovedal, že s matkou maloletej sa zoznámil v decembri 1976, jeho manželka bola tehotná, v deviatom mesiaci. Intímny styk s E. mal už v prvý večer a odvtedy bola jeho milenka, otcovstvo však neuznáva, posledný styk mal začiatkom januára 1979 a R. sa narodila v novembri 1979, preto nemôže byť otcom a preto nebude platiť ani alimenty. Uviedol, že od februára 1984 do februára 1986 bol vo výkone trestu, predtým zarábal mesačne cca 2.500 - 3.000 CHF. Vo Švajčiarsku je od augusta roku 1979, spočiatku pracoval ako pomocný lakírnik za mesačnú mzdu 1.500 CHF, neskôr do roku 1981, zarábal 1.800 CHF mesačne. Vyšetrenie krvi vtedy odmietol s odôvodnením, že nie je otcom R.Vo výpovedi dňa 4.9.1989, pred Okresným súdom v Zürichu, uviedol, že neuznáva otcovstvo k navrhovateľke. Priznal, že posielal listy E. zo Švajčiarska, ale v nich sa nikdy nevyjadroval k otcovstvu a nikdy v nich neuznal otcovstvo k R.. Nie je ochotný sa podrobiť krvnej skúške, dôvodom je to, že by bol v Československu označený ako otec, aj keby výsledky dopadli v jeho prospech. Odporca bol upozornený, že odmietnutie sa podrobiť krvnej skúške by mohlo byť použité ako dôkaz v jeho neprospech. Uviedol, že by bol ochotný sa podrobiť krvnej skúške vo Švajčiarsku, keby sa dieťa aj matka dostavili do Zürichu a je toho názoru, že krvná skúška nedáva jednoznačný dôkaz pre určenie otcovstva. Ďalej uviedol, že je ženatý, má dve deti vo veku 12,5 a 14 rokov. Manželka je domáca, on pracuje v Bazilejskej poisťovni ako pracovník pre zahraničné služby a zarába 4.700 CHF mesačne. Nie je ochotný predložiť doklady o svojich príjmoch, je iba dva roky zamestnaný a nemá žiadny majetok.
Vo výpovedi dňa 13.12.2011 odporca odmietol výsledky znaleckého dokazovania, ktoré považuje za zmanipulované a sfalšované. Ďalej uviedol, že vo Švajčiarsku odmietol dať vzorky genetického materiálu, nakoniec bol k tomu prinútený. Nemal nič proti tomu, aby odovzdal vzorky genetického materiálu, ale chcel, aby sa to konalo v inom štáte a za účasti všetkých zúčastnených strán. Na Slovensku odmieta odovzdať vzorky genetického materiálu. Potvrdil, že emigroval zo Slovenska, najskôr som bol v záchytnom tábore, od augusta 1979, pokiaľ nedostal azyl, v roku 1981. V azylovom tábore pracoval, dostával mzdu asi 1.500 CHF. Z týchto peňazí posielal časť mojej rodine, manželke a deťom a podporoval som aj svoju mamu. V tom čase mal dve deti s manželkou, ktoré boli na Slovensku a v roku 1981 prišla manželka aj s deťmi do Švajčiarska. V roku 1981 keď prišla manželka s deťmi sa presťahovali ku kamarátovi do Zürichu a asi o 2-3 mesiace nato sa presťahoval do mesta Oberenstringen, kde býval až do leta 2011. V tom čase bol zamestnaný, vystriedal viaceré zamestnania, pracoval ako autolakírnik, neskôr s kamarátom mal reštauráciu, potom robil s ojazdenými autami, neskôr chodil tri roky do školy, spravil si maturitu na poisťovacieho experta, mal vlastnú firmu spolu s manželkou na podnikanie v oblasti poisťovníctva a nehnuteľností. V roku 1991 mal v Bratislave ťažkú dopravnú nehodu, zlomenú chrbticu a až do roku 1993 absolvoval štyri operácie chrbtice a jednu operáciu miechy. Od roku 1996 bol uznaný ako 50% invalid a od roku 2000 takmer 100%. Aj v súčasnosti je v invalidnom dôchodku. V čase dopravnej nehody mal s manželkou firmu a bol popri tom zamestnaný ako poisťovací expert Bassler. Po dopravnej nehode bol dva roky práceneschopný, pričom som dva roky poberal plný plat a potom rozviazal pracovný pomer a prebiehalo konanie týkajúce sa invalidného dôchodku. Súdil sa na Slovensku s tým, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, pričom bolo rozhodnuté až v roku 2003. Bol zamestnaný vo firme Citroen v Zürichu, potom mal reštauráciu v Badene, to bol ako súkromník aj garáž prevádzkoval ako súkromník.
Vedľajšia účastníčka, E., vypovedala, že odporca jej písal listy, kde uznal otcovstvo. K. neuviedla ako otca dieťaťa v rodnom liste, ale uviedla jeho adresu, nakoľko u neho bývala v podnájme až do pôrodu. Ďalej uviedla, že s odporcom sa zoznámila v decembri 1976 a od tej doby sa začali pravidelne stretávať. Asi za mesiac sa stala ich známosť intímnou. Od konca roku 1978 bývali s odporcom u jeho brata S. kde viedli spoločnú domácnosť. Vedela, že odporca je ženatý a má dve deti, chcel sa rozviesť. V roku 1978
bola gravidná, podrobila sa interrupčnému zákroku. V marci 1979 keď zistila, že je tehotná, odporca súhlasil s tým, aby sa dieťa narodilo a dohodli sa, že uzatvoria manželstvo. V máji 1979 sa však pohádali, odporca mal ďalšie problémy, bol trestne stíhaný. Ona mala zdravotné problémy, bola hospitalizovaná a po prepustení z nemocnice už neobnovili spolužitie, ale odišla bývať ku sestre. Keď sa R. narodila, odporca už bol v zahraničí. Vo výpovedi dňa 13.12.2011 potvrdila, že pri odberoch genetického materiálu bola spolu s dcérou.
Svedok Milan Markech vo výpovedi uviedol, že s vedľajšou účastníčkou sa zoznámil v čase, keď bola tehotná, predtým ju nepoznal. Nie je pravdou, čo uviedla v chorobopise, že je otcom dieťaťa a bol ochotný podrobiť sa krvnej skúške. Má osem vyživovacích povinností a u všetkých detí uznal otcovstvo.
Znaleckým posudkom zo dňa 13.12.1990 K., znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie hematológia vylúčil svedka K. ako prirodzeného otca maloletej R.
Svedkyňa Irena Kazimírová vo výpovedi uviedla, že vedľajšiu účastníčku pozná, potvrdila, že sa priatelili so synom, ale neprišla jej ukázať dieťa, ani jej neoznámila, že sa dieťa narodilo a bola príčina rozvodu manželstva jej syna s manželkou Magdalénou, s ktorou sa rozviedol v roku 1977, v roku 1980 znovu uzatvorili manželstvo a narodilo sa im tretia dieťa.
Svedkyňa S. bývalá manželka K. vypovedala, že po rozvode v roku 1979 prišiel jej bývalý muž s E., v tej dobe vo vyššom štádiu gravidity a povedal, že tam bude bývať, lebo nemá kde. Bývala v spálni, ona s tým nesúhlasila, neskôr sa odsťahovala.
V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a znalec K., znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie hematológia v znaleckom posudku zo dňa 4.4.1992 uviedol, že je nutné vylúčiť odporcu S. ako prirodzeného otca dieťaťa R. Znalec ďalej uviedol, že krv účastníkov nebolo možné vyšetriť naraz sérami tej istej šarže, nakoľko krv matky a dieťaťa bola vyšetrená 28.01.1986, krv svedka K. 07.12.1990 a krv odporcu S. 25.03.1992.
Po zrušení a vrátení veci súdu prvého stupňa bolo v konaní nariadené dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA. A. v závere znaleckého posudku zo dňa 27.01.2011 konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky nemožno vylúčiť otcovstvo označovaného otca voči vyšetrenému dieťaťu a pravdepodobnosť jeho otcovstva má takú vyčíslenú hodnotu, že otcovstvo uvedeného muža voči testovanému dieťaťu treba pokladať za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
Znalec pred súdom vypovedal a spresnil, že ak uplynie dlhá doba medzi odberom vzorky a spracovaním, môže byť DNA degradovaná a nedá sa dostatočne analyzovať, ale výsledok nemôže byť iný. Výsledkom by mohlo byť že sa nič nedá určiť, ale nie, že by bol iný výsledok. Znalec potvrdil, že biologický materiál bol odobratý navrhovateľke a vedľajšej účastníčke, ktoré boli osobne prítomné a ktorým odber robil on. Podkladom pre vypracovanie posudku boli biologické vzorky, výtery buniek ústnej sliznice, odobraté navrhovateľke, vedľajšej účastníčke a biologický materiál odporcu bol odobratý znalcom vo Švajčiarsku, ktorý ho zaslal na spracovanie. Použitá metóda sa zakladá na analýze kyseliny deoxyribonukleovej, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky.
Odporca namietal pravdivosť znaleckého posudku, podľa neho neexistuje žiadny relevantný dôkaz, že boli odobraté genetické vzorky, ide iba o deklarácia matky. Ďalej namietal, že v úvode odberu genetického materiálu sa uvádza meno R. a v zápise sa hovorí o R. Vypočutý znalec potvrdil, že genetický materiál odobral osobne aj navrhovateľke aj vedľajšej účastníčke, preto nie je dôvodná námietka odporcu, že zo znaleckého posudku nie je jednoznačne preukázaná totožnosť vedľajšej účastníčky, že dal absentuje odtlačok jej prsta. Aj uvedenie mena R., je vysvetliteľné skutočnosťou, že v čase nariadenia znaleckého dokazovania a to dňa 29.10.2004 bola navrhovateľka vydatá, neskôr sa rozviedla a vrátila sa k rodnému priezvisku K.
Z potvrdenia Ľudového bytového družstva Bratislava súd zistil, že E. mala v období od apríla 1987 do januára 1989 priemerný zárobok 936 Kčs.
V období od augusta 1981 do júna 1981 jej zárobok v štátnom podniku Montostroj predstavoval čiastku v priemere 922 Kčs. V podniku Zdroj Bratislava jej priemerný zárobok predstavoval sumu 670 Kčs v roku 1985, 1.934 Kčs v roku 1986, 514 Kčs v roku 1987, 262 Kčs v roku 1988 a 127 Kčs v roku 1989.
Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom K., nakoľko tento v konaní už bol vypočutý a následne počas konania sa nevyskytli žiadne nové skutkové okolnosti, pre ktoré by mal byť tento svedok opätovne vypočuť.
Podľa ustanovenia § 54 zákona č. 94/1963 Zb. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže ako dieťa, tak aj matka navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
(2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, pokiaľ jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Súd považoval za preukázané, že odporca súložil s matkou dieťaťa v rozhodnom čase. Túto skutočnosť potvrdili aj vypočutí svedkovia. Súd sa odôvodnením tejto skutočnosti obšírnejšie nezaoberal, nakoľko aj krajský súd vo svojom rozhodnutí túto skutočnosť považoval za preukázanú. V konaní neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by otcovstvo odporcu k navrhovateľke vylučovali. Naopak, predovšetkým znaleckým posudkom, bolo preukázané, že odporca je biologickým otcom navrhovateľky. Pri súčasných vedeckých poznatkoch je skúška analýzou DNA spôsobilým dôkazom na vyvrátenie domnienky otcovstva, alebo na potvrdenie otcovstva, s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote. Keďže záver znaleckého posudku bol jednoznačný a znalec pokladal otcovstvo odporcu voči navrhovateľke za prakticky dokázané, s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, súd určil odporcu za otca navrhovateľky.
Neprihliadal na námietky odporcu, ktorý nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, avšak vykonanie kontrolného znaleckého posudku nenavrhoval. V danom prípade súd ani nemal pochybnosti o správnosti záverov znaleckého dokazovania. Znalec vo výpovedi vysvetlil, že skutočnosť, že genetický materiál nebol odobratý súčasne, nemá vplyv na závery dokazovania a potvrdil aj to, že genetický materiál odoberal osobne aj navrhovateľke, aj vedľajšej účastníčke, napriek tomu, že v znaleckom posudku nie je odtlačok palca ruky navrhovateľky, čo nie je zákonnou povinnosťou.
V zmysle ustanovenia § 113 ods. 2 zákona č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“)s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 118 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), sa konania vo veciach výživného podľa tretej časti tohto zákona, o ktorých súd nerozhodol do 1.4.2005, dokončia podľa tohto zákona.
Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 65 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 77 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 155 ods. 2 O.s.p. výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak predmet konania je vyjadriteľný v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.
Návrh na začatie konania bol podaný dňa 2.6.1983, Nina Marčeková sa narodila dňa 7.11.1979. Súd určil výživné spätne, od 2.6.1980, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že odporca v čase narodenia navrhovateľky emigroval z Československej socialistickej republiky do Švajčiarska a možno prisvedčiť vedľajšej účastníčke, že konanie o určenie otcovstva bolo spojené so značnými prekážkami, pričom zo začiatku sa domnievala, že sa situácia vyrieši inak a návrh nebude nutné podávať.
Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal zo skutočností, ktoré v konaní tvrdil sám odporca, keďže počas celého konania inú výšku príjmu nezdokladoval. Súd výživné určoval vo švajčiarskych frankoch, nakoľko to neodporuje okolnostiam prípadu, odporca žije vo Švajčiarsku, tam poberá príjem, má účet v banke.
Súd určil výživné od 2.6.1980 do 31.12.1983 sumou 100 CHF. Vychádzal z tvrdenia odporcu, že jeho príjem od doby čo emigroval, v čase, keď bol v záchytnom tábore vo švajčiarsku, bol 1.500 CHF, neskôr 1.800 CHF. Od roku 1981, kedy mu bol udelený azyl do roku 1984 mal podľa jeho vyjadrenia príjem 2.500 až 3.000 CHF.
Za obdobie od 1.1.1984 do 31.12.1986, kedy bol odporca vo výkone trestu súd určil výživné v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrované neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Suma minimálneho výživného predstavuje čiastku 31CHF mesačne, preto súd určil od 1.1.1984 do 31.12.1986 výživné vo výške 31 CHF mesačne.
Pri určovaní výživného za obdobie od 1.1.1987 do 31.12.1993 súd vychádzal z tvrdenia odporcu, že v období od roku 1987 bol jeho príjem 4.700 CHF a to až do roku 1991, kedy mal autonehodu. Odporca tvrdil aj to, že dva roky po autonehode dostával plný príjem, preto súd obdobie príjmu nad 4.000 CHF ohraničil dátumom konca roku 1993 a za toto obdobie určil výživné v sume 200 CHF.
Za obdobie od 1.1.1994 do 30.6.1998, kedy navrhovateľka ukončila stredoškolské vzdelanie a už nepokračovala v štúdiu na vysokej škole, súd prihliadol na skutočnosť, že odporca bol po autonehode, bol operovaný a v roku 1996 uznaný za invalidného. Za toto obdobie súd určil výživné v sume 100 CHF mesačne.
Celkovo výživné predstavuje čiastku 17.886 CHF. Súd preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 17.886 CHF, pričom v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi dlžné výživné splácať
v mesačných splátkach vo výške 400 CHF vždy do 15. Dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, preto súd rozhodol o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 100 %, v zmysle ustanovenia § 151 ods. 7 O.s.p., pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Podľa ustanovenia § 148 O.s.p. má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V súvislosti týmto konaním vznikli štátu trovy, ktoré boli vyplatené za vypracovanie znaleckých posudkov a prekladov do nemeckého a z nemeckého jazyka, konkrétne:
1. Odmena tlmočníkovi JUDr. Jánovi Mlynaříkovi, uznesenie zo dňa 18.8.1982 vo výške 111,60 Kčs,
2. Odmena tlmočníčke Alžbete Ravaszovej, uznesenie zo dňa 5.1.1984 vo výške 276 Kčs,
3. Odmena tlmočníčke Alžbete Ravaszovej, uznesenie zo dňa 10.10.1985 vo výške 65 Kčs,
4. Odmena tlmočníčke Alžbete Ravaszovej, uznesenie zo dňa 30.4.1986 vo výške 54 Kčs,
5. Odmena tlmočníčke Alžbete Ravaszovej, uznesenie zo dňa 19.1.1987 vo výške 112,50 Kčs,
6. Odmena tlmočníčke Alžbete Ravaszovej, uznesenie zo dňa 5.2.1987 vo výške 54 Kčs,
7. Odmena tlmočníčke Alžbete Ravaszovej, uznesenie zo dňa 25.5.1988 vo výške 124 Kčs,
8. Odmena tlmočníčke Alžbete Ravaszovej, uznesenie zo dňa 9.12.1988 vo výške 67,50 Kčs,
9. Odmena tlmočníčke Alžbete Ravaszovej, uznesenie zo dňa 1.6.1989 vo výške 52,50 Kčs,
10. Odmena tlmočníčke Adriane Steinerovej, uznesenie zo dňa 18.12.1989 vo výške 80 Kčs,
11. Odmena tlmočníčke Adriane Steinerovej, uznesenie zo dňa 30.1.1990 vo výške 60 Kčs,
12. Odmena znalcovi MUDr. Porubskému, uznesenie zo dňa 18.1.1991, vo výške 521,80 Kčs,
13. Odmena Lekárskej fakulte UK , uznesenie zo dňa 18.1.1991, vo výške 675,70 Kčs,
14. Odmena znalcovi MUDr. Porubskému, uznesenie zo dňa 14.5.1992, vo výške 233 Kčs,
15. Odmena Lekárskej fakulte UK , uznesenie zo dňa 14.5.1992, vo výške 2.459,30 Kčs,
16. Odmena prekladateľovi Ing. Milanovi Hanušovi, uznesenie zo dňa 5.3.2009, vo výške 39,84 eur,
17. Odmena prekladateľovi Ing. Milanovi Hanušovi, uznesenie zo dňa 28.5.2009, vo výške 19,92 eur,
18. Odmena prekladateľovi Ing. Milanovi Hanušovi, uznesenie zo dňa 24.7.2009, vo výške 38,84 eur,
19. Odmena prekladateľovi Ing. Milanovi Hanušovi, uznesenie zo dňa 23.3.2010, vo výške 19,92 eur,
20. Odmena prekladateľovi Mgr. Mikulášovi Reimannovi, uznesenie zo dňa 15.6.2010, vo výške 81,68 eur,
21. Odmena znalcovi Doc. RNDr. Vladimírovi Ferákovi, uznesenie zo dňa 7.3.2011, vo výške 260,87 eur.
Celkovo predstavujú trovy štátu predstavujú čiastku 625,28 eur. /461,07 eur + 164,21 eur (4.946,90 Kčs)/. U odporcu nie je predpoklad pre oslobodenie od súdnych poplatkov, preto ho súd zaviazal k náhrade trov štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.