Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-220-2011.pdf
PDF · 71.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/220/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 23.2.2012 v trestnej veci obžalovanej H. A. takto
rozhodol:
Obžalovaná H. A., nar. X.X.XXXX, t. č. bytom K., G. XX/X,
j e v i n n á , ž e :
hoci jej zo Zákona o rodine vyplývala povinnosť starať sa o výživu svojho syna F. Z., nar. X.X.XXXX, rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 13P/520/2006-17 zo dňa 11.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2006, bola zaviazaná platiť Rodinnému detskému domovu, n.o. Piešťany, výživné 1.000,- Sk (33,19 eur), mesačne, a to do 5-teho dňa v mesiaci a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 10P/21/2010-46 zo dňa 2.9.2010, právoplatným dňa 9.12.2010, bola zaviazaná platiť Reedukačnému centru Veľké Leváre dňom umiestnenia F. Z., t. j. od 2.9.2010, na jeho výživu 33,19 eur, a to do 20-teho dňa v mesiaci, túto povinnosti v Prievidzi úmyselne neplnila od 24.10.2009 do 5.5.2011, hoci bola zamestnaná a mala príjem, pričom dňa 10.11.2010 po skončení jedného zamestnania, sa zaevidovala na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a dňa 21.12.2010 bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie úradu práce pre nespoluprácu a na výživnom zostala dlhovať za obdobie od 24.10.2009 do 1.9.2010 Rodinnému detskému domovu, n. o., Piešťany - Kocúrice 331,90 eur a za obdobie od 2.9.2010 do 5.5.2011 Reedukačnému centru Veľké Leváre 265,52 eur, pričom čin spáchala, hoci bola trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. 1T/264/2009-95 zo dňa 19.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2009, odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, 3 písmeno b) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dva roky,
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchala, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená,
č í m s p á c h a l a :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno c) Trestného zákona a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej H. A.K. (ďalej len obžalovanej) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku sa nevykoná a vykoná sa len dokazovanie v rozsahu výroku o treste.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovanej mal súd preukázané, že obžalovaná najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchala, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnila zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno c) Trestného zákona.
Štát má záujem na riadnej výchove a výžive nezaopatrených osôb, i keď sú tieto osoby zverené do starostlivosti zariadení zriadených štátom. Neoddeliteľnou súčasťou toho je i výživné, ako zdroj prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí. Obžalovaná tento záujem spoločnosti svojim konaním porušila.
Súd vypočul obžalovanú, oboznámil sa s listinnými dôkazmi - správami k osobe obžalovanej.
Obžalovaná spáchanie skutku, ktorý je jej kladený za vinu priznala, úprimne jeho spáchanie oľutovala. V súčasnosti býva u dcéry, býval tam i syn pred tým, čo sa zamestnal. Chce zameškané výživné v prospech oboch výchovných zariadení uhradiť, k čomu jej dal súd i možnosť, keď jej žiadosti vyhovel a odročil hlavné pojednávanie. Obžalovaná však neuhradila žiadnu časť zameškaného výživného.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - so správami charakterizujúcimi osobu obžalovanej. Obžalovaná nebola postihnutá obvodným úradom v priestupkovom konaní. Bola jedenkrát postihnutá mestskou políciou, ako vodič č.l 79. Doposiaľ bola jedenkrát súdne trestaná trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/264/09, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.11.2009, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, 3 písmeno a) Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, do 4.11.2011, teda trestnú činnosť spáchala v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona. Pri určovaní druhu a výmery trestu zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho následok, zohľadniac poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona - okolnosť, že obžalovaná spáchanie trestnej činnosti priznala a úprimne oľutovala, neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti a tým dôvodnosť úpravy trestnej sadzby, z ktorej súd pri ukladaní trestu má vychádzať za použitia § 38 odsek 3 Trestného zákona, zohľadniac osobu obžalovanej, jej doterajší spôsob života, ako i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 38 odsek 4 Trestného zákona, prihliadnuc však i na okolnosť, že obžalovaná sa trestnej činnosti dopustila v čase plynutia skúšobnej doby, predchádzajúceho podmienečného odsúdenia a v tej súvislosti nemožnosť podmienečného odsúdenia trestu odňatia slobody v zmysle § 49 odsek 2 Trestného zákona, dospel k záveru, berúc do úvahy i skutočnosť, že obžalovaná napriek tomu, že bola právoplatne odsúdená za neplnenie si svojej vyživovacej povinnosti na syna voči daným výchovným ústavom, naďalej si túto vyživovaciu povinnosť neplnila, týmto svojim postupom preukázala, že výchovný účel predchádzajúceho trestu nesplnil svoj účel, preto dospel súd k záveru, že trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby - v trvaní 14 mesiacov
nepodmienečne, je dostatočný na ochranu spoločnosti, morálne odsúdenie konania obžalovanej, no predovšetkým na prevýchovu obžalovanej a preto jej takýto trest uložil. Obžalovaná nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu, preto ju súd v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.