Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sd-72-2011.pdf
PDF · 72.2 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sd/72/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľky Z. Š., G. XX/XX, F. O. X., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. XXXXXXX XXX X zo dňa 28.7.2011, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.7.2011.
Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporca podľa ust. § 67 ods. 1, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení nesk. predpisov /ďalej len „zákon o sociálnom poistení“/ a § 24 ods. 1, 6 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách priznal navrhovateľke predčasný starobný dôchodok v sume 384,20 EUR, s účinnosťou od 28.12 2009 a po zvýšení podľa ust. § 82 zákona o sociálnom poistení v sume 403,20 EUR, s účinnosťou od 1.1.2011.
V tomto rozhodnutí sa mal odporca vysporiadať s námietkou navrhovateľky, v zmysle rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. X F. XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX, pokiaľ išlo o zvýšenie predčasného starobného dôchodku o skutočne dosiahnuté zárobky v jednotlivých rokoch od roku 1981 až 1989, v každom roku o iný koeficient mzdového nárastu.
Odporca v napadnutom rozhodnutí ponechal bez zmeny spôsob určenia predčasného starobného dôchodku a k navýšeniu predčasného starobného dôchodku za každý rok uvádzaný navrhovateľkou v rokoch 1981 až 1989 sa vyjadril tak, že uvedené tvrdenie navrhovateľky nemá oporu v zákone č. 87/1991 Zb., ani v nariadení vlády ČSFR č. 174/1991 Zb. Uviedol, že sa upravuje len skutočne dosiahnutý zárobok v poslednom kalendárnom roku pred skončením zamestnania /§ 24 ods. 6 zákona č. 87/1991 Zb./. V prípade navrhovateľky išlo len o rok 1980. Navrhovateľke za tento kalendárny rok bol predčasný starobný dôchodok upravený a to koeficientom 1,184, ktorý zodpovedá roku 1990 a roku skončenia zamestnania.
Navrhovateľka podala opravný prostriedok proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odporcu v zákonnej lehote. Opakovane v ňom uviedla, že s rozhodnutím odporcu sa nestotožňuje, citujúc § 2 nariadenia vlády ČSFR č. 174/1991 Zb. Podľa jej názoru, zákon č. 87/1991 Zb. a citované nariadenie vlády neriešia výpočet dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, ale stanujú výšku zárobku pre výpočet dôchodku v čase neplatného skončenia pracovného pomeru.
Žiadala, aby podľa § 2 nariadenia vlády ČSFR č. 174/1991 Zb. jej bol zárobok v rozhodnom období, t.j. v roku 1980 zvýšený o mzdový nárast podľa prílohy č. 1, a to v roku 1981 o 1,184, v roku 1982 o 1,167, v roku 1983 o 1,141, v roku 1984 o 1,120, v roku 1989 o 1,023.
Súd preskúmal rozhodnutie odporcu iba v časti napadnutého odôvodnenia, ktorou sa navrhovateľka domáhala zvýšenia predčasného starobného dôchodku o koeficienty uvádzané podľa prílohy č. 1 vl.nar. ČSFR č. 174/1991 Zv., v intenciách ust. § 250l a nasl. Os..p.
Podľa ust. § 2 vládneho nariadenia ČSFR č. 174/1991 Zb., ak ide o občana uvedeného v § 24 ods. 6 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, ktorému vznikol alebo vznikne nárok na dôchodok po 31.12.1990, považuje sa za mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v jednotlivých celých kalendárnych rokoch pred 1.1.1990 vždy mesačný priemer hrubých zárobkov v rozhodnom kalendárnom roku ustanovený podľa § 1 a upravených podľa mzdového nárastu do roku 1989.
Navrhovateľka sa mylne domnieva, že ide o všetky roky od neplatne skončeného pracovného pomeru až do roku 1989, teda, ku každému takému roku podľa jej názoru je potrebné pripočítať mzdové nárasty podľa prílohy č. 1 citovaného vládneho nariadenia.
Podľa ust. § 1 ods. 1 prvá veta. citovaného vládneho nariadenia, priemerný mesačný zárobok na vymeranie dôchodku občanovi uvedenému v § 24 ods. 6 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, ktorému vznikol nárok na dôchodok pred 1.1.1991 Zb., je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v poslednom kalendárnom roku pred skončením zamestnania, ktoré sa podľa § 21 zákona /z.č. 87/1991 Zb./ považuje za neplatné /ďalej len rozhodný kalendárny rok/ a zvýšených o mzdový nárast.
Navrhovateľka si nepriznáva, že tento rozhodný kalendárny rok je len jeden rok a to rok 1981, nie je preto možné skutočne dosiahnuté zárobky v roku 1980 /v poslednom roku pred skončením pracovného pomeru/ upraviť podľa koeficientov podľa prílohy č. 1 k vl.nar. č. 174/1991 Zb. za roky od roku 1982 až po rok 1989.
Navrhovateľka preukázala neplatne skončený pracovný pomer podľa § 21 zák.č. 87/1991 Zb., ako aj nárok podľa ust. § 24 ods. 6 cit. zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, ale ako to vyplýva aj z ust. § 24 ods. 6 prvá veta cit. zákona, priemerný mesačný zárobok sa zisťuje pre výpočet dôchodkov u občanov, ktorým sa hodnotí doba zamestnania podľa odseku 1 alebo 2 zo skutočne dosiahnutého zárobku v poslednom kalendárnom roku pred skončením zamestnania, zvýšeného o mzdový nárast v národnom hospodárstve za dobu pred vznikom nároku na dôchodok.
Je to bonus štátu za to, že s navrhovateľkou bol neplatne skončený pracovný pomer, avšak zákonodarca ohraničil túto dobu tak, aby oprávnená osoba podľa zákona o mimosúdnych rehabilitáciách uvedené mohla uplatniť pri žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Nevzťahuje sa teda tento bonus na celé obdobie až do roku 1989, ako to navrhovateľka nesprávne chápe, a preto z týchto dôvodov súd rozhodnutie odporcu potvrdil podľa ust. § 250q ods. 2 prvá veta O.s.p.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., neúspešnej navrhovateľke nie je možné priznať právo na náhradu trov konania a odporcovi žiadne trovy nevznikli, preto súd účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.