Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3C/100/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Ľubicou Bajzovou, v právnej veci navrhovateľa Y. Ř., B.. XX.X.XXXX, X. J. XXX, Z.-Š., Č. G., právne zastúpeného JUDr. Petrom Mihaldom, advokátom so sídlom v Bratislave, Gogoľova č. 18, proti odporkyni N.. H. U., G.. Š., B.. XX.X.XXXX, X. Š. XXX/XX, L., právne zastúpenej BAJO LEGAL, s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36860581, v konaní o určení neplatnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni titulom náhrady trov konania sumu 1.836,64 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporkyne.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom na tunajšom súde domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 28.11.2008 a určenia, že uznanie dlhu navrhovateľom do Notárskej zápisnice č. N 356/08, Nz 52887/08, NCRIs 52399/08 zo dňa 28.11.2008 je neplatné, ako aj náhrady trov konania, a to na tom základe, že síce dňa 28.11.2008 podpísal navrhovateľ ako dlžník s odporkyňou ako veriteľkou v Púchove zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej si mal od odporkyne zapožičať 5.000.000,- Kč, avšak podľa jeho názoru túto zmluvu nemožno považovať za platnú, pretože nedošlo k poskytnutiu pôžičky, a tým nedošlo k vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke. Uviedol, že keďže takáto zmluva je zmluvou reálnou, k jej uzatvoreniu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Uviedol, že napriek tomu, že v obsahu zmluvy sa uvádza, že predmet pôžičky, teda 5.000.000,- Kč, mal ako dlžník prevziať od odporkyne ako veriteľky pri podpise zmluvy o pôžičke, k odovzdaniu predmetu pôžičky nikdy nedošlo, odporkyňa mu, tak pri podpise zmluvy ani neskôr, žiadne finančné prostriedky neposkytla a on žiadne finančné prostriedky od nej neprevzal. Keďže teda zmluva o pôžičke je absolútne neplatná, nemôže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, z čoho vyplýva, že predmetný dlh vychádzajúc z takéhoto neplatného právneho úkonu v čase jeho uznania v predmetnej notárskej zápisnici platne neexistoval, v dôsledku čoho podľa jeho tvrdenia nemôže byť ani platné jeho uznanie takéhoto dlhu, ktoré urobil do notárskej zápisnice u notárky Y.. Q. G. dňa 28.11.2008. Tak zmluvu o pôžičke, ako aj notársku zápisnicu označil za fiktívne právne úkony, ktoré slúžili k zaisteniu iného právneho vzťahu, a to medzi jeho otcom Y. Ř. st. a jeho obchodným partnerom Ing. G. U.Ň. (manželom odporkyne), ktorý v rozhodnom období bol ešte len životným partnerom odporkyne (neboli ešte manželia), pričom sa takto malo stať po dohode medzi N.. U. a otcom navrhovateľa, s tým, že v tomto fiktívnom právnom úkone, teda v zmluve o pôžičke nemohol figurovať otec navrhovateľa, pretože v tom čase bol v konkurze a nebol pre manžela odporkyne dostatočnou zárukou na zabezpečenie ich obchodných vzťahov. Týmto spôsobom sa teda riešilo zabezpečenie vzájomných obchodných aktivít medzi nimi. Dôvod neplatnosti predmetného uznania dlhu navrhovateľ videl nielen v uznaní

neexistujúceho dlhu, ale aj v porušení § 53 ods. 1 Zák. č. 323/92 Zb., a to v tom, že pri spísaní notárskej zápisnice, keďže navrhovateľ je občan Českej republiky a notárska zápisnica bola spisovaná na území Slovenskej republiky, mal byť prizvaný k tomuto úkonu tlmočník, čo však v tomto prípade splnené nebolo. V priebehu konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazoval na to, že súdy sa často pri svojom rozhodovaní v prípade existencie takýchto právnych úkonov uspokoja s konštatovaním, že „zmluva je zmluva“, a to bez ďalšieho skúmania sociálneho, resp. iného pozadia prípadu, ktorým prílišným formalizmom sa často dospeje k záverom, ktoré sú extrémne nespravodlivé a zasahujúce do práv garantovaných tak , ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žiadal preto, aby v tomto prípade súd postupoval tak, aby zohľadnil všetky okolnosti prípadu a hľadal také riešenie súdnej právnej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako extrémne nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení. Svoje tvrdenia v tom zmysle, že oba právne úkony boli len fiktívne a mali slúžiť ako zábezpeka iných obchodnoprávnych vzťahov medzi jeho otcom a manželom odporkyne, opieral o skutočnosť, že dňa 28.2.2008 manžel odporkyne na listinu napísal navrhovateľovi, ktorú podpísal aj navrhovateľ, že nebude uplatňovať proti nemu exekúciu, pokiaľ nebude vykonaná výplata financií konkurznej podstaty úpadcov, a to spoločnosti, kde figuruje práve otec navrhovateľa Y. Ř. starší. V priebehu konania však navrhovateľ žiadnym bližším spôsobom nešpecifikoval ani nekonkretizoval, o aké konkrétne obchodné aktivity medzi jeho otcom a manželom odporkyne malo ísť, ktorej konkrétnej aktivity a z akého dôvodu sa tento podľa jeho tvrdenia fiktívny zabezpečovací prostriedok mal týkať a túto zabezpečiť. Ďalej svoje tvrdenia v tomto smere opieral o skutočnosť, že aj v priebehu súdneho konania bol jeho otec spolu s manželom odporkyne v mimosúdnom jednaní, z ktorých dôvodov bolo odročené aj súdne pojednávanie dňa 21.11.2011 s tým, že podľa jeho tvrdenia po „urovnaní vzťahov medzi týmito dvomi“ by malo dôjsť k späťvzatiu návrhu, čomu v konečnom dôsledku v konaní neprišlo.

Navrhovateľ naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti týchto dvoch právnych úkonov preukazoval tým, že v súčasnej dobe je v Českej republike na základe predmetnej notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom, nariadená exekúcia na majetok navrhovateľa, kde exekučný súd totožné námietky, ktoré uplatňuje navrhovateľ v tomto súdnom konaní, uplatnil aj pred exekučným súdom, ktorý sa však s týmto odmietol zaoberať s poukazom na skutočnosť, že Krajským súdom v Trenčíne bolo vydané osvedčenie o Európskom exekučnom titule, ktorým je predmetná notárska zápisnica a teda obsah tohto exekučného titulu exekučnému súdu neprináleží preskúmavať a rovnako mu neprináleží preskúmavať ani hmotnoprávnu stránku predmetného exekučného titulu. Uviedol, že v prípade, pokiaľ by túto žalobu nebol podal, s poukazom na neexistenciu dlhu v dôsledku neplatnosti zmluvy o pôžičke, by jeho právne postavenie bolo neistým, pretože exekúcia by ďalej pokračovala a nemal by žiaden právny prostriedok, akým by mohol dosiahnuť zastavenie exekučného konania. Keďže ako už uviedol, predmetnou exekúciou má byť postihnutý majetok v jeho vlastníctve, je tým vážne ohrozené jeho vlastnícke právo tak k hnuteľným ako nehnuteľným veciam, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie.

Navrhovateľ v priebehu konania vo svojej výpovedi, k priebehu, akým podľa jeho tvrdenia malo dôjsť k podpísaniu tak zmluvy o pôžičke ako aj k uznaniu dlhu, uviedol, že po tom, ako sa na týchto právnych úkonoch dohodol so svojím otcom, t.j. že bude vystupovať ako garant jeho obchodných aktivít (keďže z dôvodu konkurzu nemohol v tomto postavení vystupovať jeho otec), prišli spolu v rozhodný deň, teda 28.11.2008 za manželom odporkyne do Púchova, potom on navrhovateľ, manžel odporkyne a odporkyňa išli k notárke JUDr. Rosinovej, kde dostal k nahliadnutiu zápisnicu o uznaní dlhu v tej podobe, ako ju aj podpísal, ako aj zmluvu o pôžičke, ktorú on potom ako to priebežne odkonzultoval so svojím otcom, t.j. obsah týchto právnych úkonov, podpísal u JUDr. Rosinovej tak zmluvu o pôžičke, ako aj zápisnicu o uznaní dlhu, avšak žiadne finančné prostriedky napriek tomu, že sa to v zmluve uvádzalo, neprevzal. Špecifikovať o aké konkrétne obchodné aktivity medzi jeho otcom a manželom odporkyne a čo konkrétne malo byť týmto spôsobom zabezpečené, nevedel.

Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť a zaviazať ho k náhrade trov konania a právneho zastúpenia. Predovšetkým prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že podľa jej názoru v danej veci nie je na strane navrhovateľa existencia naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke a uznaní dlhu, pretože medzi účastníkmi konania neexistuje vzhľadom na zmluvu o pôžičke a uznanie dlhu navrhovateľom žiaden stav objektívnej právnej neistoty. Podľa jej názoru navrhovateľ má v konaní len subjektívny záujem dosiahnuť zastavenie exekúcie, aké konanie je však

možné očakávať od každého povinného v snahe vyhnúť sa exekučnému konaniu. Uviedla, že skutočne je pravdou, ako tvrdí navrhovateľ, že na základe zmluvy o pôžičke a uznaní dlhu navrhovateľom do notárskej zápisnice, keďže navrhovateľ v lehote medzi nimi dohodnutej pôžičku nevrátil, teda nesplnil záväzok, ku ktorému sa zaviazal, postúpila vec súdnemu exekútorovi a vec je v štádiu exekučného konania v Českej republike, kde sa svojich práv domáha a kde sa už námietkami navrhovateľa zaoberal aj exekučný súd, keďže navrhovateľ sa opakovane domáhal zastavenia a odkladu predmetnej nariadenej exekúcie. K samotným tvrdeniam navrhovateľa v tom smere, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, pretože nedošlo k reálnemu plneniu, t. j. že navrhovateľ neprevzal pri podpise zmluvy o pôžičke skutočne predmet pôžičky, t.j. 5.000.000,- Kč, uviedla, že toto sa rozhodne nezakladá na pravde. Vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že finančné prostriedky boli vyplatené pred podpisom zmluvy, pričom navrhovateľ jednoznačne ako vyplýva aj z obsahu zmluvy o pôžičke a notárskej zápisnice, svojím podpisom na oboch dokladoch potvrdil, že skutočne predmet pôžičky od nej prevzal a že táto poskytnutá dohodnutá suma mu skutočne aj bola vyplatená. Poukázala na to, že už len z tohto dôvodu, t. j., že túto skutočnosť opakovane na predmetných listinných dokladoch navrhovateľ svojím podpisom potvrdil, ktorý podpis bol osvedčený pracovníčkou notárskeho úradu, nemožno pochybovať, že sám navrhovateľ tento záväzok, teda dlh voči nej, písomne aj uznal. Poukázala na to, že zmyslom uznania dlhu je to, že poskytuje veriteľovi nesporný právny základ pri vymáhaní jeho pohľadávky, čo zjednodušuje dokazovanie v prípadnom súdnom spore, pričom dôkazné bremeno prenáša na dlžníka. Skutočnosť, že dlh existuje, sa takto na strane veriteľa preukazuje jedinou listinou, čo výrazne skracuje súdne konanie a vylučuje, resp. obmedzuje možnosť neúspechu veriteľa v súdnom spore, o čom bol nesporne navrhovateľ aj na notárskom úrade poučený, a teda bol si v plnom rozsahu vedomý, aké dôsledky pre neho podpis uznania dlhu má. Terajšie tvrdenia navrhovateľa v tom zmysle, že malo ísť len o fiktívne právne úkony, sú podľa jej názoru len v rovine tvrdení, avšak tvrdení nepodložených akýmkoľvek relevantným dôkazom, pričom podľa jej názoru je to práve on, ktorý v tomto konaní a v tomto smere má niesť dôkazné bremeno. Rozhodne poprela tvrdenie navrhovateľa, že malo ísť len o fiktívne právne úkony na zabezpečenie obchodných aktivít medzi jej manželom a otcom navrhovateľa. V tomto smere poukázala aj na navrhovateľom uvedenú skutočnosť, že aj v priebehu konania prebiehali medzi účastníkmi mimosúdne rokovania, avšak v tomto smere poukázala na to, že predmet jednania spočíval v tom, že sa mali dohodnúť podmienky postúpenia tejto pohľadávky odporkyne na otca navrhovateľa, čo samo osebe svedčí v prospech jej tvrdenia, že pohľadávka musí skutočne aj reálne existovať. V konečnom dôsledku poukázala prostredníctvom právneho zástupcu aj na ústavný princíp právnej istoty veriteľa v záväzkovo právnom vzťahu v zmysle SR, v tom zmysle, že postup súdu na základe ktorého by odoprel právo veriteľovi vo vzťahu ku ktorému bol zo strany dlžníka uznaný dlh, je nielen narušením princípu, z ktorého inštitút uznania dlhu vychádza, t.j. zabezpečenia pohľadávky, ale nepochybne by smeroval k popieraniu princípu právnej istoty, práva na súdnu ochranu a spravodlivé konanie v zmysle čl. 1 ods. 1., SR a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedené zdôraznila práve vo vzťahu k existencii notárskej zápisnice ako exekučného titulu, v ktorom je výslovne vyjadrený súhlas navrhovateľa s jej vykonateľnosťou, ktorým súhlasom navrhovateľ ako dotknutá osoba jednoznačne prejavil nielen súhlas s priamym výkonom práva odporkyne, ale najmä vôľu vyhnúť sa súdnemu preskúmavaniu hmotnoprávneho vzťahu medzi ním a odporkyňou.

Vo svojej výpovedi pred súdom odporkyňa k okolnostiam týkajúcim sa uzatvorenia zmluvy o pôžičke a odovzdania predmetu pôžičky navrhovateľovi uviedla, že sa nezaujímala o obchodné aktivity tak svojho terajšieho manžela, ako aj navrhovateľa, resp. jeho otca Y. Ř. staršieho a pokiaľ predmetné finančné prostriedky navrhovateľovi zapožičala, bolo to na základe toho, že ju o to požiadal jej terajší manžel, ktorému už aj predtým pre iné osoby týmto spôsobom pomohla, pretože on vedel, že jej strýko N.. V. jej už viackrát týmto spôsobom pre niekoho finančné prostriedky požičal. Uviedla, že aj v tomto prípade si od neho peniaze požičala a následne dohodnutú sumu na chodbe v notárskom úrade pred podpisom zmluvy o pôžičke a notárskej zápisnice ich navrhovateľovi podľa dohody odovzdala. K tvrdeniam navrhovateľa týkajúcim sa skutočnosti, že k podpisu notárskej zápisnice nebol prizvaný tlmočník uviedla, že tlmočníka nikdy ani vo vzájomnej komunikácií s ňou, jej manželom a navrhovateľom nepotrebovali a navrhovateľ nikdy nenamietal či už v ich vzájomnej komunikácii alebo priamo pred notárkou v notárskom úrade, že by slovenskému jazyku, v ktorom bola notárska zápisnica a zmluva o pôžičke napísaná, nerozumel, alebo že by žiadal v tomto smere prizvať tlmočníka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, výsluchom svedkov Y.B. Ř. U.., N.. G. U., Y.. Q. G., N.. V., oboznámením sa obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 28.11.2011, obsahom notárskej zápisnice N 356/08, Nz 52887/08, NCRIs 52399/08 zo dňa 28.11.2011, osvedčením o Európskom exekučnom titule, uznesením Okresného súdu Zlín č. -145 zo dňa 9.2.2011, obsahom odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie a návrhu na odklad exekúcie podanej navrhovateľom na Okresný súd Zlín, doplnením odvolania zo dňa , obsahom písomných vyjadrení účastníkov konania, kópiou listiny zo dňa 28.2.2008 podpísanej navrhovateľom, odporkyňou a N.. G. U., oboznámením sa obsahu písomných vyjadrení účastníkov konania, kópiou návrhu zmluvy o postúpení pohľadávky, obsahom spisu Notárskeho úradu JUDr. Emílie Rosinovej v Púchove č. Nz 52887/08, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil:

Súd zistil a v priebehu konania medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 28.11.2008 podpísali v Notárskom úrade JUDr. Emílie Rosinovej so sídlom Púchove navrhovateľ ako dlžník a odporkyňa ako veriteľ (v tom čase Š., toho času už vydatá U.) zmluvu o pôžičke.

Z čl. II bod 1/ zmluvy vyplýva, že odporkyňa ako veriteľka dňom podpisu zmluvy požičala navrhovateľovi ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 5.000.000,- českých korún, ktoré sa v zmysle článku II bod 2/ zmluvy navrhovateľ ako dlžník zaviazal vrátiť odporkyni ako veriteľke do 31.3.2009, pričom v zmysle čl. II bod 3/ zmluvné strany vyhlásili ,že peňažné prostriedky podľa odseku 1/ boli veriteľom odovzdané a dlžníkom prevzaté pri podpise tejto zmluvy o pôžičke.

V zmysle čl. III si zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania so splatením pôžičky zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % dlžnej sumy za každý deň omeškania s tým, že zaplatenie zmluvnej pokuty nemá vplyv na povinnosť dlžníka zaplatiť úrok z omeškania.

V zmysle čl. IV. bod 1 účastníci vyhlásili, že zmluva je napísaná na základe ich vôle, prejavy sú im dostatočne zrozumiteľné, určité, ich zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená a právny úkon je urobený v predpísanej forme, na dôkaz čoho a svojho súhlasu s obsahom zmluvy, s ktorým sa pred podpisom oboznámili, pripájajú svoje vlastnoručné podpisy.

V priebehu konania, ako už bolo vyššie uvedené, účastníci nerozporovali, že predmetnú zmluvu vlastnoručne v Notárskom úrade JUDr. Emílie Rosinovej podpísali a ich vlastnoručné podpisy boli aj zo strany notárskeho úradu overené.

Ďalej medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v rovnaký deň ako podpísali zmluvu o pôžičke, bola spísaná v Notárskej kancelárii Dr. Emílie Rosinovej so sídlom v Púchove Notárska zápisnica pod číslom N 356/08, Nz 52887/08, NCRIs 52399/08, predmetom ktorej bolo osvedčenie vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou, vykonané navrhovateľom ako osobu povinnou a dlžníkom, z obsahu ktorej notárskej zápisnice súd zistil, že navrhovateľ do notárskej zápisnice, ako už bolo uvedené v postavení osoby povinnej a dlžníka vyhlásil, že dňa 28.11.2008 uzatvoril s odporkyňou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu z jej strany bola poskytnutá suma vo výške 5.000.000,- českých korún a súčasne vyhlásil, že tento svoj dlh vo výške 5.000.000,- českých korún v plnom rozsahu čo do základu aj čo do výšky uznáva a zaväzuje sa ho splatiť najneskôr do 31.3.2009, pričom pre prípad, že ako dlžník riadne a včas nesplní svoj záväzok podľa zmluvy o pôžičke, zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi popri dlžnej sume aj úrok z omeškania. V zápisnici sa uvádza, že takýto záväzok sa netýka a nemôže týkať zmluvných pokút. Súčasne navrhovateľ ako povinná osoba výslovne súhlasil s tým, aby v prípade nesplnenia záväzku za podmienok uvedených v notárskej zápisnici sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a to na celý jeho majetok hnuteľný aj nehnuteľný, ako povinnej osoby. Z obsahu zápisnice vyplýva, že na základe predmetného vyhlásenia navrhovateľa notárka JUDr. Emília Rosinová osvedčila prejav navrhovateľa uvedený v notárskej zápisnici ako vykonaný dobrovoľne s tým, že mu notársku zápisnicu napísala, prečítala ju a vysvetlila, navrhovateľ je schválil a na znak svojho súhlasu s jej obsahom ju pred ňou vlastnoručne podpísal. Rovnako v tomto prípade nebolo zo strany navrhovateľa sporné, že skutočne

v notárskom úrade vlastnoručne predmetný prejav vôle, teda uznanie dlhu a súhlas s predmetnou notárskou zápisnicou vykonal a podpísal.

Rovnako v priebehu konania nebolo sporné a z výpovedí účastníkov to vyplynulo, že predmetný deň t.j. 28.11.2008, kedy boli podpísané tak zmluva o pôžičke ako aj notárska zápisnica navrhovateľom, do Notárskeho úradu JUDr. Emílie Rosinovej spoločne za týmto účelom prišli navrhovateľ, odporkyňa a jej toho času už manžel N.. U..

V priebehu konania medzi účastníkmi však naďalej zostali spornými okolnosti, za ktorých k uzatvoreniu zmluvy a uznania dlhu prišlo a skutočnosť, či navrhovateľ prevzal, resp. neprevzal predmet pôžičky.

Odporkyňa v priebehu konania tvrdila, že peňažné prostriedky zapožičala navrhovateľovi na požiadanie jej terajšieho už manžela N.. U., ktorému týmto spôsobom už pre iné osoby pomohla, pretože tento mal vedomosť, že ona môže tieto finančné prostriedky si zabezpečiť pôžičkou od jej strýka N.. V., ktorý nimi disponoval. Kategoricky poprela tvrdenie navrhovateľa, že by išlo len o fiktívnu zmluvu na zabezpečenie podnikateľských aktivít jej terajšieho manžela a otca navrhovateľa a tvrdila, že predmet pôžičky pred podpisom zmluvy odovzdala za prítomnosti N.. U. navrhovateľovi na chodbe notárskeho úradu. Ďalej tvrdila, že navrhovateľ bol aj zo strany notárky riadne oboznámený s obsahom oboch dokladov, tieto si prečítal, s týmito súhlasil a ani pri podpise nerozporoval, že by peniaze neprevzal, notárskej zápisnici nerozumel, nepodpisoval ju dobrovoľne, alebo nesúhlasil s jej obsahom.

Svedkyňa notárka JUDr. Emília Rosinová vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že je pravdou, že dňa 28.11.2008 bola v jej notárskom úrade podpísaná účastníkmi zmluvy, zmluva o pôžičke, ktorej podpisy zmluvných strán overovala jej zapisovateľka. Rovnako potvrdila, že v jej notárskom úrade bola spísaná predmetná notárska zápisnica, súčasťou ktorej bolo uznanie dlhu z tejto pôžičky zo strany navrhovateľa a súhlas s jej vykonateľnosťou ako exekučným titulom, kde rovnako podpis navrhovateľa bol overovaný. Potvrdila, že v jej prítomnosti finančné prostriedky z pôžičky vyplácané neboli, a to z dôvodu, že prax je taká, že si účastníci takejto zmluvy vyplatia peniaze predtým a pred ňou v notárskom úrade následne zmluvu podpíšu, a to výslovne aj z toho dôvodu, že ich ako notárov notárska komora upozorňovala, aby v ich prítomnosti neboli odovzdávané finančné prostriedky, aby ich tak účastníci nezaťahovali do sporov. Uviedla, že tak ako to vyplýva z praxe, aj v tomto prípade, pred podpisom notárskej zápisnice poučila navrhovateľa, čo pre neho z obsahu takejto notárskej zápisnice vyplýva a v tomto konkrétnom prípade nemala pocit, že by k podpisu došlo pod nejakým nátlakom, pretože podľa jej zdania účastníci boli v normálnom priateľskom vzťahu. Uviedla ,že pokiaľ ide o odovzdanie peňazí, vzhľadom na priateľské ovzdušie medzi účastníkmi aj ustálenú prax vychádzala z toho, že finančné prostriedky si zmluvné strany odovzdali pred podpisom zmluvy. Notárka vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ pri oboznámení sa s obsahom zmluvy o pôžičke ani notárskej zápisnice, s ktorou ho oboznámila a dôsledky tejto mu vysvetlila, ani v najmenšom nenamietal, že by nerozumel jazyku, v ktorom boli tieto dva listinné doklady spísané, ani nežiadal, aby vzhľadom k tomu, že on hovorí jazykom českým a zápisnica bola spísaná v jazyku slovenskom, bol prizvaný tlmočník.

Svedok N.. G. U., terajší manžel odporkyne vo výpovedi potvrdil, že tak navrhovateľa, ako aj jeho otca poznal už niekoľko rokov predtým ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi ním a jeho terajšou manželkou, boli medzi nimi určité obchodné aktivity, s Y. Ř. U.. spolupracoval aj v minulosti, kedy aj pánovi Ř. st. zapožičiaval určité finančné prostriedky. V tomto konkrétnom prípade uviedol, že tak navrhovateľ, ako aj jeho otec Y. Ř. starší požiadali o pôžičku pre navrhovateľa, ale keďže on v tom čase nemal dostatočné finančné možnosti, požiadal odporkyňu, ktorá v tom čase ešte nebola jeho manželkou, či by tu nebola možnosť zapožičať tieto finančné prostriedky od jej príbuzného pre navrhovateľa, o ktorom on vedel, že s týmito finančnými prostriedkami disponuje. Uviedol, že potom ako strýko odporkyni finančné prostriedky požičal, došlo následne k zapožičaniu týchto finančných prostriedkov zo strany odporkyne navrhovateľovi, a to na základe zmluvy o pôžičke a notárskej zápisnice. Potvrdil, že on osobne bol prítomný aj pri podpise zmluvy o pôžičke aj notárskej zápisnice zo strany navrhovateľa v Notárskom úrade. Potvrdil aj skutočnosť, že bol pritom, keď odporkyňa na chodbe pred kanceláriou notárky odovzdala navrhovateľovi finančné prostriedky, ktoré boli predmetom pôžičky.

Svedok Ing. T. V. vo svojej výpovedi uviedol, že je v príbuzenskom vzťahu s odporkyňou, ktorá je jeho neter. Potvrdil, že je pravdou, že jej na jej žiadosť požičal čiastku 5.000.000,- českých korún v období novembra 2008, presne nevedel uviesť deň, ktoré jej odovzdal v jej vinotéke vo veľkých bankovkách, pravdepodobne nominálnej hodnote 5.000.0000,- Kč, pričom uviedol, že týmto spôsobom jej pomáhal aj v minulosti, keď ho o to požiadala, z dôvodu, že sú v príbuzenskom vzťahu a s tým, že mu peniaze vždy vrátila.

Navrhovateľ, ako už bolo vyššie uvedené, k okolnostiam pôžičky uvádzal, že je síce pravdou, že oba tieto doklady vlastnoručne podpísal v notárskom úrade, nespochybňoval, že z jeho strany tak urobil dobrovoľne, avšak tvrdil, že nie je pravdou tvrdenie odporkyne, že mu finančné prostriedky boli odovzdané pred kanceláriou, teda na chodbe notárskeho úradu, ale podľa jeho vyjadrenia mu odovzdané neboli nikdy, a to z dôvodu, že oba právne úkony tak zmluva o pôžičke, ako aj notárska zápisnica, boli fiktívnymi právnymi úkonmi a slúžili len ako garancia obchodných aktivít terajšieho manžela odporkyne a jeho otca.

V priebehu konania navrhovateľ ani v najmenšom súdu neozrejmil, o aké konkrétne obchodné aktivity medzi manželom odporkyne Ing. U. a jeho otcom Y. Ř. starším malo ísť, nešpecifikoval ktorá konkrétna aktivita, ani ju nevedel bližšie označiť, mala byť týmito právnymi úkonmi zabezpečovaná, a teda nebolo možné zo strany súdu ani skúmať v dôsledku nepredloženia dôkazov na tieto okolnosti zo strany navrhovateľa, existenciu spojitosti alebo príčinnej súvislosti medzi existenciou takýchto obchodných aktivít a tvrdeniami navrhovateľa vo veci fiktívnosti týchto právnych úkonov.

V priebehu konania tak svedok Ing. U., ako ani svedok Y. Ř. st. nerozporovali existenciu vzájomných obchodných vzťahov v minulosti. Ani jeden z nich v priebehu konania však tieto obchodné aktivity nekonkretizoval, nešpecifikoval, zo strany navrhovateľa bola predložená len kópia listu zo dňa 28.11.2008, napísaná vlastnou rukou svedkom Ing. U., (čo tento nerozporoval) podpísaná navrhovateľom a odporkyňou, z obsahu ktorej súd zistil, že Ing. U. prehlásil, že nebude uplatňovať exekúciu proti navrhovateľovi, pokiaľ nebude výplata financií konkurznej podstaty pravdepodobne firiem Y. Ř. st. a navrhovateľ prehlásil, že vyplatí financie vo výške 5.000.000,- Kč, pokiaľ bude výplata z konkurzu pred 03/2009. Obsah tejto listiny však žiadnym spôsobom nevypovedá o tom, že plnenie zo zmluvy o pôžičke, ako tvrdí navrhovateľ, malo byť len fiktívne.

Svedok Y. Ř. st. vo výpovedi uviedol, že má vedomosť o predmete sporu od navrhovateľa, ktorý je jeho synom a uviedol, že naozaj predmetná pôžička, ktorú odporkyňa od navrhovateľa v exekučnom konaní vymáha, nie je vlastne pôžičkou, ale je to len forma garancie medzi ním a manželom odporkyne, ktorá sa týkala ich obchodného vzťahu. Uviedol, že celej situácii predchádzalo to, že nebol spôsobilý prebrať na seba záruky zo vzájomných obchodných vzťahov, pretože v rozhodnom období prebiehal na jeho osobu konkurz, a preto sa dohodol s Ing. U., že táto garancia bude urobená formou práve tejto fiktívnej pôžičky. Uviedol, že jeho syn, teda navrhovateľ, podrobnosti obchodných transakcií nepoznal, vedel len o tom, že na požiadanie jeho, teda svedka ako jeho otca, preberie tieto záruky na seba on. K Skutočnosti prečo na predmetnej zmluve o pôžičke potom ako veriteľ nevystupoval Ing. U., svedok Ing. Ř. uviedol, že to bolo z dôvodu obavy Ing. U.H., že by následne mohlo tam dôjsť k nejakému započítaniu. Uviedol, že v deň, keď došlo k podpisu zmluvy o pôžičke a notárskej zápisnice, cestoval s navrhovateľom, teda svojim synom na Slovensko za účelom ich podpisu, pričom on na navrhovateľa, keď tento išiel k notárke doklady podpísať, čakal vo vinárni. Rovnako on zhodne s navrhovateľom tvrdil, že o žiadnu skutočnú pôžičku nešlo a že peniaze sa teda ani na základe nej nemohli odovzdávať.

Krajský súd v Trenčíne dňa 25.11.2009 vydal Osvedčenie o európskom exekučnom titule notárskej zápisnice N 356/08 zo dňa 28.11.2008.

Dňa 22.2.2010 vydal Okresný súd v Zlíne uznesenie pod číslom konania -15, ktorým bola nariadená exekúcia oprávnenej, v tomto konaní vystupujúcej odporkyne proti povinnému, v tomto konaní vystupujúcemu navrhovateľovi, na vymoženie sumy 5.000.000,- Kč, pričom ohľadne úrokov z omeškania bol návrh zamietnutý z dôvodu jeho nedostatočne presného určenia. Vyššie

uvedené skutočnosti vyplývajú z uznesenia Okresného súdu Zlín zo dňa 9.2.2011 pod číslom -45, ktorým Okresný súd v Zlíne zamietol návrh povinného, v tomto konaní vystupujúceho navrhovateľa, na zastavenie exekúcie a jeho návrh na odklad exekúcie, ktorá sa vykonáva na majetok navrhovateľa a ktorým vykonaním bol poverený súdny exekútor Y.. Y. L. L., a to práve na základe Osvedčenia o európskom exekučnom titule na podklade notárskej zápisnice z 28.11.2008 sp. zn. N 356/08, Nz 52887/08,NCRIs 52399/08, z obsahu ktorého súdneho rozhodnutia ďalej bolo zistené, že návrh oprávnenej, v tomto konaní vystupujúcej odporkyne, na nariadenie exekúcie bol oprávnený a podaný dôvodne, pretože povinný nerešpektoval lehotu splnenia stanovenú exekučným titulom a súčasne konštatoval, že námietka povinného, že notársky zápis nepokrýva reálnu pôžičku, pretože mu nikdy neboli vyplatené prostriedky z pôžičky, je bezpredmetná, pretože exekučnému súdu neprislúcha preskúmavať vecnú správnosť Európskeho exekučného titulu a právny dôvod vymáhanej pohľadávky.

Ako vyplynulo z výpovedí oboch sporných strán, predmetná exekúcia doposiaľ nie je ukončená.

V priebehu konania súd mal snahu viesť účastníkov konania, aj vzhľadom k prebiehajúcemu exekučnému konaniu v Českej republike k zmiernemu vyriešeniu tejto spornej veci, za ktorým účelom im poskytol aj dostatočný časový priestor, v rámci ktorého nesporne ako svedčí ním predložená emailová vzájomná komunikácia, prebehli vzájomné rokovania s cieľom nájsť možný spôsob ukončenia tohto sporu. Navrhovateľ v konaní ako dôkaz toho, že tu bola snaha na vyriešení záležitosti mimosúdne, predložil kópiu návrhu zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky medzi odporkyňou ako postupiteľkou, s konštatovaním, že ide o splatnú pohľadávku o výške 5.000.000,- Kč zo zmluvy voči Y. Ř., teda navrhovateľovi, zo dňa 28.11.2008, vo vzťahu ku ktorej prebieha exekučné konanie pred súdnym exekútorom Y.. Y. L. L., (na základe Osvedčenia o európskom exekučnom titule, v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 805/2004 z 21.4.2004), a to na spoločnosť APERTA GROUP a.s. so sídlom Praha 1, Česká republika v zastúpení predsedom predstavenstva v osobe otca navrhovateľa a Y. Ř. st., a to za dohodnutú cenu 117.000,- €. Ako vyplýva z predloženého návrhu zmluvy za APERTA GROUP a.s. bola táto zmluva podpísaná, v konečnom dôsledku (ako strany konštatovali pred súdom) nebola však podpísaná zo strany odporkyne a k mimosúdnemu vyriešeniu tohto sporu týmto navrhovaným spôsobom v priebehu konania tak nedošlo.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ na návrhu s poukazom na nemožnosť vyriešenia sporu mimosúdnou cestou trval a svojho nároku sa domáhal prostredníctvom podania určovacej žaloby, súd predovšetkým z hľadiska ust. bol povinný skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa v čase podania tejto žaloby a v čase rozhodovania súdu.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Ako vyplýva z citovaného zák. ustanovenia návrhom v zmysle ust. možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo nie je alebo je, pričom navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem je spravidla daný v prípade ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté.

V danom prípade s poukazom na prebiehajúce exekučné konanie pred Okresným súdom v Zlíne, výkonom ktorého bol poverený súdny exekútor Y.. L. v Českej republike na podklade osvedčenia o Európskom exekučnom titule, ktorý predstavuje notársku zápisnicu opierajúcu sa o Zmluvu o pôžičke zo dňa 28.11.2008 a s poukazom na skutočnosť, konštatovanú už v uznesení Okresného súdu v Zlíne, v priebehu exekučného konania, že exekučný súd nie je oprávnený z hmotnoprávnej stránky preskúmavať obsah exekučného titulu, súd zastával ten názor, že na strane navrhovateľa je tu existencia naliehavého právneho záujmu na podaní takejto určovacej žaloby a to v oboch jej častiach, pretože v prípade, ak by sa skutočne preukázali jeho tvrdenia vo veci neplatnosti právnych úkonov, o ktoré sa opiera exekučné konanie, by bez podania takejto určovacej žaloby nepochybne jeho právne postavenie bolo neisté.

Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 41 Obč. zák. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 41a ods. 2 Obč. zák. ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa 41 Zák. č. 323/92 Zb. (ďalej len Notársky poriadok) notárske listiny sa spisujú v štátnom jazyku. Pokiaľ sa spisuje listina s účastníkom, ktorý tento jazyk neovláda, postupuje sa podľa § 53.

Podľa § 53 ods. 1 Notárskeho poriadku ak účastník, alebo niektorý svedok úkonu neovláda jazyk, v ktorom sa zápisnica spisuje (§41) priberie sa tlmočník, ktorý musí mať náležitosti spôsobilého svedka, môže ním byť aj zamestnanec notára, ktorý zápisnicu podpisuje.

Notárska zápisnica o právnom úkone musí obsahovať náležitosti uvedené v Notárskeho poriadku. Ak notárska zápisnica vyhovuje týmto podmienkam, má povahu verejnej listiny podľa

Podľa § 47 Notárskeho poriadku notárska zápisnica musí obsahovať miesto, deň, mesiac a rok spísania, meno, priezvisko a sídlo notára, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, bydlisko účastníkov, vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí k právnym úkonom, údaj o tom, ako bolo preukázaná ich totožnosť, údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Podľa § 41 ods. 2, písm. b, c/ Zák. č. 233/95 z.z. (Exekučný poriadok) podľa uvedeného zákona možno vykonať exekúciu na podklade rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa veta prvá účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a za použitia citovaných zák. ustanovení dospel k jednoznačného záveru, že návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáha v prvej časti vyslovenia neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 28.11.2008, v druhej časti pokiaľ sa domáha vyslovenia neplatnosti uznania dlhu urobeného z jeho strany do notárskej zápisnice zo dňa 28.11.2008 nemožno vyhovieť, a to z nasledovných dôvodov:

Ani jeden z právnych úkonov, neplatnosti ktorých sa navrhovateľ v konaní domáha, netrpí podľa názoru súdu preukázateľne z hľadiska vyššie citovaných zákonných ustanovení žiadnou formálnou ani hmotnoprávnou vadou, ktorá by mohla mať za následok záver súdu vo veci ich neplatnosti.

Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o pôžičke, táto z obsahovej i formálnej stránke spĺňa náležitosti § 657 Obč. zák. Pravdou je, že na vznik zmluvy o pôžičke nepostačuje dohoda o jej obsahu, nakoľko ide o tzv. reálnu zmluvu, tak ako to tvrdí aj samotný navrhovateľ. Na jej uzatvorenie sa vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Ak by sa zmluvné strany iba dohodli, že predmet pôžičky bude odovzdaný dlžníkovi neskôr, má taká zmluva len charakter zmluvy o budúcej zmluve. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná forma. Práve však v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy o pôžičke prax písomnú formu takejto zmluvy odporúča. Pri peňažných pôžičkách veriteľ spravidla požaduje od dlžníka písomné prehlásenie o dlhu, tzv. dlžobný úpis. Dlžobným úpisom dlžník potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu. Pokiaľ je formou ako v tomto prípade, to znamená uznaním dlhu do notárskej zápisnice, sú s ním nepochybne spojené účinky uznania dlhu.

Vychádzajúc z ustanovenia § 558 Obč. zák., ktorý hovorí o tom, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj čo do výšky, predpokladá sa, že dlh v čas uznania trval, vyplýva, že uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorú zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe trvania. Uznanie dlhu posilňuje pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, nakoľko dlžník nezávisle od pôvodného právneho dôvodu vzniku záväzku, v tomto prípade zmluvy o pôžičke, dáva prísľub na splnenie dlhu bez toho, aby sa súčasne urobila novácia. Zmyslom uznania dlhu je to, že poskytuje veriteľovi nesporný právny základ pri vymáhaní jeho pohľadávky. Zjednodušuje dokazovanie v prípadnom súdnom spore, pričom dôkazné bremeno prenáša na dlžníka. Skutočnosť, že dlh tu existuje možno preukázať jedinou listinou, čo výrazne skracuje súdne konanie a vylučuje, resp. obmedzuje možnosť neúspechu veriteľa v súdnom spore (pokiaľ listina nemá právne nedostatky). Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony na platnosť uznania dlhu je potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. V danom prípade nepochybne došlo k uznaniu dlhu zo strany navrhovateľa ako dlžníka, a to do notárskej zápisnice notárky JUDr. Emílie Rosinovej, ktorá túto skutočnosť osvedčila, pričom samotná notárska zápisnica z hľadiska jej formy a obsahu nepochybne spĺňa náležitosti stanovené ustanovením § 47 Notárskeho poriadku.

Odporca v danom prípade neplatnosť zmluvy o pôžičke videl v tom, že nie je reálnym kontraktom, pretože na základe nej nedošlo v skutočnosti k reálnemu plneniu, ďalej že v skutočnosti zmluva o pôžičke bola len tzv. simulovaným úkonom, zastierajúcim skutočný úkon, ktorým mala byť zábezpeka podnikateľských aktivít medzi otcom navrhovateľa a manželom odporkyne, ktorej skutočnosti podľa jeho záverečného vyjadrenia nasvedčuje aj mimosúdna snaha zmienených subjektov o mimosúdne vysporiadanie tohto sporu a v konečnom dôsledku neplatnosť zmluvy o pôžičke, čo však tvrdil až v rámci záverečnej reči, (v priebehu konania túto okolnosť nenapádal, ani čiastočnú neplatnosť zmluvy nežiadal vysloviť), videl v rozpore tejto zmluvy s dobrými mravmi, s poukazom na podľa jeho názoru úžernícke úroky a zmluvnú pokutu. Neplatnosť uznania dlhu v predmetnej notárskej zápisnici videl v tom, že jednak sa uznanie dlhu neopiera o reálny kontrakt a jednak v tom, že notárska zápisnica bola spísaná v slovenskom jazyku a nebola pretlmočená do jazyka českého, keďže on je občan Českej republiky, českej národnosti a k spísaniu tejto zápisnice nebol prizvaný tlmočník. Žiadal súd, aby pri rozhodovaní nevychádzal len prísne formalisticky zo zmluvy a jej obsahu, ale aj z okolností, za ktorých bola táto uzatvorená.

Súd ani v najmenšom nespochybňuje názor navrhovateľa, že obsah namietaných listín je potrebné skúmať aj z hľadiska ich súladnosti s dobrými mravmi, ktorý prípadný zistený rozpor by skutočne mohol mať z hľadiska zákona za následok absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov. Zámerom súdu určite nie je uspokojiť sa s konštatovaním, že „zmluva je zmluva“, a to bez ďalšieho skúmania všetkých okolností prípadu. Rovnako sa súd stotožňuje s tým, že nezohľadnením okolností tvrdených navrhovateľom, samozrejme za základného predpokladu, že tieto v konaní budú preukázané, vychádzajúc len z obsahu napádaných právnych úkonov, by mohlo byť samozrejme vyhodnotené ako nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.

V danom prípade však vyhodnotiac všetky v konaní zistené skutočnosti súd dospel k jednoznačnému záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu ním tvrdených okolností, teda neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje jednak z titulu jeho postavenia v procesnom postavení navrhovateľa z titulu postavenia účastníka, ktorý tieto okolnosti tvrdil, ako aj z titulu subjektu, ktorý vykonal jednostranný právny úkon uznania dlhu vo vzťahu k odporkyni, v dôsledku zrealizovania ktorého inštitútu nepochybne aj v tomto smere z hľadiska ustanovenia § 588 Obč. zák. preniesol na seba ťarchu dôkazného bremena, spočívajúceho vo vyvrátení svojho vlastného uznávacieho prejavu.

Súd pri svojom rozhodovaní určite nevychádzal len zo základného právneho úkonu, ktorý bol medzi účastníkmi konania uzatvorený, a to zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.11.2008, ktorá bez akejkoľvek pochybnosti obsahuje výslovný prejav vôle navrhovateľa, potvrdený jeho vlastnoručným podpisom (tak podpis zmluvy, ako aj slobodu vôle, pokiaľ ide o tento právny úkon navrhovateľ v konaní nenamietal, rovnako netvrdil, že by tento bol z jeho strany urobený pod nátlakom), ktorým podpisom okrem iného aj potvrdzuje prevzatie predmetu pôžičky. V tomto prípade však rozhodne súd nemohol ignorovať alebo brať na ľahkú váhu skutočnosť, že tu nie je len tento jeden prejav vôle navrhovateľa jednoznačne zrejmý zo zmienenej zmluvy o pôžičke, ale že je tu ďalší jednoznačný zrozumiteľný prejav vôle v tomto smere obsiahnutý v dotknutej notárskej zápisnici, obsahom ktorej je jednostranný výslovný prejav vôle navrhovateľa, a to jeho uznávací prejav, existencie dlhu vyplývajúci z dotknutej zmluvy o pôžičke. Rovnako pokiaľ ide o tento uznávací prejav, navrhovateľ v konaní netvrdil ani neslobodu vôle, ani jeho vykonanie pod nátlakom. Ako už bolo vyššie konštatované, zmyslom uznania dlhu je to, že poskytuje veriteľovi nesporný právny základ pri vymáhaní jeho pohľadávky. Zjednodušuje dokazovanie v prípadnom súdnom spore a dôkazné bremeno prenáša na dlžníka. Existencia dlhu sa tak jednoznačne preukazuje skutočnosťou, a to práve touto listinou, účelom ktorého inštitútu je skrátiť súdne konanie a vylúčiť, resp. minimalizovať možnosť neúspechu veriteľa v prípadnom súdnom spore. Samozrejme vychádzajúc z platných právnych predpisov, aj takéto uznanie dlhu možno vyvrátiť, samozrejme ako bolo konštatované, v prípade ak dlžník, v tomto prípade navrhovateľ, v konaní nesporne preukáže existenciu okolností ním tvrdených, ktoré by mohli mať za následok vážnu pochybnosť o existencii tohto dlhu. Ako však bolo už vyššie uvedené, v tomto konaní navrhovateľ v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.

Skutočnosť, že o prevzatí finančných prostriedkov neexistuje žiaden príjmový ani iný doklad neobstojí, pretože k pôžičke tu došlo medzi fyzickými osobami, z obsahu zmluvy o pôžičke vyplýva, že účastníci podpisom potvrdili prevzatie peňazí a navrhovateľ existenciu prevzatia predmetu pôžičky, a teda aj faktické uznanie dlhu vykonal ešte následne jednostranným právnym úkonom, a to uznaním dlhu, dokonca vo forme notárskej zápisnice, súhlasil s jej vykonateľnosťou, čím sa stala riadnym spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákona a v dôsledku jej svedčenia ako Európskeho exekučného titulu na základe nej v súčasnosti prebieha exekučné konanie. Ako vyplynulo z výpovede samotnej notárky JUDr. Emílie Rosinovej, u ktorej podpisy na notárskej zápisnici aj zmluve o pôžičke boli overované, ktorá notársku zápisnicu pripravovala a spisovala, z jej strany boli navrhovateľovi vysvetlené všetky dôsledky vyplývajúce z jednostranného právneho úkonu, teda uznania dlhu, teda navrhovateľ si bol v celom rozsahu vedomý, čo tento jeho jednostranný uznávací prejav znamená a aké môže mať v prípade neplnenia si svojich záväzkov dôsledky. Pri jeho uznávacom prejave tento ani v najmenšom nespochybnil prevzatie predmetu pôžičky, teda aj samotná notárka potvrdila, že vychádzala z toho, že peniaze si účastníci zmluvy odovzdali pred podpisom zmluvy, a to z dôvodu, že je v rozpore s praxou a aj v záujme jej ochrany ako notárky, aby si účastníci finančné prostriedky viažuce sa na predmet pôžičky odovzdávali priamo pred ňou, aby tak notári neboli zaťahovaní do súdnych sporov. Uviedla, že realizácia predmetných právnych úkonov podľa jej názoru prebehla medzi účastníkmi v priateľskej atmosfére, zo

strany navrhovateľa bez akýchkoľvek spochybnení a námietok. Práve z pohľadu komplexného súboru vyššie uvedených okolností, pretože žiadne iné navrhovateľ v konaní nepreukázal, za situácie, že je tu existencia dvoch právnych úkonov, z ktorých druhý je výslovný jednostranný právny úkon samotného navrhovateľa, svedčiaci o tom, že predmet pôžičky prevzal, možno prisvedčiť tvrdeniam odporkyne, že táto žaloba môže byť len snahou povinného vyhnúť sa prebiehajúcemu exekučnému konaniu.

Rovnako pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa, že v tomto prípade zmluva o pôžičke mala byť len simulovaným právnym úkonom, zastierajúcim právny úkon, predmetom ktorého mala byť garancia podnikateľských aktivít prebiehajúcich medzi otcom navrhovateľa a manželom odporkyne, ani v tomto smere sa tvrdenie navrhovateľa relevantne nepreukázalo. V priebehu konania síce zo svedeckých výpovedí Y. Ř. U.. H. N.. U. nebolo pochybností o tom, že boli v minulosti dlhoročnými obchodnými partnermi. O aké konkrétne obchodné aktivity sa však medzi nimi jednalo, aký konkrétny obchodný vzťah mal byť zabezpečený touto zmluvou o pôžičke sa však v konaní konkrétne nepreukázalo, toto ani jeden z menovaných svedkov ani samotný navrhovateľ bližšie neozrejmil, nekonkretizoval ani nešpecifikoval. Táto navrhovateľom tvrdená okolnosť zostala len v rovine bližšie nešpecifikovaných a nekonkrétnych tvrdení, čo pre záver súdu o existencii simulovaného právneho úkonu rozhodne nemôže postačovať. Pre záver súdu v tomto smere by tu musela byť preukázaná existencia presného konkrétneho a špecifického právneho úkonu čo do formy aj obsahu, teda právneho úkonu, ktorý mal byť zastretý práve týmto tzv. naoko vykonaným úkonom, v tomto prípade zmluvou o pôžičke. Všeobecné konštatovanie o tom, že išlo o formu garancie obchodných aktivít menovaných svedkov rozhodne pre takýto záver súdu postačovať nemôže.

Pokiaľ ďalej navrhovateľ, a to až v rámci záverečného prednesu jeho právneho zástupcu, videl neplatnosť zmluvy o pôžičke v rozpore s dobrými mravmi z hľadiska podľa jeho názoru v nej dohodnutých úžerníckych úrokov a zmluvnej pokuty, ani z pohľadu tohto jeho tvrdenia nie je možné tento právny úkon ako celok vyhlásiť za neplatný. Pokiaľ by súd aj dospel k záveru čo do sankčného príslušenstva, t. j. úroku z omeškania, zmluvnej pokuty, že sú tieto dohodnuté sankcie neprimerané a mohli by byť hodnotiteľné ako rozporné s dobrými mravmi, neplatná by bola len tá časť zmluvy o pôžičke, ktorá sa tohto sankčného príslušenstva dotýka, pretože z hľadiska ust. § 41 Obč. zák. z povahy tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že toto sankčné príslušenstvo je bez akejkoľvek pochybnosti oddeliteľné od samotnej istiny, teda predmetu plnenia. V priebehu tohto konania však jednak navrhovateľ len čiastočnú neplatnosť čo do úrokov z omeškania nežiadal, rozpornosť sankčného príslušenstva s dobrými mravmi uvádzal až v rámci záverečnej reči, a jednak nie je relevantný dôvod túto vyslovovať z dôvodu, že na vyslovení neplatnosti čo do tejto časti rozhodne nemôže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem, pretože toto sankčné príslušenstvo, tak úrok z omeškania ako aj zmluvná pokuta, nie sú predmetom prebiehajúceho exekučného konania, od ktorého naliehavý právny záujem navrhovateľ, pokiaľ sa domáha neplatnosti právnych úkonov, odvodzuje. Ako vyplýva z uznesenia exekučného Okresného súdu v Zlíne, exekúcia na základe osvedčenia o Európskom exekučnom titule, ktorým je notárska zápisnica, súčasťou ktorého je uznanie dlhu navrhovateľom, je nariadená a predmetom exekúcie pred určeným súdnym exekútorom je jednoznačne len vymoženie istiny, t. j. 5.000.000,- Kč, pretože čo do úroku z omeškania ako nešpecifikovanej časti exekučného titulu bolo exekučné konanie zamietnuté, v tejto časti exekúcia nariadená nebola. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, táto vôbec nie je predmetnom exekučného titulu, dokonca sa výslovne v súlade so zákonom v predmetnej notárskej zápisnici konštatuje, a to v bode II. odstavec druhý, že v súlade s § 41 ods. 3 Zák. č. 233/95 Z. z v znení zmien a doplnkov, že ak záväzok v notárskej zápisnici vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy, predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania (čo do úrokov ako už bolo uvedené exekučné konanie nebolo nariadené), inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút. Skutočne aj v zmluve o pôžičke dojednaná zmluvná pokuta nie je súčasťou notárskej zápisnice ani predmetom exekúcie. To znamená, že sankčné príslušenstvo predstavujúce úrok z omeškania a zmluvnú pokutu nemôže byť predmetom exekúcie, pretože odporkyňa ako veriteľka nie je v tomto smere držiteľkou právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a pokiaľ by si tento nárok chcela voči navrhovateľovi ako dlžníkovi uplatniť, musela by sa obrátiť na súd so žalobou o plnenie, ktorá má prednosť pred žalobou určovacou. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že na strane navrhovateľa nie je toho času a nebol ani v čase podania žaloby naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti tejto zmluvy o pôžičke len čo do časti týkajúcej sa sankčného príslušenstva, čo v konečnom dôsledku ani nežiadal, za jednoznačnej situácie, že toto nespôsobuje neplatnosť zmluvy o pôžičke ako celku. V konečnom dôsledku vo vzťahu k zmluve

o pôžičke, pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že aj samotné mimosúdne rokovania, ich priebeh, obsah a navrhované závery svedčia o pravdivosti jeho tvrdení, že išlo o simulovaný právny úkon a pôžička nebola reálnym kontraktom, ale zabezpečovacím prejavom obchodných aktivít otca navrhovateľa a manžela odporkyne, vzhľadom na toto existujúce tvrdenie je potrebné zo strany súdu aj toto vyhodnotiť, i keď súd rešpektujúc snahu otca navrhovateľa N.. Ř. U.. a jeho nepochybne maximálne vyvinuté úsilie na urovnaní tohto sporu, súd rešpektoval a mal vo vážnosti ako snahu každého rodiča pomôcť svojmu i keď už dospelému a plnoprávnemu dieťaťu v čase, keď sa tento ocitol pod tlakom exekučného konania. Pokiaľ však samotný navrhovateľ túto okolnosť dával do pozornosti v kontexte s vyššie uvedeným, vzhľadom na to, že výsledkom týchto rokovaní mala byť súdu aj predložená a svedkom Ř. podpísaná zmluva o postúpení pohľadávky, z obsahu ktorej je zrejmé, že otec navrhovateľa, ako štatutárny zástupca spoločnosti APERTA GROUP (s plnou vážnosťou, pretože túto zmluvu z jeho strany aj podpísal), chcel túto pohľadávku od odporkyne vo vzťahu k navrhovateľovi vyplývajúcu práve z dotknutej zmluvy o pôžičke odkúpiť, je zrejmé, že pokiaľ by toto mal súd hodnotiť komplexne, musí vychádzať z toho, že postúpiť v súlade so zákonom možno len existujúcu pohľadávku, pokiaľ sa o tomto s plnou vážnosťou rokovalo, o čom svedčí aj práve vyššie uvedený výsledok, i keď nakoniec k uzatvoreniu zmluvy neprišlo, môže to mať jediný záver, že túto pohľadávku považuje navrhovateľ za reálnu, splatnú a existujúcu, čo teda svedčí v neprospech jeho tvrdení v tomto konaní, v kontexte s ktorým záverom úplne zbytočne túto okolnosť do pozornosti súdu navrhovateľ v závere pojednávania prostredníctvom právneho zástupcu dával, pretože je to okolnosť, ktorá nasvedčuje práve v prospech tvrdení odporkyne.

Rovnako pokiaľ ide o notársku zápisnicu, neplatnosť ktorej videl navrhovateľ v tom, že notárska zápisnica je napísaná v slovenskom jazyku, pričom on v čase, keď ju podpisoval, nemal k dispozícii tlmočníka a obsah zápisnice mu nebol pretlmočený, toto jeho tvrdenie súd považuje za výsostne účelové, ktorá okolnosť rozhodne nemôže mať za následok neplatnosť jeho uznávacieho prejavu, ktorý je súčasťou dotknutej notárskej zápisnice. Ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľ v konaní nespochybňoval a vyplýva to aj z jeho výpovede, rovnako tak aj z výpovede svedka jeho otca Y. Ř. st., že obaja pricestovali na Slovensko, pričom navrhovateľ jednoznačne vedel za akým účelom tu cestuje, za akým účelom ide k notárke, a teda pokiaľ mal plnú vedomosť a spôsobilosť k právnym úkonom, čo nenamietal a mal pochybnosti, či bude rozumieť dokladom spísaným v slovenskom jazyku, mohol si buď tlmočníka zabezpečiť sám, alebo odmietnuť v notárskom úrade predmetné právne úkony podpísať, a to tak zmluvu o pôžičke ako aj notársku zápisnicu s tým, že nerozumie jeho obsahu vzhľadom k tomu, že sú napísané v súlade s § 53 Not. poriadku v úradnom jazyku slovenskom. Žiadnu takúto okolnosť, ako vyplynulo aj z výpovede notárky JUDr. Rosinovej však nenamietal, a to ani v čase, keď mu táto vysvetlila a poučila ho o následkom jeho jednostranného právneho úkonu uznávacieho prejavu, ktorý je obsahom zápisnice, vysvetlila a poučila ho o následkoch jeho jednostranného právneho úkonu uznávacieho prejavu, ktorý je obsahom zápisnice, tento ju výslovne ako sa uvádza v zápisnici, po oboznámení a s jej obsahom, s tým, že tejto rozumie a je si vedomý následkov, ju sám dobrovoľne podpísal. V konečnom dôsledku ani sám navrhovateľ v konaní netvrdil, že by túto okolnosť bol pred notárkou namietal a o tom, že ide o výsostne účelové tvrdenie svedčí aj fakt, že ako účastník súdneho konania v konaní pred súdom nežiadal z tohto titulu prizvanie tlmočníka, nenamietal, že výsluchy svedkov, odporkyne, právneho zástupcu odporkyne, ani oboznamovanie predmetu konania boli robené v slovenskom jazyku, ktorá okolnosť bez akýchkoľvek pochybností nasvedčuje tomu, že slovenskému jazyku plne rozumie a tento ovláda. V konečnom dôsledku je to logický záver aj z pohľadu toho, že ide skutočne o maximálne príbuzné jazyky.

V konečnom dôsledku súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska ústavného princípu rovnosti strán pred zákonom aj pred súdom nemožno opomenúť ani ústavný princíp právnej istoty veriteľa v záväzkovoprávnom vzťahu. Pokiaľ by súd pri hodnotení dôkazov nebral do úvahy zo strany dlžníka uznaný dlh, napriek tomu, že v konaní relevantným spôsobom nebolo uznanie dlhu vyvrátené, by tu skutočne došlo k narušeniu princípu, z ktorého inštitút uznania dlhu vychádza, t.j. zabezpečenia pohľadávky ale aj k popieraniu princípu právnej istoty, práva na súdnu ochranu a spravodlivé konanie. Pokiaľ ide o samotnú notársku zápisnicu ako spôsobilý exekučný titul na výkon exekučného konania, pokiaľ sa zákonodarca rozhodol do správneho poriadku ju zaviesť ako exekučný titul, súd sa stotožňuje so záverom odporkyne, že nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov, ktoré vznikli z právnej skutočnosti, napr. aj z právnych úkonov podľa občianskeho práva, predovšetkým mimosúdnym spôsobom a týmto rozhodnutie o tom, či vzniknutý spor o práve alebo povinnosti v takýchto právnych vzťahov ponechal na vôli účastníkov v tom zmysle, že týmto spôsobom si zvolili pre prípad riešenia svojich vzájomných nárokov iný spôsob ako autoritatívny

zásah súdu. Už len z hľadiska toho, že notárska zápisnica môže byť považovaná za určitých zákonom splnených podmienok za exekučný titul a je ako taká upravená spolu s kvalifikovaným prejavom dlžníka platným právnym poriadkom a vyjadruje ako aj v tomto prípade voľnosť, ktorú zákonodarca ponechal účastníkom právnych vzťahov ako spôsob riešenia vzniknutého sporu o práve alebo povinnosti, najmä pokiaľ ide o oblasť občianskeho práva, nemôže odporovať sama sebe, žiadnemu princípu ústavnej hodnoty.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd návrh navrhovateľa zamietol ako neopodstatnený.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia v zmysle ktorého má právo na náhradu trov konania procesne úspešný účastník, v danom prípade odporkyňa. Trovami konania, ktoré si odporkyňa v konaní pred súdom uplatnila riadne a včas sú trovy právneho zastúpenia. Právnemu zástupcovi odporkyne patrí odmena za zastupovanie v zmysle ust. vyhl.č. , a to za 7 úkonov právnej pomoci, 1 á 57 € v roku 2011 a za jeden úkon v roku 2012, 1 á 58,70 € (hodnota úkonu počítaná podľa ust. vyhl. podľa ktorého ust. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V tomto prípade sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý ako taký nemá sám o sebe hodnotu a je len prejavom vôle zmluvných strán), úkony právnej služby, za ktoré patrí právnemu zástupcovi odmena sú: prevzatie zastupovania, zastupovanie na pojednávaní dňa 07.09.2011, dňa 13.10.2011, dňa 28.10.2011, dňa 10.11.2011 - vo výške 1/4 hodnoty úkonu (nemeritórne pojednávanie), dňa 21.11.2011 - vo výške 1/4 hodnoty úkonu (nemeritórne pojednávanie) rokovanie s protistranou v trvaní 1 hod. vo výške 2/3 hodnoty úkonu ( vyhl.) a zastupovanie na pojednávaní dňa 23.02.2012, t.j. vo výške 353, + 7 x 7, € + 1 x 7, € (režijný paušál, vyhl.), spolu 412, €. Právnemu zástupcovi odporkyne patrí aj náhrada cestovného a náhrada za stratu času podľa a vyhlášky č. Právnemu zástupcovi tak patrí náhrada cestovného za cestu z miesta sídla advokáta (BA) do miesta sídla súdu (PB) a späť cca 330 km, za 6 ciest na pojednávanie spolu 1.980 km, pri použití osobného motorového vozidla zn. Opel Omega, ečv X. a vozidlom Volkswagen golf, ečv X. XXXCS (dňa 23.02.2012), pri priemernej spotrebe pohonných hmôt 10,06 l/100km, priemernej cene pohonných hmôt (podľa špecifikácie právneho zástupcu) 1,472 €/l , vrátane náhrady za používanie motorových vozidiel podľa ust. opatrenia MPSVaR SR č. ktorá zodpovedá sume 0,183 €/km, predstavuje náhrada sumu (1.980 x 0,183 +0,106 x 1,471 x 1.980) 671,07 €. Právnemu zástupcovi patrí aj náhrada za stratu času a to za každú začatú polhodinu strávenú cestou z miesta sídla právneho zástupcu do miesta sídla súdu a späť (jedna cesta BA - PB a späť 6 polhodín, jedna polhodina v r. 2011 á 12,35 €, v r. 2012 á 12,71 €) spolu 446,76 €. Pretože právny zástupca odporcu je preukázateľne platcom 20% DPH, odmena sa právnemu zástupcovi zvyšuje v zmysle ust. vyhlášky o sumu 306, € (z 1.530, €) . celkom odmena právneho zástupcu predstavuje sumu 1.836, €. O povinnosti zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu odporkyne súd rozhodol podľa ustanovenia

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (s. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.