Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/10/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, IČO: 35792752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47233516, proti povinnej: F. X., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, vedenej súdnym exekútorom U.. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, o vymoženie 742,42 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 30.11.2011 pod č.k. - 23, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a povinnej náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným uznesením zastavil exekučné konanie, a to podľa , o rozhodcovskom konaní. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal.

Rozhodol tak po zistení, že exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok zo dňa 3.5.2011 pod sp. zn. RK-506/11-EK. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 815,44 Eur s 9 % ročným úrokom zo sumy 1.253,56 Eur od 16.7.2009 do 1.12.2009, zo sumy 1.217,05 Eur od 2.12.2009 do 1.2.2010, zo sumy 1.180,54 Eur od 2.2.2010 do 1.3.2010, zo sumy 1.144,03 Eur od 2.3.2010 do 29.3.2010, zo sumy 1.107,52 Eur od 30.3.2010 do 31.5.2010, zo sumy 1.071,01 Eur od 1.6.2010 do 30.6.2010, zo sumy 1.034,50 Eur od 1.7.2010 do 1.8.2010, zo sumy 997,99 Eur od 2.8.2010 do 30.7.2010, zo sumy 961,48 Eur od 31.8.2010 do 30.9.2010, zo sumy 924,97 Eur od 1.10.2010 do 30.11.2010, zo sumy 888,46 Eur od 1.12.2010 do 30.12.2010, zo sumy 851,95 Eur od 31.12.2010 do 28.2.2011 a zo sumy 815,44 Eur od 1.3.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 49,79 Eur, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. Povinná do podania návrhu na vykonanie exekúcie čiastočne zaplatila rozhodcovským rozsudkom priznané nároky oprávneného, a to dňa 31.3.2011 sumu vo výške 36,51 Eur a dňa 3.5.2011 vo výške 36,51 Eur. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000036276, ktorú oprávnený (ako veriteľ) uzavrel s povinnou (ako dlžníkom) dňa 30.3.2006. Na základe tejto zmluvy poskytol oprávnený povinnej úver vo výške 1.328,82 Eur (40.032,- Sk), ktorý sa povinná zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach po 36,91 Eur (1.112,- Sk). Vymáhaná istina pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 342,95 Eur a zo zmluvných pokút v celkovej výške 472,49 Eur. V odôvodnení ďalej uvádza, že príslušnosť rozhodcu na rozhodovanie v spore bola daná ustanoveniami článku 18 zmluvy, podľa ktorých akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s jej ustanoveniami, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom

konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 2 tohto článku s tým, že výber jednej z týchto dvoch alternatív spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 2 tohto istého článku súčasne platí, že pokiaľ sa žalobca rozhodne pre alternatívu rozhodcovského konania, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy, budú riešené s konečnou platnosťou a rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z rozhodcov uvedených v zmluve s tým, že ak postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z rozhodcov uvedených v zmluve nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.

S použitím , , a nasl. a Smernice Rady č. 93/13/EHS súd prvého stupňa uzavrel, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ (v tomto prípade povinná) osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej plynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým VOP, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Teda doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale aj na začiatku zmluvného vzťahu. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ak by mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok, je dôvod exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie, vyvolané oprávneným. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. a tiež Smernice Rady č. 93/13/EHS. Na základe uvedených zistení exekučný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä a nasl. , ako aj v rozpore s ustanoveniami vyššie označenej Smernice Rady. Preto exekučné konanie v celom rozsahu zastavil.

Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a to v zmysle v spojení s .

O trovách exekúcie rozhodol v zmysle tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože tento nemá právo na ich náhradu za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie oprávnený, ktorým žiadal zrušiť uznesenie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 79,54 Eur. V odvolaní, okrem iného, uviedol, že exekučný súd prekročil rozsah preskúmavacej právomoci vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku) a argumentáciu založil na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti odkázal aj na rozhodnutie vo veci C - 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, ktoré sa ako jediné týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku. V každom prípade dodržiavanie zásady efektivity nemožno vykladať tak, že vnútroštátny súd napráva opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva. Ako jeden z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je ustanovenie § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda popieranie platnosti rozhodcovskej doložky. V čase vydania rozhodcovského rozsudku a po ňom tento dôvod bol v zákone výslovne vymedzený. Pri podaní žaloby musí žalobca dodržať zákonnú lehotu a vymedziť niektorý z dôvodov podľa tohto ustanovenia. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie o posudzovanie dôvodov v spomenutom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Teda exekučný súd tak konal nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ, z obsahu ktorého odôvodnenia vyvodzuje svoju právomoc. Okresný súd Stará Ľubovňa totiž naďalej nevystupuje v pozícii prvostupňového súdu rozhodujúceho o platnosti zmluvy, o priznaní plnenia či v pozícii súdu konajúceho o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Mal v

konaní rozhodovať ako exekučný súd, a teda vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje (§ 44 Exekučného poriadku).

Pokiaľ exekučný súd založil svoju argumentáciu na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v zmluve o revolvingovom úvere, možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní bola v zmluve dohodnutá v čl. 18/18/1. Z jeho formulácie vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ), ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď.. Rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu, a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená, že sám môže žalobou uplatniť nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou. Ak však má postavenie žalovaného, ani v konaní pred štátnym súdom nemôže si zvoliť, na ktorý súd bude žaloba podaná, alebo či bude podaná v rámci rozhodcovského konania. Aj v konaní pred štátnym súdom sa žalovaná strana musí podrobiť začatému konaniu, pretože dispozícia so žalobou podľa platnej úpravy žalovanému nepatrí. Záver exekučného súdu o neplatnej celej rozhodcovskej doložky predstavuje tiež neprimeraný zásah. Pokiaľ chcel túto pochybnosť vysloviť, mal sa dôkladne oboznámiť s celým rozhodcovským konaním (tiež s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, najmä to veci Asturcom) a uviesť v uznesení konkrétne preukázané skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce takýto záver. Nakoľko takéto skutočnosti absentujú, napadnuté uznesenie sa potom dôvodne javí ako rozporné so zásadou rovnosti účastníkov v konaní, ako aj s a SR.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil, jeho rozhodnutie je vecne správne. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom odvolací súd dopĺňa:

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že zo Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 25.7.2007, uzavretej medzi predchodcom oprávneného a povinnou, z jej obsahu nepochybne vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (povinná nie je podnikateľom, je fyzickou osobou). Preto sa zaoberal aj rozhodcovskou doložkou uvedenou v tzv. zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere predchodcu oprávneného. Dospel k záveru, že táto je v spotrebiteľských zmluvách neprípustná, a preto sa v tejto súvislosti stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia.

Odvolací súd je zároveň toho názoru, že v danom prípade, aj keď bola platne uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, nedošlo však k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky v čl. 18 zmluvných dojednaní. Neplatné sú zároveň obchodné podmienky aj ako celok, pretože nespĺňajú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Citované ustanovenie kladne komunikuje aj so všeobecným právnym predpisom, a to ustanovením , podľa ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa , písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Tieto zákonné náležitosti spĺňa iba zmluva o revolvingovom úvere, nespĺňajú ich však zmluvné dojednania (nie sú nikým podpísané a odatumované). Zmluva o úvere sa nemôže uzavrieť len s odkazom na obchodné podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone, a tento vylučuje jej uzavretie len odkazom na obchodné podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie nie je možné použiť, pretože nejde o obchodnoprávny vzťah (povinná v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nebola podnikateľom). U spotrebiteľských zmlúv niet podobnej úpravy, aká je napr. pri poistných zmluvách v prípade ustanovenia . Neplatnosť obchodných podmienok spôsobuje neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), čo znamená, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať. Vzhľadom ku svojej odlišnej povahe nemožno rozhodcovskú doložku považovať za koherentnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, teda platí, že je tu separácia rozhodcovskej zmluvy a zmluvy hlavnej. V danom prípade z vyššie uvedených dôvodov k uzavretiu platnej rozhodcovskej doložky nedošlo, teda jej neexistencia znamená to, že rozhodcovský súd daný spor prejednať nemohol.

V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom jednou z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc (zmluvné dojednania sú ako celok z vyššie uvedených dôvodov neplatné), potom ide o akt, ktorý nemá atribúty exekučného titulu. Výsledkom toho je zastavenie exekučného konania alebo zastavenie exekúcie, avšak výsledkom môže byť aj odmietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak exekučné konanie podľa , o rozhodcovskom konaní zastavil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne ( ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Keďže úspešnej povinnej trovy odvolacieho konania nevznikli, ich náhrada jej priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.