Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27P-2-2011.pdf
PDF · 74.58 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/2/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky W. A., bytom J., Z. Z. XX/XX proti odporcovi K. A., bytom J., Z. Z. XX/XX o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Návrh s a z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odôvodnením, že toto je už nefunkčné.
Odporca žiadal návrh o rozvod manželstva v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že si vie predstaviť obnovenie manželského spolužitia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX, z ich občianskych preukazov, že obaja sú občanmi Slovenskej republiky a zo zhodných výpovedí, že z manželstva sa narodil dnes už plnoletý syn K..
Zo zhodných výpovedí účastníkov súd zistil, že manželstvo uzatvárali po 7 mesačnej známosti z lásky. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn K.. Pokiaľ bol odporca zamestnaný v štátnych podnikoch, teda prvých 10 rokov manželstva, bolo toto harmonickým zväzkom. Posledných 14 rokov, potom, čo sa odporca zamestnal u súkromníka, začali mať účastníci finančné problémy, nakoľko zamestnávateľ odporcovi nevyplácal riadne mzdu. Posledné 3 roky je odporca nezamestnaným, bez nároku na akúkoľvek sociálnu dávku, a teda bez akéhokoľvek príjmu. Celé vedenie domácnosti a platenie pôžičiek zaťažuje len navrhovateľku. Účastníci žijú spoločne v rodinnom dome, navrhovateľka odporcovi riadne varí, perie, žehlí. Posledných 5 rokov však účastníci prespávajú oddelene.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že odporcovi vyčíta jeho nezáujem a málo energický prístup pri hľadaní zamestnania. V súčasnosti navrhovateľka k odporcovi nepociťuje nič. Je pevne rozhodnutá rozviesť sa a vylučuje možnosť obnovenia manželského spolužitia.
Z výpovede odporcu súd zistil, že on považuje manželstvo doposiaľ za stále harmonický zväzok. Navrhovateľku má odporca stále rád, čo môže, to jej pomôže. Snaží sa nájsť si zamestnanie, vzhľadom na jeho vek 56 rokov ho však nikto nemá záujem zamestnať. Pokiaľ riadne zarábal, všetky peniaze aj s výplatnou páskou odovzdával navrhovateľke.
Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Posúdením zisteného skutkového stavu podľa citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že zákonné podmienky rozvodu manželstva v danom prípade splnené nie sú. Priamou výpoveďou účastníkov a teda i navrhovateľky bolo zistené, že manželstvo účastníkov bolo dlhodobo spokojné a harmonické. Nezhody, ktoré sa medzi účastníkmi vyskytli sa prejavili len v oblasti finančnej potom, čo odporcovi prestal jeho zamestnávateľ riadne vyplácať mzdu a zvýraznili sa v dobe, keď odporca zostal nezamestnaným. Manželstvo účastníkov je teda naďalej ešte stále vo väčšej miere funkčné, keď účastníci žijú spoločne v rodinnom dome, odporkyňa navrhovateľovi perie, žehlí i varí. Zo skutočností, keď odporca má navrhovateľku stále rád, pomáha jej, má záujem manželstvo udržať a keď účastníci i naďalej žijú spoločne v rodinnom dome, pričom navrhovateľka odporcovi riadne varí, perie a žehlí, nemožno usudzovať, že v danom prípade sa jedná o hlboký a trvalý rozvrat. S poukazom na to, že na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok, a teda, že súd môže manželstvo rozviesť len vtedy, ak toto je hlboko a trvalo rozvrátené, teda nefunkčné, súd nemohol inak ako ustáliť, že zákonné podmienky rozvodu manželstva v danom prípade splnené nie sú. Preto súd rozhodol ako je uvedené vo výroku a návrh o rozvod manželstva zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a súd ich náhradu môže priznať, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Uvedené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania v prejednávanej veci nie sú splnené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie do výroku vo veci samej v časti, v ktorej odporkyňa uznala nárok navrhovateľa je možné podať len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.