Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1975-2006.pdf
PDF · 73.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/1975/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného Ž.Z. W..Y..R.., I. XXX, XXX XX Z., Z. H. - Q., H.: XX XXX XXX, Č. Y., zast. Mgr. Romanom Stýblom, advokátom, Křížová 10, 603 00 Brno proti povinnému Q. W. D., W. W. Y. R., S. XX, XXX XX S., H.: XX XXX XXX vedenej na Exekútorskom úrade v Prešove u súdneho exekútora Mgr. Igora Palšu, Masarykova 13, 080 01 Prešov pod spis. zn. Ex 77/2006 o vymoženie pohľadávky vo výške 558.720,00 CZK s prísl., takto
rozhodol:
exekúciu z a s t a v u j e,
oprávneného z a v ä z u j e uhradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Igorovi Palšovi, Masarykova 13, 080 01 Prešov trovy exekúcie vo výške 42,28 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., pobočke Prešov, č. ú. 2002027951/0200, pod VS: 7706.
odôvodnenie:
Dňa 20.2.2012 doručil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 42,28 Eur.
Podľa § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku povinného pritom musí byť podložená šetrením súdneho exekútora.
Preto súd preskúmal súdnym exekútorom predložený podnet na zastavenie exekúcie vrátane jeho príloh a zistil, že súdny exekútor preveroval majetkové pomery povinného súčinnosťou so Sociálnou poisťovňou, ústredie, Daňovým úradom Košice IV, Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pobočkou Košice, Okresným dopravným inšpektorátom; lustráciami v zozname dlžníkov na internete; lustráciou v kataster portály na internete a Obchodnom registri, pričom bolo zistené, že povinný má evidované účty v banke. Súdny exekútor preto vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, no tento spôsob vykonania exekúcie nebol úspešný. Vykonanými lustráciami
bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a teda ďalšie vykonávanie exekúcie by bolo nehospodárne a neúčelné.
Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 3 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Jednotlivé úkony exekučnej činnosti boli exekútorom špecifikované nasledovne:
1/ náhrada hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky:
- poštovné......................................................................................................................42,28 Eur
Spolu............................................................................................................................42,28 Eur
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že tieto boli súdnym exekútorom vyúčtované v súlade s vyhláškou. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi ním vyčíslené trovy exekúcie vo výške 42,28 Eur.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na to, že v tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.