Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49C-375-2011.pdf
PDF · 77.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/375/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa: G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 5, XXX XX R., adresa na doručovanie písomností: H. 1,
XXX XX R., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Niťová 3,
821 08 Bratislava, IČO: 36 856 592, proti odporkyni: B. U., rod. L.,
nar. X.X.XXXX, bytom H. 1, XXX XX R., o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podaným na tunajšom súde dňa 23.12.2011 domáhal uloženia povinnosti odporkyni odovzdať mu do užívania motorové vozidlo W. M., EV.Č: BA XXX XU a to každý nepárny týždeň od pondelka 07.00 hod do nasledujúceho pondelka 07.00 hod a to až do právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Návrh zdôvodnil prebiehajúcim konaním o rozvod manželstva medzi účastníkmi konania ako i bránení odporkyne užívať predmetné motorové vozidlo navrhovateľovi, pričom motorové vozidlo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. K návrhu navrhovateľ doložil oznámenie o uzavretí manželstva.
Súd si vyžiadal od účastníkov konania ako i Krajského dopravného inšpektorátu, oddelenie evidencie vozidiel fotokópiu osvedčenia o evidencii motorového vozidla EV.Č BA XXX XU, ktoré k návrhu doložené nebolo.
Odporkyňa na základe výzvy súdu doložila vyžiadané osvedčenie o evidencii motorového vozidla, zároveň sa k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyjadrila. Uviedla, že manželstvo s navrhovateľom bolo rozvedené Okresným súdom Bratislava V dňa 25.01.2012, rozhodnutie nie je právoplatné, tvrdila, že jedným z dôvodov rozvodu manželstva bolo gameblovanie navrhovateľa, ktorý je registrovaný v Centre drogovo závislých v Bratislave.
Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ získal vodičské oprávnenie v roku 2009, do podania návrhu na rozvod manželstva 03.08.2011 nikdy motorové vozidlo nevyužíval, všetky náklady spojené s užívaním a prevádzkou motorového vozidla - havarijná poistka na rok 2012 hradila výlučne odporkyňa. S navrhovateľom spoločne nehospodária od augusta 2011, navrhovateľ sa nepodieľa ani na výžive ich spoločného syna G., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej uviedla, že vyplatila navrhovateľovi na jeho žiadosť sumu 5.000 eur dňa 10.10.2011, čo doložila i dohodou zo dňa 10.10.2011, za účelom kúpy motorového vozidla.
K navrhovateľovi uviedla, že predbežným opatrením nariadeným Okresným súdom Bratislava V zo dňa 16.12.2011 bol nariadený zákaz vstupu navrhovateľovi do bytu na H. ul. 1, R.. Odporkyňa má za to, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný účelovo, pričom má obavu, aby navrhovateľ na základe svojej závislosti motorové vozidlo nescudzil.
Súd sa oboznámil s oznámením o uzavretí manželstva, so sobášnym listom, s osvedčením o evidencii motorového vozidla EV.Č. BA XXXXU, s dohodou zo dňa 10.10.2011 ako i s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 16C 96/2011 - zápisnicou z pojednávania zo dňa 09.11.2011, zo dňa 07.12.2011.
Súd zistil, že navrhovateľ s odporkyňou uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z evidencie morového vozidla mal súd za preukázané, že ako vlastníčka motorového vozidla EV.Č. BA XXX XU je vedená odporkyňa od roku 2009. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 16C 96/2011 vyplýva, že konanie o rozvod manželstva právoplatne skončené nebolo.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Predbežné opatrenie umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov občanov a právnických osôb. Plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa navrhovateľ mohol nerušene domáhať svojho práva. Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie podľa § 120 a nasl. O. s. p., ale len skúma, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého predbežné opatrenie smeruje a či je predbežné opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu, t. j. či je osvedčená aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad.
Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len ten účastník konania, ktorý sa domáha nariadenia predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok navrhovateľa, záujmy účastníkov, má dočasný charakter, ktorého hranice sú dané ustanovením § 77 O.s.p.. Predmetné konanie je konaním, v ktorom je súd viazaný návrhom, a teda je viazaný i návrhom na nariadenie predbežného opatrenia.
Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase nariadenia predbežného opatrenia (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na predbežné opatrenie). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.
Predbežné opatrenie v zmysle citovaného ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. je svojim obsahom univerzálne. Podstata tohto predbežného opatrenia sa sústreďuje do povinnosti niečo vykonať, to znamená má povinný konať tam, kde by v skutočnosti nekonal; niečoho sa zdržať t.j. vznikne povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, ktorým zasahuje do právnych vzťahov; niečo znášať t.j. musí strpieť určité obmedzenia, obmedzí sa výkon jeho vlastníckych práv.
Podľa § 146 OZ, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Z citovaného ustanovenia zákona jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak sa manželia nedohodnú o spôsobe a rozsahu užívania spoločnej veci, teda veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rozhodne na návrh vo veci samej súd. Takéto právo patrí každému z manželov, pričom toto právo zostáva zachované aj po zániku ich manželstva, pokiaľ nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a kde ešte plynie trojročná lehota v zmysle ust. § 149 ods. 4 O.s.p.
Navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáha svojich práv vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v čase pred zánikom manželstva, pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
V čase rozhodovania o podanom návrhu, manželstvo navrhovateľa a odporkyne nebolo právoplatne rozvedené, k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo, z toho dôvodu návrh na nariadenie predbežného opatrenia súd považoval za podaný predčasne.
Z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplýva, že by sa navrhovateľ vo veci samej chcel domáhať rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 146 OZ, pričom s konaním o rozvod manželstva vecne nesúvisí podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade by nariadenie predbežného opatrenia nemalo povahu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, nahradilo by rozhodnutie vo veci samej v zmysle ustanovenia § 146 OZ.
Súd na základe uvedených skutočností považoval návrh na nariadenie predbežného opatrenia za nedôvodný, preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava V, dvojmo.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.