Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-107-2011.pdf
PDF · 101.6 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/107/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnej veci žalobcu: G. J. H. F., C. R., R. R. L. X, XXX XX F., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený E.. J. O., C. R. R. Y. F., D. X, J. žalovanému: J. J., X.. XX.X.XXXX, L. Y. XX, XXX XX F., v konaní o zaplatenie 33,76 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 33,76 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 33,76 Eur odo dňa 21. 12. 2008 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 31,80 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu E.. J. O., C. R. R. D. X, F. do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 30.7.2009 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 33,76 Eur s 7,5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny od 21.12.2008 do zaplatenia, poštovného vo výške 1,43 Eur a náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu vo výške 16,50 Eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 47,10 Eur.
Žalobca svoj nárok odôvodnil tými skutočnosťami, že žalovaný sa pri cestovaní jeho dopravným prostriedkom (autobusom) dňa 20.12.2008 nepreukázal platným cestovným lístkom. Kontrolný pracovník mu preto uložil povinnosť zaplatiť cestovné v sume 17,- Sk a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 1.000 Sk, spolu vo výške 1.017,- Sk (33,76 Eur). Žalovaný túto sumu neuhradil napriek jeho písomnej upomienke doposiaľ.
Okresný súd Košice I vydal dňa 16.3.2010 platobný rozkaz pod č.k. XXRo XXXX/XXXX - X, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 33,76 Eur s 7,5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy odo dňa 21.12.2008 do zaplatenia, poštovné 1,43 Eur a nahradil žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 47,10 Eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.
Platobný rozkaz bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 12.4.2010, žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 6.10.2011 č.k. XXRo XXXX/XXXX - XX súd zrušil platobný rozkaz vydaný dňa 16.3.2010 s poukazom na ustanovenie § 173 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu.
Uznesenie o zrušení platobného rozkazu nadobudlo právoplatnosť dňa 1.11.2011.
Podľa ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Na pojednávanie konané dňa 23.2.2012 bol právny zástupca žalobcu riadne predvolaný, na pojednávanie sa neustanovil a svoju neúčasť na ňom ospravedlnil písomným podaním zo dňa 6.2.2012 z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal konajúci súd, aby rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, a preto súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný dňa 20.12.2008 v čase o 12.35 hodine na trase číslo 25A v úseku zastávok Mier - Bruselská cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka. Pri kontrole vykonanej prepravným kontrolórom žalovaný odmietol zaplatiť cestovné vo výške 17,- Sk a sumu 1.000,- Sk ako úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom.
Žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy upomienkou zo dňa 5.1.2009. Žalovaný doposiaľ dlžnú sumu žalobcovi neuhradil.
Žalobca poskytuje prepravné služby za určené cestovné v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom podrobnosti o preprave osôb upravujú prepravné poriadky.
Podľa ust. § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa ust. § 772 Občianskeho zákonníka podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení účinnom v čase vykonania kontroly, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.
Podľa ust. § 12 ods. 4, 5 citovaného zákona cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení do autobusu, ak mu ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu, alebo bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ho vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo ak sa cestovný lístok stáva platným až jeho označením v autobuse, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z autobusu. Cestujúci je povinný na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom vodičovi alebo inému členovi osádky autobusu, alebo revízorovi.
V zmysle ust. § 14 ods. 3 citovaného zákona, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [ § 9 písm. b) ] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
V zmysle čl. 12 ods. 2 prvá veta Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Košiciach platného od 1.7.2007 (ďalej len Prepravný poriadok) cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 1 nemôže preukázať platným cestovným lístkom, zaplatí cestovné; dopravca je oprávnený od tohto cestujúceho ďalej vyžadovať zaplatenie úhrady vo výške: 1.000,- Sk v I. pásme.
Sumy v slovenských korunách sa od dňa zavedenia meny euro, t.j. od 1.1.2009 považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu (1 Eur = 30,1260 Sk) a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Žalovaný ako cestujúci bol povinný pri nástupe do dopravného prostriedku zakúpiť si cestovný lístok a tento označiť v dopravnom prostriedku žalobcu. Keďže tak neurobil, bola mu revíznym orgánom žalobcu v súlade už s vyššie uvedeným uložená povinnosť zaplatiť cestovné v sume 17,- Sk ako aj prirážku k cestovnému v sume 1.000,- Sk, teda v celkovej výške 1.017,- Sk.
Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ust. § 517 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 10a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Možno tak právne uzavrieť, že dôvodný je preto žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.017,- Sk ( 33,76 Eur ). Žalovaný ako cestujúci bol povinný pri nástupe do dopravného prostriedku žalobcu si riadne označiť cestovný lístok a týmto sa preukázať pri vykonanej kontrole prepravným kontrolórom žalobcu. Základný cestovný lístok mal v tom čase hodnotu 17,- Sk ( 0,56 Eur) .
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny pozostávajúcej zo sumy 0,56 Eur titulom cestovného a zo sumy 33,76 Eur titulom úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom.
Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich úrok z omeškania. Žalobca má v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Pre určenie počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Táto je upravená v Prepravnom poriadku žalobcu, podľa ktorého cestovné a úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom sa považuje za splatnú momentom zistenia porušenia tarifno - prepravných podmienok cestujúcim pri výkone prepravnej kontroly. Porušenie tarifno - prepravných podmienok v danom prípade zo strany žalovaného pri prepravnej kontrole bolo zistené dňa 20.12.2008. Nasledujúci deň, teda dňom 21.12.2008 sa žalovaný dostal do omeškania, a preto má žalobca v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka popri práve na zaplatenie dlžnej sumy aj právo na úrok z omeškania vo výške 5% ročne, nakoľko základná úroková sadzba stanovená Národnou bankou Slovenska v čase od 10.12.2008 do 31.12.2008 bola vo výške 2,50%.
Žalobca od žalovaného uplatňoval vyššie úroky z omeškania ako boli stanovené Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením jeho peňažného dlhu, a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy, a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalovaný na pojednávaní dňa 23.2.2012 uznal pohľadávku žalobcu, čo do základu aj do výšky. Ďalej uviedol, že je nezamestnaný, je bez príjmu z pracovného pomeru, nie je poberateľom žiadnych sociálnych dávok a dávok v hmotnej núdzi. Má nepravidelný príjem z brigád, ktorý však nepostačuje ani na základné životné potreby. Nie je evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z vlastného rozhodnutia, a preto ani nepožiadal o priznanie dávok v hmotnej núdzi.
Podľa ust. § 153a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Na základe takto zisteného skutkového stavu a citovaného zákonného ustanovenia zákona, keďže žalovaný pohľadávku žalobcu uznal čo do základu aj výšky, súd rozhodol rozsudkom na základe uznania.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
V danom prípade by mal súd žalobcovi priznať plnú náhradu trov konania, pretože mal neúspech v pomerne nepatrnej časti úrokov z omeškania.
Náhrada trov konania priznaných podľa ust. § 142 Občianskeho súdneho poriadku sa vzťahuje len na účelne vynaložené trovy konania a súd môže priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva.
V súlade už s uvedeným za účelne vynaložené trovy konania súd považuje súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 47,10 Eur podľa sadzby ustanovenej v § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za dva úkony právnej služby t.j. prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby po 16,60 Eur a dvakrát režijný paušál po 6,95 Eur v zmysle ust. § 15 citovanej vyhlášky.
Vynaloženie nákladov žalobcom na poštovné a upomienku v sume 1,43 Eur nemožno pokladať za jeho hotové výdavky, nakoľko v zmysle ust. § 137 Občianskeho súdneho poriadku ich žalobca nevynaložil v úzkej spojitosti so začatím konania, jeho priebehom a výsledkom, a ich vynaloženie súdu v konaní v uplatnenej výške nepreukázal.
Podľa ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa ust. § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich nepriznať alebo znížiť.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 Eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.
Podľa ustálenej súdnej praxe aj v prípade, keď sú dané predpoklady pre aplikáciu ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nemusí súd priznať náhradu trov konania účastníkovi, u ktorého to prichádza do úvahy, ak dôjde k záveru, že súd tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov podľa citovaného ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V takom prípade sa súd zaoberá výnimočnosťou veci, ktorá môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov. Pri posudzovaní na strane účastníkov konania treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery toho účastníka, ktorého by podľa všeobecného ustanovenia o náhrade trov konania stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, pričom treba vziať do úvahy aj to, či použitím tohto ustanovenia nebude dotknutá majetková sféra toho účastníka, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania.
V danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v okolnostiach na strane žalovaného, konkrétne v jeho majetkových pomeroch, keďže je bez akéhokoľvek príjmu z pracovného pomeru. Avšak na druhej strane súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že žalovaný nie je evidovaný na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie z vlastného rozhodnutia, a ani nepožiadal o priznanie dávok v hmotnej núdzi, a preto by aj úplné nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi z týchto dôvodov neprichádzalo do úvahy.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania tiež vychádzal z ustanovenia § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Moderačné právo súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania umožňuje, aby inak úspešnému účastníkovi celkom alebo čiastočne náhradu trov proti neúspešnému účastníkovi nepriznal.
V danom prípade išlo o drobný spor, pretože predmetom konania je pohľadávka žalobcu vo výške 33,76 Eur. Vyčíslené trovy konania žalobcu predstavujú sumu 63,60 Eur, takže pohľadávku žalobcu prevyšujú o sumu 29,84 Eur, teda takmer o dvojnásobok.
Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi
náhradu trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania znížil a žalobcovi priznal polovicu náhrady trov konania.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Prisúdené trovy konania je tak žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ust. § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.