Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/675/2014

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: mal. A. B., C. XX. XX. XXXX, D. A. XXXXX/XX, XXX XX D. - E., zast. matka F. G., C. XX. XX. XXXX, D. A. XXXXX/XX, XXX XX D. - E., proti povinnému: H. B., C. XX. XX. XXXX, D. I. XXX/X, XXX XX J. E., právne zast. Mgr. Et Mgr. Lívia Kosťová, advokátka, Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, vedenej pod sp. zn. 18EX/858/20 súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Cipár, Exekútorský úrad so sídlom Vazovova 9, 811 07 Bratislava, o vymoženie zameškaného výživného vo výške 1 500,00 € a pre bežné výživné, takto

rozhodol:

I. Exekúciu vedenú pod č. k. 2Er/675/2014/, 18EX/858/20 z a s t a v u j e.

II. Súd povoľuje odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Dňa 04. 11. 2014 Okresný súd Žiar nad Hronom poveril súdneho exekútora - JUDr. Viktor Šajgalík vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného na vymoženie zameškaného výživného vo výške 1 500 Eur a bežného výživného od 01.11.2014 vo výške 100 Eur mesačne vopred do budúcna, na základe vykonateľného exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 17. 07. 2013, sp. zn. -36.

2. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie spolu s návrhom na odklad exekúcie (ďalej len „návrh na zastavenie exekúcie“). Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že predmetné exekučné konanie je nedôvodné a neúčelné, z dôvodu že oprávnená neeviduje voči povinnému žiadnu pohľadávku. Povinný zároveň zdôraznil, že vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej, maloletej A. B., si plnil vždy riadne a včas, tak ako mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. -36 o dňa 17. 07. 2013, t. j. vo výške 100 € mesačne vopred k rukám matky.

3. Povinný ďalej uviedol, že v období od augusta 2013 do júla 2014 zástupkyni oprávnenej riadne a včas uhrádzal súdom určené výživné bezhotovostným prevodom z účtu jeho matky, K. B.. Povinný uviedol, že peňažné prostriedky uhrádzal z účtu jeho matky z dôvodu zachovania elektronickej stopy o vykonaných úhradách, nakoľko pri úhradách poštovou poukážkou dochádzalo ku strate potvrdení o úhrade a následnej nemožnosti preukázania vykonania úhrady výživného. Z uvedeného dôvodu boli platby výživného uhrádzané z účtu K. B., pričom povinný uviedol, že išlo o jeho vlastné finančné prostriedky. Povinný zároveň spolu s návrhom predložil aj čestné vyhlásenie K. B., o tom že finančné prostriedky, ktoré boli z jej účtu bezhotovostne prevedené na bankový účet zástupkyne oprávnenej jej poskytol povinný za účelom úhrady výživného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhol, aby súd exekúciu zastavil. Povinný zároveň navrhol aby súd rozhodol o odklade predmetnej exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko je možné odôvodnene predpokladať, že exekúcia bude zastavená. K návrhu na zastavenie exekúcie sa súdny exekútor - JUDr. Roman Fogta (nástupca exekútora JUDr. Viktora Šajgalíka) dňa 16. 11. 2018 vyjadril, že nemá preukázané žiadne úhrady exekvovanej pohľadávky v predmetnej exekúcii, tak zo strany oprávneného, ani zo strany povinného subjektu. Exekútor ďalej uviedol, že rovnako neboli uhradené trovy exekúcie ani čiastočne. Na základe výzvy súdu sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadrila dňa 28. 02. 2022 aj zástupkyňa oprávnenej, ktorá uviedla, že povinný pohľadávku zameškaného výživného ako aj bežného výživného neuhradil k rukám matky, pričom na oprávnenosti vedenej exekúcie voči povinnému naďalej trvá. Zástupkyňa oprávnenej zároveň uviedla, že povinný od decembra 2020 platí oprávnenej, mal. A. B. poplatky za účasť v športovom klube Jazdecký klub Alexandria v Hviezdoslavove.

4. Dňa 22. 02. 2023 súd uznesením č. k. -107 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a odklad exekúcie nepovolil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa je zákonná povinnosť rodičov dieťaťa a nie je možné ju prenášať na inú osobu. V danom prípade bola povinnosť platiť výživné právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím uložená povinnému a ten je povinný plniť ju spôsobom, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ide o jeho plnenie na konkrétny účel. Zasielanie platieb z účtov, ktorých majiteľom je iná osoba ako povinný, hoci aj s označením účelu platby, nemožno považovať za riadne plnenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného. Nemožno do budúcna vylúčiť situáciu, že zástupkyňa oprávnenej bude mať problém preukazovať oprávnenosť prijatého plnenia platby z účtov iných neznámych subjektov, keďže povinný nie je majiteľom účtu a z uvedeného dôvodu nemá právo s finančnými prostriedkami na účte nakladať. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd uviedol, že výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a pokiaľ povinný neplní tak, ako je to uvedené v exekučnom titule neplní riadne a včas. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

5. Uznesenie č. k. -107 zo dňa 22. 02. 2023 bolo povinnému doručené 28. 02. 2023. Povinný voči nemu podal v zákonnej lehote dňa 10. 03. 2023 odvolanie, v ktorom tvrdil, že súd prvej inštancie si osvojil nesprávne a neudržateľné závery o nemožnosti plniť výživné z bankového účtu inej ako z výživného povinnej osoby. Povinný konštatoval, že povinnosťou fyzickej osoby nie je mať založený účet v banke. Poukazujúc na exekučný titul namietol, že tento nešpecifikoval spôsob, akým mali byť finančné prostriedky titulom výživného k rukám matky poskytované; účel vykonaných platieb bol zrejmý z ich označenia ako „výživné“. Poukázal aj na čestné prehlásenie jeho matky ako zakladateľky a disponentky bankového účtu, ktorý slúžil len na prevod ním poskytnutých finančných prostriedkov na účet matky dieťaťa. V odvolaní zároveň uviedol, že neeviduje, že by oprávnená voči nemu z dôvodu neuhradeného výživného iniciovala iné kroky okrem pokračovania vo vymáhaní už vymoženej pohľadávky.

6. Odvolací súd v uznesení č. k. -121 zo dňa 30. 05. 2023 uviedol, že z obsahu exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) č. k. -36 zo dňa 17. 07. 2013 - vyplýva, že súd prvej inštancie okrem výšky výživného - 100,- Eur mesačne a času plnenia - do 15. dňa v mesiaci vopred, určil aj platobné miesto - k rukám matky. Iný spôsob platenia výživného ako „k rukám matky“ nebol v rozsudku osobitne určený. Pokiaľ povinný uvedené zabezpečil tým, že úhrady na výživné vykonával prostredníctvom účtu svojej matky, resp. za týmto účelom mu boli zo mzdy vykonávané zrážky priamo zamestnávateľom, nemožno tvrdiť, že by si svoju povinnosť riadne neplnil a výživné k rukám matky neuhrádzal. Argumentácia súdu prvej inštancie, na ktorej založil svoje rozhodnutie, nemá oporu v zákone ani v relevantnej judikatúre, odhliadnuc od ojedinelého rozhodnutia konajúceho odvolacieho súdu vo veci -52 zo dňa 13. 03. 2012, z obsahu ktorého okresný súd pri rozhodovaní vychádzal. V uvedom rozhodnutí odvolací súd uviedol že okresný súd rezignoval na zisťovanie, či otec uhradil zameškané výživné, neskúmal ani, či v súčasnosti platí bežné výživné riadne a včas a pokiaľ okresný súd zistí, že, že zameškané výživné povinné uhradil a v súčasnosti dobrovoľne plní povinnosti uložené mu súdnym rozhodnutím, tieto skutočnosti aj zohľadní pri rozhodnutí.

7. Súd vyzval na základe pokynu Krajského súdu v uznesení č. k. -121 zo dňa 30. 05. 2023, dňa 10. 07. 2023, súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára na predloženie exekučného spisu týkajúceho sa povinného H. B., ktorý sa u neho vedie pod sp. zn. , kvôli zisteniu potrebných skutočností na rozhodnutie o návrhu povinného na zastavenie a odklad exekúcie, ktorý preskúmal a zistil, že v spise sa nenachádzajú údaje o tom, že by povinný súdnemu exekútorovi zameškané výživné uhradil a bežné výživné platil. Dňa súd telefonicky kontaktoval súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, za účelom zistenia, či si bude uplatňovať trovy exekúcie v konaní v prípade zastavenia exekúcie. Súdny exekútor sa vyjadril, že si bude uplatňovať minimálnu odmenu a k tomu 20 % DPH vo výške 39,83 Eur. Vzhľadom k tomu, že súd nezistil zo spisu súdneho exekútora, že by povinný niečo uhradil, vrátil súdnemu exekútorovi jeho spis a vyzval ho, aby sa vyjadril, či eviduje nejaké platby od povinného, keďže zo spisu ich nemá za preukázané. Súdny exekútor v odpovedi na výzvu súdu v oznámení zo dňa 04. 09. 2023 uviedol, že v konaní nebolo vymožené žiadne plnenie. Súd vyzval dňa 24. 08. 2023 povinného, aby sa vyjadril, či uhradil zameškané výživné vo výške 1500 Eur a či platí bežné výživné a by to i hodnoverným spôsobom preukázal. Zároveň súd vyzval i matku oprávnenej, aby sa vyjadrila, či povinný k jej rukám uhradil zameškané výživné a či si plní vyživovaciu povinnosť.

8. Povinný dňa 04. 09. 2023 doručil súdu odpoveď na výzvu súdu, v ktorej uviedol, že zameškané výživné vo výške 1500 Eur uhradil a vždy riadne platil a platí výživné na oprávnenú. Uviedol tiež i to, že s matkou maloletej uzatvoril rodičovskú dohodu, v ktorej sa dohodli na výživnom vo výške 520 Eur, pričom prispieva i nad rámec určený súdom.

9. Oprávnená výzvu súdu odignorovala. Vzhľadom k tomu ju súd vyzval opätovne dňa 25. 09. 2023, aby sa vyjadrila, či povinný zaplatil zameškané výživné a či si plní vyživovaciu povinnosť. Zároveň ju súd upozornil, že ak výzvu súdu opätovne odignoruje, bude mať súd za to, že si povinný zameškané výživné zaplatil. Matka oprávnenej opätovne výzvu súdu odignorovala.

10. Vzhľadom k tomu, že povinný na výzvu súdu zaslal len vyššie uvedené vyjadrenie, súd ho opätovne vyzval dňa 25. 09. 2023, aby predložil i doklady, ktoré to preukazujú. Povinný však súdu zaslal len dokumenty, ktorými už súd disponoval, a to výpis z účtu z banky jeho matky, L. B. (ďalej len „matka povinného“) a jej čestné prehlásenie, že prevedené finančné prostriedky z jej bankového účtu na bankový účet matky oprávnenej v období od augusta 2013 do mája 2014 jej poskytol povinný za účelom úhrady výživného na jeho maloletú dcéru A. B., teda na oprávnenú. Z výpisu z bankového účtu matky povinného je zrejmé, že povinný uhradil na zameškané výživné za uvedené obdobie sumu 600 Eur, pričom pred právoplatnosťou exekučného titulu uhradil 700 Eur, čo však súd započítať do úhrady nemôže, keďže táto suma bola uhradená pred právoplatnosťou exekučného titulu. Dňa 07. 11. 2023 súd telefonicky kontaktoval povinného s tým, aby súdu doposlal potrebné doklady, na ktoré bol už súdom vyzvaný – a to, potvrdenie, že zaplatil zameškané výživné vo výške 1500 Eur a že platí bežné výživné, keďže doposiaľ neposlal potrebné dokumenty na ktoré ho súd vyzval, ktoré by preukazovali zaplatenie zameškaného výživného. Povinný telefonicky opätovne uviedol, že všetko zameškané výživné zaplatil a platí i bežné výživné a prispieva dcére i iné veci nad rámec súdom určeného výživného, ktoré je toho času vo výške 520 Eur. Následne povinný zaslal súdu dňa 14. 11. 2023 okrem iného i mzdový list za rok 2014 i mzdový list za rok 2015 firmy Energy Advise & Makler s r.o., ktorej bol povinný zamestnancom, z ktorého je zrejmé, že zo mzdy povinného v roku 2014 bola zrazená suma na výživné oprávnenej za mesiac júl až december vo výške 600 Eur. Zo mzdového listu za rok 2015 firmy Energy Advise & Makler s r.o., ktorý povinný súdu zaslal dňa 14. 11. 2023, ktorej bol povinný zamestnancom, je zrejmé, že zo mzdy povinného bola zrazená suma na výživné oprávnenej za mesiac júl až december vo výške 1200 Eur. Súd má na základe vyššie uvedeného za preukázané, že povinný zameškané výživné vo výške 1500 Eur zaplatil. Povinný súdu zaslal dňa 14. 11. 2023 i výpis z bankového účtu vedeného na jeho meno v F. F.. Z výpisu z účtu je zrejmé, že pravidelne platí na oprávnenú bežné výživné vo výške 520 Eur za mesiac.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy, ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

13. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že povinný zameškané výživné vo výške 1500 Eur uhradil, pričom platí i bežné výživné a je predpoklad, že ho bude platiť dobrovoľne aj naďalej, tak súd exekúciu zastavil.

14. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

15. Súd súčasne povolil odklad exekúcie s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

16. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

17. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 znáša povinný.

18. Podľa § 200 ods. l Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

19. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

20. Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.

21. Súdny exekútor telefonicky oznámil súdu, že si uplatňuje trovy exekúcie v minimálnej sume, a to vo výške 39,83 Eur vrátane 20 % DPH pozostávajúce z paušálnej odmeny súdneho exekútora vo výške 33,19 Eur a 20 % DPH vo výške 6,64 Eur.

22. Keďže súdny exekútor uviedol, že si uplatňuje minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur, súd mu ju i priznal a vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor je platiteľom DPH v zmysle o dani z pridanej hodnoty, okresný súd mu priznal 20 % DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené v štvrtom výroku tohto uznesenia a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur vrátane 20 % DPH pozostávajúce z paušálnej odmeny vo výške 33,19 Eur a 20 % DPH vo výške 6,64 Eur, na úhradu ktorých zaviazal povinného.

23. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Proti III. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.